Prečo sa nám väčšinou nesnívajú sladké sny?

Napriek tomu, že si každý večer tvrdohlavo želáme sladké sny, nedočkáme sa ich tak často, ako by sme si priali. Buď si vôbec nepamätáme, čo sa nám snívalo, alebo si spomenieme na niečo, čo nedáva zmysel a len sami nad sebou pokrútime hlavou, aké blbosti sa nám snívajú. A nie zriedka nás sen môže aj vydesiť. Zobudíme sa viac či menej vystrašení a uľaví sa nám, keď si uvedomíme, že to bol len sen. Tak kde sú teda tie sladké sny? Prečo sa nám nesnívajú?

Keď chceme snom porozumieť, základom je pochopiť, na čo vlastne slúžia. Snami sa z psychologického hľadiska ako prvý vážne zaoberal Sigmund Freud. Napriek tomu, že to bolo dávno a všeličo v pohľade na sny sa zmenilo, je fascinujúce, že mnohé z toho, na čo Freud prišiel ešte niekedy okolo roku 1900, sa v dnešných výskumoch v oblasti neurovied potvrdzuje (Gabbard, 2005).

Lebo si prajeme to, čo „sa nepatrí“

Freud prišiel s myšlienkou, že sny sú zastrené naplnenia konfliktných prianí (1900). Čo to znamená? Keď sme v bdelom, vedomom stave, máme samých seba pod kontrolou. Máme obranné mechanizmy, s pomocou ktorých sa snažíme ako-tak normálne fungovať vo vzťahoch s druhými ľuďmi a všetkých od seba neodohnať. Preto nie všetko, čo si pomyslíme, aj urobíme. A dokonca, keď si pomyslíme niečo veľmi, veľmi neprijateľné, čo je v príliš veľkom konflikte s našimi hodnotami a zásadami, rýchlo to zaženieme a schováme radšej aj sami pred sebou. Neprípustná myšlienka, túžba či prianie sa však nestratia. Schovajú sa v nevedomí a čakajú na svoju chvíľu. V spánku sú obrany, ktoré takýmto zakázaným prianiam bránia vstúpiť do vedomia, oslabené. A to je šanca pre nevedomie, ktoré sa po celom dni konečne môže uvoľniť a vypustiť von to, čomu sa vo vedomom stave bránime. Myseľ akoby využívala fyziologický stav mozgu v spánku na vysporiadanie sa s tým, s čím sa nevie vysporiadať v bdelom, vedomom stave (Gabbard, 2005). Ale nejde to len tak…

Ešte sa zamaskovať a potom vyraziť alebo Prečo snom nerozumieme

Keby sa obsah nášho nevedomia čistil len tak, bez okolkov, nedovolili by sme mu to. Bolo by to pre nás natoľko ohrozujúce, že by sme sa hneď prebudili. Preto hlava volí kompromis. Pustí zablokované priania do vedomia, ale zamaskované. Sen je veľmi zhustený, obsahuje veľa obrazov, ktoré nemajú jasný zmysel a sú plné symbolov; emócie, ktoré prežívame voči nejakej osobe, môžu byť napríklad presunuté na inú osobu (Mitchell, Black, 1999). Predstavy sú transformované do obrazov, ktoré vieme zniesť, ktoré sú pre nás prijateľné. A tak sa nám snívajú veci, ktoré nás až tak nevyvedú z miery, vieme ich zvládnuť, ale nie sú ani ktovieako príjemné a radšej ich aj rýchlo zabudneme. Je to logické – príjemné a pekné veci nemusíme schovávať do nevedomia, nepotrebujú sa teda prejaviť v snoch.

Sny v psychoterapii

Keďže sny sú, ako hovoril Freud, „kráľovská cesta do nevedomia“, aj po sto rokoch má práca s nimi stále svoje miesto aj v psychoterapii. Dnes už vieme, že sen neskrýva len zamaskované priania, ale aj strachy, konflikty a opakované snahy spracovať traumatizujúce zážitky (Gabbard, 2005). Môžu tiež reflektovať pretrvávajúce problémy, ktoré stále nemáme vyriešené (Cartwright, Lamberg in Hill, 2009). Sny nám môžu pomôcť odhaľovať to, čo nechceme vidieť, pomenovať vnútorné konflikty, aj keď sami nevieme vyjadriť, čo nás robí nešťastnými (Hill, 2009). A to je predsa práve to, na čom treba v psychoterapii pracovať.

Dôležité je, aby sme si túto prácu nepredstavovali tak, že klient príde, porozpráva, čo sa mu snívalo a terapeut mu povie, čo to znamená a aký má problém. Význam snov hľadáme vždy s pomocou asociácií, ktoré prináša snívajúci. Nikdy nie prostým priraďovaním symbolov na základe nejakej príručky alebo snára. V tom sa poctivý terapeut líši od šarlatána. Nehľadáme všeobecne platné symboly, ale konkrétne symboly, ktoré používa snívajúci – a to na základe jeho asociácií k snu. Bez takejto vzájomnej spolupráce a bez toho, aby sme klienta poznali a niečo už o ňom vedeli, sen nikdy neanalyzujeme.

Má zmysel sa snami vôbec zaoberať?

Celé sa to môže zdať príliš prešpekulované. Možno si poviete: „To je nejaká blbosť. Moje sny sú také ,odveci´, že to určite o ničom nehovorí.“ Aj keď sa nám to možno nechce veriť, sen môže byť skvelým prostriedkom na odhalenie toho, čo si o sebe neuvedomujeme. Odhaľovanie týchto skrytých hlbín nášho vnútra nás robí múdrejšími, ale hlavne vyrovnanejšími a šťastnejšími. To, čo potláčame, sa totiž okrem sna často do nášho života vracia v rôznych formách – v podobe telesných ťažkostí (vysoký krvný tlak, onkologické ochorenia, žalúdočné či kožné ochorenia, bolesti hlavy…), ale aj psychických (depresie, nervozita, hnev, agresia…). So svojimi snami nemusíte hneď bežať za psychológom. Stačí trochu chuti a vôle všímať si svoje sny a občas nad nimi porozmýšľať. Možno budete prekvapení, že sami niekde v hĺbke budete cítiť, s čím asi súvisia a povedie vás to k rozmýšľaniu nad sebou. Ak sa to podarí, bohatstvo, ktoré sen ponúka, bolo zužitkované.

Neviem, či som vás presvedčila, ale ja verím, že má zmysel skryté hlbiny nášho vnútra objavovať a primeraným spôsobom vypúšťať, aby sme neboli ako natlakované hrnce. Našťastie, naše telo a myseľ sú natoľko múdre, že sa pre istotu nespoliehajú na našu spontánnu sebaobjavovaciu aktivitu a vypustia paru aspoň v snoch. Ja som teda vďačná za každý svoj sen – či je sladký, horký, akýkoľvek.

Tak teda dobrú noc a sladké bohaté sny…

Mitchel S. A., Blacková, M. J. (1999)  Freud a po freudovi. Triton, Praha.

Hill, C. E. (2009) Práca so snami v psychoterapii. Vydavateľstvo F, Trenčín.

Gabbard, G. O. (2005) Dlhodobá psychodynamická psychoterapia. Vydavateľstvo F, Trenčín.

Freud, S. (1999) The Interpretation of Dreams. Oxford University Press, Inc., New York.