“Súcitná myseľ: 5 krokov, ako sa prestať trápiť sebakritikou

Na čo myslíte ako prvé, keď sa vám nedarí? Ak sa v duchu upokojujete a povzbudzujete – gratulujeme, naučili ste sa jednu z najťažších vecí – prejaviť voči sebe empatiu. Ak sa však pristihnete pri tom, že si v duchu hovoríte “si hlupák”, máte pred sebou ešte kus práce.

ČO JE TO “SÚCITNÁ MYSEĽ”

Úprimne odpovedzte na túto otázku: Ako často sa v duchu posudzujete a kritizujete? Ako by ste reagovali, keby ste napríklad omylom vymazali dokument, na ktorom ste pracovali celý deň, a zistili, že ho nemožno obnoviť? Áno, situácia je nepríjemná a vy sa cítite zle kvôli tomu, čo sa stalo. Ale namiesto toho, aby ste sa podporili: “Mnohí ľudia si začnú sypať hlavu popolom a pridajú len negatívne emócie: “Prečo sa mi to vždy stane? Vždy niečo pokazím, nikdy nemôžem uspieť kvôli svojej hlúposti!”.

Všetci potrebujeme láskavosť a súcit, a to nielen vtedy, keď súcitíme s niekým iným, ale aj vtedy, keď tieto emócie prejavujeme sami sebe. Ide o koncept “súcitnej mysle”, ktorého priekopníkom bol britský klinický psychológ Paul Gilbert, ktorý si všimol, že tradičné terapie neprinášajú vždy želané výsledky pri práci s pacientmi trpiacimi sebakritikou, hanbou a úzkosťou.

Inšpirovaný myšlienkami budhistickej psychológie, ktorá kladie veľký dôraz na rozvoj súcitu a láskavosti voči sebe a druhým, začal Gilbert vyvíjať postupy a techniky zamerané na pestovanie súcitu. Tak vznikla “súcitná myseľ”, teória o stave, v ktorom môžeme byť k sebe láskavejší, porozumieť svojim emóciám a nájsť pokoj aj v tých najťažších životných situáciách.

Dokážeme prijať svoje pocity a myšlienky bez posudzovania, podporiť sa v čase stresu, vyrovnať sa so sebakritikou a pocitmi hanby, čo zlepšuje našu emocionálnu pohodu a vnútornú harmóniu. Základom “súcitnej mysle” je v podstate empatia voči sebe samému.

AKO BYŤ EMPATICKÝ SÁM K SEBE

1. Počúvajte, ako sa cítite

Ak ste nervózni alebo úzkostliví, na chvíľu sa zastavte a spýtajte sa sami seba: “Čo práve teraz cítim? Prečo sa tak cítim?”. Uvedomenie si svojich emócií je prvým krokom k súcitu so sebou samým.

2. Buďte k sebe láskaví

Predstavte si, že je to váš priateľ, ktorý vymazal dôležitý dokument alebo prežíva nejakú inú ťažkú chvíľu? Povedali by ste mu/jej, že on/ona je ten, kto to pokazil? Alebo by ste ho podporili a povedali mu, že urobil to najlepšie, čo mohol? Rovnaké slová povzbudenia a láskavosti použite aj voči sebe.

3. Dajte si povolenie na odpočinok

Niekedy to môže byť najlepší prejav empatie voči sebe samému. Ak sa cítite vyčerpaní, dajte si čas a možnosť zotaviť sa. Odpočinok nie je prejavom slabosti, ale dôležitou súčasťou starostlivosti o seba.

4. Myslite pozitívne

Mnoho ľudí sa mylne domnieva, že pozitívne myslenie znamená nasadiť si ružové okuliare: popierať a ignorovať všetky problémy, odmietať uznať ťažkosti a veriť, že život má len pozitívne stránky. V skutočnosti však pozitívne myslenie zahŕňa schopnosť povzbudiť sa v ťažkých chvíľach.

V práci

Negatívne myslenie: “Tento projekt nikdy nedokončím. Zlyhám.”

Pozitívne myslenie: “Tento projekt je ťažký, ale zvládnem ho, ak budem pracovať dôsledne a vyhľadám pomoc, keď ju budem potrebovať.”

V osobnom živote

Negatívne myslenie: “Všetky moje vzťahy sa skončia neúspechom. Nikdy si nenájdem toho správneho partnera.”

Pozitívne myslenie: “Z predchádzajúcich vzťahov som sa veľa naučil(a). Teraz lepšie chápem, čo potrebujem, a tieto skúsenosti využijem v budúcnosti.”

5. VIESŤ SI DENNÍK SEBAVEDOMIA

Každý deň si zapisujte úspechy a momenty, keď ste k sebe prejavili láskavosť. Neignorujte ani tie najmenšie víťazstvá: úspešné splnenie úlohy v práci alebo podporu v ťažkej situácii. Tým, že si ich budete zapisovať, si začnete všímať a oceňovať svoje úsilie a úspechy, a tým si budete viac veriť.

Súcit so sebou samým je kľúčovým prvkom duševného zdravia. Pomáha znižovať stres a úzkosť, ako aj zvyšovať sebaúctu, zlepšovať emocionálnu pohodu a rozvíjať emocionálnu odolnosť. Rozvoj “súcitnej mysle” je cestou k vnútornému pokoju a sebadôvere.