Robiť alebo spôsobovať dobro: 5 pravidiel konania dobra od psychológa

Napriek všetkým výdobytkom civilizácie – vyspelá medicína, dostupná psychologická pomoc, hospodársky rozvoj – je na svete stále veľa bolesti a utrpenia. Každý odborník a každý obyčajný človek sa snaží prinášať dobro, ako ho chápe, ale niekedy to vedie k opačnému výsledku: urážke, hnevu, sklamaniu. Aké pravidlá pomôžu vyhnúť sa negatívnym dôsledkom a zvýšiť pozitívne, hovorí psychológ Maxim Kovalenko.

PRAVIDLO Č. 1: “KONAŤ DOBRO JE NEVYHNUTNÉ”

Toto pravidlo sa zdá byť jednoduché a nevyžaduje si žiadne dôkazy. Je to tak. Čím viac zväčšujeme svetlo okolo seba, tým radostnejšie sa nám žije. Mnohí psychológovia sa zhodujú, že nech človek urobí akýkoľvek skutok, v hĺbke jeho pohnútok bude dobro. Napríklad niekto nás urazil na autobusovej zastávke – s najväčšou pravdepodobnosťou chcel uvoľniť svoje napätie a aspoň na chvíľu sa cítiť príjemne. Staršia sestra udrela brata – základom jej motívov môže byť obnovenie spravodlivosti, pretože predtým ju strčil do chrbta. Brat to zasa urobil, aby si získal jej pozornosť.

Netvrdíme, že takéto správanie je správne, len chceme zdôrazniť, že človek sa od prírody usiluje o dobro, ale v tejto snahe niekedy robí veci, ktoré nakoniec škodia všetkým. Napriek tomu to neznamená, že konanie dobra je zbytočné. Je potrebné konať dobro, ale so zreteľom na určité zásady.

PRAVIDLO ČÍSLO 2: “POMOC Z HOJNOSTI”

Niekedy chcete dať svoju poslednú košeľu, na úkor svojho blahobytu založiť život iného človeka, ale spravidla takéto pohnútky nevedú k ničomu dobrému. Po prvé, úplne mrháme svojimi zdrojmi, hoci aj pre dobrú vec, a tým sa pripravujeme o možnosť nazbierať ich viac a byť užitočnejší pre iných. Ak si psychológ nevyčlení čas na odpočinok, jedlo, starostlivosť o svoje telo a bude pracovať len s tými, ktorí to potrebujú, a dokonca zadarmo, nielenže mu to dlho nebude stačiť, ale z takéhoto odborníka nevzíde ani nič dobré.

Po druhé, ak človek neustále zanedbáva svoje vlastné potreby kvôli potrebám iných, na vnútornej úrovni ho začne prepadávať hnev na seba aj na tých, ktorí mu pomáhajú. Takíto “záchrancovia” sa spravidla neustále hnevajú na ďalšieho človeka, ktorý neodpovedal vďačnosťou. Preto aj v bežnom živote platí pravidlo bezpečnosti lietadla “maskuj najprv seba”.

PRAVIDLO Č. 3: “PODPORA Z DOBRÝCH POCITOV”

Možno si to neuvedomujeme, ale mnohé veci robíme z pocitu viny, strachu, závisti, zmätku. Napríklad človek s komplexom viny sa bude snažiť “kúpiť si odpustok” darovaním peňazí, bude investovať peniaze do zjavne neúspešného podnikania priateľa zo strachu zo samoty. Aké sú negatíva tohto javu?

Po prvé, tieto činy z dlhodobého hľadiska nepomáhajú uhasiť vnútornú bolesť. Po druhé, takýto človek je ochotne využívaný manipulátormi a podvodníkmi, ktorí využívajú jeho negatívny obraz o sebe samom. Po tretie, čokoľvek robíme z negativity, nakoniec sa o túto negativitu delíme. Pomáhať z úzkosti, viny alebo zmätku znamená šíriť ju tak, že ju zakryjeme maskou ušľachtilosti. Iné je, ak prekypujeme radosťou a vďačnosťou a chceme sa o ne podeliť s druhými, vrátane toho, že im dáme materiálnu podobu.

PRAVIDLO Č. 4: “NEUBLIŽUJ”

Ak je moja pomoc pre človeka potenciálne nebezpečná, je mojou povinnosťou ju neposkytnúť. Nie je napríklad zriedkavé, že príbuzní dávajú peniaze blízkym závislým od alkoholu alebo drog, a tým sa podieľajú na ničení ich života. Alebo sme schopní v návale priateľských citov poslať priateľa, ktorý je kvôli rozvodu psychicky labilný, na rande so známym. Výsledkom je, že kvôli vnútornému napätiu si ho neužije ani ona, ani ten známy. Okrem toho kamarátka v dôsledku neúspešného rande môže dospieť k záveru, že vzťah – vo všeobecnosti – nie je pre ňu.

PRAVIDLO Č. 5: “O POMOC SA MUSÍ POŽIADAŤ”

Pokiaľ nemáme do činenia s osobou v bezvedomí, narušenou osobou alebo malým dieťaťom, nemáme právo bez dovolenia zasahovať do cudzieho priestoru a robiť problémy. V prípadoch, keď si myslíme, že osoba trpí, a máme možnosť pomôcť, je lepšie opýtať sa, či potrebuje našu účasť, ale nebyť príliš dotieravý. V psychológii platí prísne etické pravidlo dobrovoľnosti. Hovorí, že odborník nemá právo používať svoje vedomosti a zručnosti bez osobnej žiadosti. V opačnom prípade existuje veľká pravdepodobnosť, že poškodí človeka aj seba.

Samozrejme, z každého pravidla existujú výnimky. Napriek tomu je niekedy užitočné overiť si svoje úmysly s vyššie uvedenými zásadami ešte pred vykonaním nejakého činu. Pomôže to znížiť riziko takých následkov, ako je nevďačnosť, hnev, sklamanie a urazenosť.