Prečo vám sebakontrola môže ublížiť: 2 dôvody

Je vysoká úroveň sebakontroly vždy výhodou? Máme tendenciu obdivovať tých, ktorí ju majú, a kritizovať tých, ktorí ju nemajú. V skutočnosti môže mať táto naozaj užitočná schopnosť zlý vplyv na duševné zdravie aj úspech. Povieme vám, kedy vám nadmerná sebadisciplína môže uškodiť.

1. PROBLÉMY S AGRESIVITOU

Ľudia so sklonom k násiliu sa najčastejšie prihlasujú na školenia a programy zamerané na rozvoj sebakontroly. Výskum však ukazuje, že takéto kurzy len zriedkavo prinášajú želané výsledky.

David Chester, americký sociálny psychológ, preskúmal dostupné vedecké dôkazy a dospel k záveru, že pokusy o rozvoj sebakontroly nevedú k zníženiu agresivity – naopak, agresivita môže byť vedľajším účinkom rozvinutej sebakontroly.

Sebaovládanie zapája prefrontálnu kôru nášho mozgu. Táto oblasť je zodpovedná za vyššie funkcie myslenia – rozhodovanie, plánovanie a hľadanie východísk z neštandardných situácií.

Ľudia so sklonom k pomstychtivosti často dlho a starostlivo plánujú svoju odplatu “previnilcom” – to si vyžaduje dobre vyvinuté sebaovládanie.

Osoby so sklonom k násiliu majú najčastejšie psychopatické alebo sociopatické sklony. Napriek tomu si zvyčajne počas dospievania úspešne rozvíjajú schopnosti sebakontroly a dokážu sa ovládať. Z toho vyplýva, že násilie používajú vedome, nie spontánne.

Takže teória, že násilie a agresia vznikajú v dôsledku nedostatočnej sebakontroly, je prinajmenšom nepresná. Sebakontrola je len nástroj na ovládanie svojich impulzov a pudov. Pre pomstychtivého a vypočítavého človeka môže byť tento nástroj spôsobom, ako spôsobiť maximálnu škodu iným.

2. ÚNAVA Z ROZHODOVANIA

Sebakontrolu si môžeme predstaviť ako sériu rozhodnutí, ktoré robíme, alebo volieb, ktoré robíme. Napríklad sa neustále vzdávame niektorých okamžitých pôžitkov v prospech dôležitejších dlhodobých cieľov. Zakaždým na to vynakladáme svoju duševnú energiu.

Práve v dôsledku neustáleho vynakladania duševnej energie sa hromadí takzvaná únava z rozhodovania – v tomto stave môžeme robiť unáhlené veci a tým si výrazne uškodiť.

Sociálny psychológ Roy Baumeister uskutočnil experiment. Dvom skupinám pokusných osôb ponúkol chutnú čokoládu, mohli ju vidieť a cítiť jej vôňu. Jednej skupine bolo dovolené čokoládu zjesť, zatiaľ čo druhá musela uplatniť sebakontrolu tým, že sa musela obmedzovať. V druhej fáze experimentu museli obe skupiny subjektov vyriešiť zložitý logický problém.

Ukázalo sa, že pokusné osoby, ktorým nebolo dovolené zjesť čokoládu, vynaložili menej úsilia a rýchlejšie sa vzdali.

Vedec dospel k záveru, že v prvej fáze experimentu vyčerpali svoje “zásoby” sebaovládania a sily vôle, takže bolo pre nich ťažké prinútiť sa sústrediť na úlohu, ktorá si vyžadovala duševné úsilie.

V inej americko-izraelskej štúdii psychológovia zistili, že sudcovia v priemere vynášajú miernejšie tresty nad obžalovanými na začiatku dňa – častejšie udeľujú podmienečný trest alebo podmienečné prepustenie. Výskumníci sa domnievajú, že dôvodom je aj väčšia rezerva duševnej energie na začiatku dňa, ktorá umožňuje prijať premyslenejšie a uváženejšie rozhodnutia.

Ukazuje sa, že neustála prísna sebadisciplína môže skôr či neskôr viesť k psychickému vyčerpaniu, ktoré nám bráni prijímať rozumné a premyslené rozhodnutia.

ZÁVER

Sebakontrola je cenný nástroj, ktorý nám umožňuje dosiahnuť ciele, ktoré sú pre nás dôležité, ale niekedy môže byť zbytočná. Nesnažte sa potláčať všetky spontánne nutkania: nájdením rovnováhy pre seba môžete využiť všetky výhody účinnej sebadisciplíny a vyhnúť sa chybám, ktoré by vám mohli uškodiť.