Je vysoká úroveň sebakontroly vždy výhodou? Máme tendenciu obdivovať tých, ktorí ju majú, a kritizovať tých, ktorí ju nemajú. V skutočnosti môže mať táto naozaj užitočná schopnosť zlý vplyv na duševné zdravie aj úspech. Povieme vám, kedy vám nadmerná sebadisciplína môže uškodiť.
Ľudia so sklonom k násiliu sa najčastejšie prihlasujú na školenia a programy zamerané na rozvoj sebakontroly. Výskum však ukazuje, že takéto kurzy len zriedkavo prinášajú želané výsledky.
David Chester, americký sociálny psychológ, preskúmal dostupné vedecké dôkazy a dospel k záveru, že pokusy o rozvoj sebakontroly nevedú k zníženiu agresivity – naopak, agresivita môže byť vedľajším účinkom rozvinutej sebakontroly.
Sebaovládanie zapája prefrontálnu kôru nášho mozgu. Táto oblasť je zodpovedná za vyššie funkcie myslenia – rozhodovanie, plánovanie a hľadanie východísk z neštandardných situácií.
Ľudia so sklonom k pomstychtivosti často dlho a starostlivo plánujú svoju odplatu “previnilcom” – to si vyžaduje dobre vyvinuté sebaovládanie.
Osoby so sklonom k násiliu majú najčastejšie psychopatické alebo sociopatické sklony. Napriek tomu si zvyčajne počas dospievania úspešne rozvíjajú schopnosti sebakontroly a dokážu sa ovládať. Z toho vyplýva, že násilie používajú vedome, nie spontánne.
Takže teória, že násilie a agresia vznikajú v dôsledku nedostatočnej sebakontroly, je prinajmenšom nepresná. Sebakontrola je len nástroj na ovládanie svojich impulzov a pudov. Pre pomstychtivého a vypočítavého človeka môže byť tento nástroj spôsobom, ako spôsobiť maximálnu škodu iným.
Sebakontrolu si môžeme predstaviť ako sériu rozhodnutí, ktoré robíme, alebo volieb, ktoré robíme. Napríklad sa neustále vzdávame niektorých okamžitých pôžitkov v prospech dôležitejších dlhodobých cieľov. Zakaždým na to vynakladáme svoju duševnú energiu.
Práve v dôsledku neustáleho vynakladania duševnej energie sa hromadí takzvaná únava z rozhodovania – v tomto stave môžeme robiť unáhlené veci a tým si výrazne uškodiť.
Sociálny psychológ Roy Baumeister uskutočnil experiment. Dvom skupinám pokusných osôb ponúkol chutnú čokoládu, mohli ju vidieť a cítiť jej vôňu. Jednej skupine bolo dovolené čokoládu zjesť, zatiaľ čo druhá musela uplatniť sebakontrolu tým, že sa musela obmedzovať. V druhej fáze experimentu museli obe skupiny subjektov vyriešiť zložitý logický problém.
Ukázalo sa, že pokusné osoby, ktorým nebolo dovolené zjesť čokoládu, vynaložili menej úsilia a rýchlejšie sa vzdali.
Vedec dospel k záveru, že v prvej fáze experimentu vyčerpali svoje “zásoby” sebaovládania a sily vôle, takže bolo pre nich ťažké prinútiť sa sústrediť na úlohu, ktorá si vyžadovala duševné úsilie.
V inej americko-izraelskej štúdii psychológovia zistili, že sudcovia v priemere vynášajú miernejšie tresty nad obžalovanými na začiatku dňa – častejšie udeľujú podmienečný trest alebo podmienečné prepustenie. Výskumníci sa domnievajú, že dôvodom je aj väčšia rezerva duševnej energie na začiatku dňa, ktorá umožňuje prijať premyslenejšie a uváženejšie rozhodnutia.
Ukazuje sa, že neustála prísna sebadisciplína môže skôr či neskôr viesť k psychickému vyčerpaniu, ktoré nám bráni prijímať rozumné a premyslené rozhodnutia.
Sebakontrola je cenný nástroj, ktorý nám umožňuje dosiahnuť ciele, ktoré sú pre nás dôležité, ale niekedy môže byť zbytočná. Nesnažte sa potláčať všetky spontánne nutkania: nájdením rovnováhy pre seba môžete využiť všetky výhody účinnej sebadisciplíny a vyhnúť sa chybám, ktoré by vám mohli uškodiť.
On chce ísť na ryby a ona chce ísť k mame. Ako nájsť spoločnú reč…
Niekedy sa zdá, že zväzok sa nedá zachrániť - ste zahltení rutinou a obľúbená osoba…
Téma mužskej psychológie, posudzovaná cez prizmu ženského vnímania, je jednou z najzaujímavejších a najrozšírenejších. Rozdiely…
Niekedy sa stane, že vzťah začne ochabovať. V takej chvíli sa môže zdať, že existuje…
Ukončite vzťah, ktorý zastaral. Zmeňte nudnú a neperspektívnu prácu. Začnite podnikať. Presťahovať sa do inej…
Koľkokrát v živote sme už počuli vetu: "To je ale sebec!" A znie to výrazne…