Štyri dôvody, prečo sa cítite neúspešní

Ako vám zlá výchova v detstve bráni vážiť si seba a svoje úspechy v dospelosti? Prečo porovnávanie s inými a iné výchovné chyby formujú neistých ľudí?

PRÍČINY

Mnohé deti vyrastajú v prostredí, kde im rodina, učitelia, priatelia, spolužiaci a iní dôležití ľudia hovoria, že nie sú dosť dobré. Niektoré z týchto posolstiev sú vyjadrené explicitne, iné sú vysielané zahalene. Dieťa si často neuvedomuje, že sa deje niečo zlé. Tu sú štyri bežné dôvody, ktoré majú pôvod v detstve a spôsobujú, že sa cítia nehodné a neúspešné.

1. Zaobchádzali s vami, akoby ste boli bezcenní

Niektorí rodičia a významné osoby sa k dieťaťu správajú ako k svojmu podriadenému alebo ako k časti svojho majetku. Dieťa týrajú, fyzicky, sexuálne, verbálne alebo emocionálne zneužívajú. Následky často pretrvávajú celý život.

Mnohé deti sú vychovávané tak, akoby ich hlavným cieľom bolo napĺňať potreby rodičov.

Ak deti túto úlohu neplnia dobre, sú trestané, zahanbované a nútené k poslušnosti manipuláciou viny. Nie je prekvapujúce, že takíto ľudia vyrastajú s narušeným sebavedomím a narušenou sebaúctou, čo spôsobuje psychické problémy a problémy so správaním.

2. Boli ste posudzovaní podľa nereálnych noriem

Dospelí často posudzujú deti podľa veľmi vysokých štandardov, ktoré sami nemôžu splniť. Jedným z príkladov je škola. Rodičia očakávajú, že dieťa bude mať dobré výsledky vo všetkých predmetoch.

Ak nie, je označené za „problémové“ a ďalej traumatizované trestami a odmietaním.

Podobné príklady nájdeme aj v rodinnom živote. Rodičia očakávajú, že dieťa bude plniť určitú úlohu, ktorú mu určili. Deti sú nútené dodržiavať zbytočné a dokonca protichodné pravidlá. Často sú deti nútené prevziať zodpovednosť za veci, ktoré nemôžu zmeniť. V dôsledku toho sa u nich rozvíja stav chronickej viny a hanby, ktorý ich prenasleduje až do dospelosti.

3. Boli ste porovnávaní s ostatnými

Rodičia a učitelia často porovnávajú deti, aby ich prinútili zmeniť správanie: „Prečo nemôžeš byť ako tvoj brat/sestra?“, „Tim je taký dobrý chlapec, chcel by som mať takého syna“, „Sophia je také milé dievčatko a ty si len rozmaznaný a neposlušný“.

Keď však porovnávajú svoje deti s ostatnými a vytvárajú súťaživú atmosféru, len to prehlbuje neistotu, úzkosť a podozrievavosť.

Deti sa cítia defektné a nehodné. V dospelosti sa takýto človek naďalej nutkavo porovnáva s ostatnými a rozvíja pocity menejcennosti alebo naopak nadradenosti nad ostatnými.

4. Boli ste naučení byť bezmocní

Niektoré deti sú vychovávané tak, aby napriek svojmu veku zostali závislé od rodičov. Sú nadmerne chránené, kontrolované a nemajú možnosť robiť vlastné rozhodnutia. Nie je im dovolené experimentovať, objavovať svet a robiť chyby, takže tieto deti vyrastajú s pocitom, že sú na nič.

V dospelosti má takýto človek pocit malej kontroly nad vlastným životom, pretože v detstve dospelí starostlivo kontrolovali každý jeho krok.

V psychológii sa tento stav nazýva naučená bezmocnosť. Podstatou je, že rodičia vychovávajú dieťa tak, aby sa nestalo úplne nezávislým. Vďaka tomu zostane rodičom blízke a bude naďalej uspokojovať ich potreby. Rodičia sa takto správajú preto, lebo majú starý nevyriešený strach z opustenia.

DÔSLEDKY

V reakcii na takéto okolnosti si ľudia vytvárajú obranné mechanizmy a mechanizmy prežitia. Niektorí ľudia začnú každému vyhovovať a obetujú svoje vlastné záujmy, pretože sú od detstva naučení starať sa o druhých a potláčať svoje skutočné potreby, emócie, záujmy a preferencie. Iní sa menia na narcistické osobnosti, ktoré vnímajú ľudí okolo seba ako veci, ktoré treba využiť. Ešte iní nevedia žiť v prítomnosti, spomaliť a uvoľniť sa. Stále majú pocit, že by mali dosiahnuť viac alebo vlastniť viac.

Niektorí uviaznu v stave bezmocnej obete a vedú pasívny život.

Títo ľudia majú neustále pocit, že niečo nie je v poriadku. Cítia sa nehodní, ich život nie je dosť dobrý, vždy je niečo, čo ich trápi. Majú pocit, že sa musia viac snažiť. Je pre nich ťažké nájsť v živote skutočné uspokojenie. Mnohí ľudia si neuvedomujú svoje nešťastie z detstva a vnútornú bolesť. Zbaviť sa starých rolí a obranných mechanizmov je ťažké a mnohým sa to nikdy nepodarí. Tí, ktorí sa snažia stať sa najlepšou verziou seba samého a prekonať následky bolestivej výchovy, nakoniec žnú odmeny aktívneho sebazdokonaľovania a šťastia.