Mýty v psychológii #2: Psychológ číta myšlienky

Pohodlne sa usaďte a predstavte si, že sa zoznamujete s nejakým novým človekom. Po chvíli small-talku a takých tých základných otázok sa ho opýtate, čo robí. On alebo ona odpovie: „Pracujem ako psychológ“. Čo vám zrovna prišlo na um? Z mojich stretnutí môžem povedať, že to býva často predpoklad, že psychológ ihneď vidí, aký človek je, dokonca vie odhadnúť, čo si kto myslí, a preto si treba naňho dávať pozor. Treba si dávať pozor na to, čo pred ním povieme, čo urobíme, ako sa budeme správať. Nie je výnimkou, že noví známi mávajú dokonca zo stretnutia so psychológom obavy a strach. To, ako sa bojíme toho, že niekto uvidí, akí pod maskou naozaj sme, si zaslúži priestor možno v inom článku Teraz však späť ku psychológom.

Ja som človek, ty si človek, psychológ je človek

Psychológ je človek, ktorý sa narodí matke a otcovi, väčšinou chodí do škôlky, školy, po strednej sa rozhodne študovať psychológiu na univerzite, kde sa počas prvých troch rokov učí hlavne biológiu človeka, učí sa, ako funguje ľudské vnímanie, pamäť, pozornosť a ďalšie tzv. kognitívne procesy. Učí sa o vývine človeka od narodenia až po smrť, učí sa o vplyve sociálnych skupín a okolia na ľudské správanie. Na magisterskom stupni zas študuje, ako tieto poznatky aplikovať do praxe, a to najmä v školách, vo firmách, v poradenských či klinických zariadeniach. Psychológ má svoju rodinu, ktorej členov si nevyberá. Každý deň vstáva, dá si raňajky, ide von so psom, má svoje problémy, s ktorými si niekedy nevie dať rady. Má priateľov a frajerku či manžela, manželku a pozná aj ľudí, ktorých veľmi nemusí. Chodí na pivo a občas trepe alebo nevie čo povedať. Prežíva emócie, radosť aj smútok. Aj tie ďalšie. Má svoje slabé stránky, niekedy nevládze a dokáže sa poriadne naštvať. Psychológ nepozná všeobecne platný patent na život a neoplýva paranormálnymi schopnosťami na čítanie myšlienok.

Psychológ v práci vs. psychológ v bežnom živote

Keď psychológ pracuje, stretáva sa s klientmi, s ktorými spolu vytvárajú špecifický, pracovno-medziľudský, nie však kamarátsky ani príbuzenský, vzťah. Stretnutie je väčšinou podobne usporiadané. Toto usporiadanie sa nazýva „setting“ a definuje ho rovnaké prostredie pracovne, presne stanovené trvanie sedenia a dohodnutá suma a spôsob platby. Psychológ pracuje podľa etických zásad a zachováva mlčanlivosť. V jeho pracovni ide o kvalitatívne celkom iné stretnutie ľudí, v porovnaní s každodenným životom. Psychológovia môžu mať niekoľko spoločných vlastností a schopností, ktoré bývajú pre nich viac typické. Obvykle vedia dobre počúvať, no pozor, nie vždy sa im chce. Bývajú často empatickí a nápomocní. Dokážu udržať tajomstvo, keď ich o to poprosíte. Majú dobrý tréning z práce. Všímajú si veľa vecí. Detailov. A potom si ich v mysliach kadejako kombinujú a spájajú a vytvárajú rôzne predpoklady. Eventuálnu pravdivosť svojich predpokladov si potom môžu overovať, napríklad tak, že sa vás opýtajú, čo si o tom myslíte vy sami. Psychológovia nezvyknú súdiť vlastnosti, činy či myšlienky iných. Skôr sa zaujímajú o váš individuálny pohľad, o jedinečnú špecifickú situáciu, v ktorej sa každý človek nachádza. Psychológovia skúmajú, bádajú, snažia sa pochopiť. Ale predsa len, niekedy majú takéto „psychologické myslenie“ vypnuté a svoje okolie poriadne ani nevnímajú. A majú na to plné právo.

Vie teda psychológ, čo si myslím?

Nevie. Psychológ vie to, čo mu vy sami ukážete, zdelíte. Vie to, čo mu poviete verbálne či neverbálne. Vie to, čo môže odpozorovať. A väčšinou s tým, čo sa dozvie, zachádza citlivo. Aký je váš názor na psychológov? Budete si dávať v ich prítomnosti na seba radšej väčší pozor alebo predstavuje skôr typ na nového kamaráta? Či máte chuť si zájsť k psychológovi ako odborníkovi?