Prečo sa niekedy čas bolestivo vlečie a niekedy letí: vysvetlenie psychológa

Všetkým deťom sa zdá, že čas sa nekonečne vlečie, napríklad pri čakaní na výlet alebo narodeninovú oslavu. Čím je však človek starší, tým sa mu zdá, že čas plynie rýchlejšie. Psychológ vysvetľuje, prečo vznikajú takéto nezhody

VÝVOJ NEURÓNOVÝCH SIETÍ

Ak požiadate päťročné dieťa, aby odhadlo dĺžku posledného mesiaca svojho života, pravdepodobne povie, že 30 dní trvá nekonečne dlho. Ak sa na to isté opýtate dospelého, povie, že mesiac preletel rýchlo – skôr, ako ste stihli mrknúť okom.

Faktom je, že rýchlosť času závisí od intenzity mozgu. Rýchlosť spracovania informácií mozgom sa v priebehu rokov spomaľuje. Je to spôsobené vývojom zložitých neurónových sietí, ktorý prebieha s vekom a závisí od životných skúseností.

Okrem toho starnúci mozog zachytí v danom časovom úseku, napríklad v sekunde, menej informácií, takže do jedného časového bloku vkladá menej údajov. Tento proces vytvára pocit zrýchlenia času. V mladom veku mozog zachytáva viac informácií a vkladá ich do jedného časového bloku, čo vytvára pocit predlžovania času.

ŽIVOTNÝ ŠTÝL

Vnímanie času závisí aj od životných podmienok, životného štýlu, sociálneho postavenia. Napríklad moderný človek urobí za rok alebo dva viac rozhodnutí a zažije viac udalostí a stretnutí ako napríklad dedinčan, ktorý žil pred dvoma storočiami, za celý život. Preto títo dvaja ľudia vnímajú čas odlišne.

NÁLADA A FYZICKÝ STAV

Vnímanie rýchlosti času závisí aj od nálady. Keď je človek veselý a jeho život je plný radostných udalostí, čas plynie rýchlo. A naopak: počas choroby alebo smútku, ťažkého životného obdobia, sa čas akoby „zasekne“ na mieste.

Vedci dokonca uskutočnili pokus s myšami, pri ktorom merali a manipulovali s aktivitou dopamínových neurónov. Výskumníci zistili, že farmakogenetické potlačenie dopamínových neurónov znížilo citlivosť správania na čas. Zistili tiež, že časová aktivácia dopamínových neurónov podporuje rýchlejší odhad času. Ukazuje sa, že aktivita dopamínových neurónov môže priamo riadiť odhad času.

Psychológ Steve Taylor odvodil dva základné princípy, na ktorých spočíva teória subjektívneho času:

1. Psychologický čas závisí od množstva prijatých, spracovaných a asimilovaných informácií. Čím viac informácií, tým pomalšie plynie čas.
2. Náš psychologický čas závisí od sily ľudského Ega. Čím je silnejšie, tým rýchlejšie plynie čas. A naopak.

Je ľahké si to predstaviť v situácii dovolenky a cestovania. Počas dovolenky, cestovania, návštevy múzeí a iných pamiatok človek získava množstvo nových informácií. A zdá sa mu, že počas týždňovej dovolenky prežil celý život. Táto ilúzia vzniká kvôli subjektívnemu pocitu spomalenia času. Keď sa dovolenkár vráti domov, zdá sa mu, akoby čas opäť bežal.

Keď je človek chorý alebo v depresii, čas sa neznesiteľne predlžuje. Rovnaká situácia nastáva, keď musíte komunikovať s nepríjemnou osobou alebo vykonávať nemilovanú prácu.

V pocite rýchlosti času je ešte jeden fenomén: monotónne obdobie sa dlho tiahne len v prítomnosti, počas jeho prežívania. Ale akonáhle je v minulosti, bude sa zdať krátka (napríklad keď si na ňu človek spomenie). Príčina spočíva v tom, že séria monotónnych udalostí sa v pamäti fixuje ako jedna udalosť.

Takisto pocit plynutia času sa môže meniť aj z fyzického stavu človeka. Napríklad ak sa zvýši telesná teplota človeka, psychologický čas sa zrýchli, a ak sa zníži, čas sa spomalí.