Prečo novoročné predsavzatia nezmenia váš život

V kalendári sa už pomaly schyľuje k poslednému listu tohto roka a mne napadlo, či už máte predsavzatia. Ak patríte k tým, čo životné vylepšenia takto nárazovo neriešia, dobre, ak sa práve tešíte, ako príde ten 1. január 2017 a vy otvoríte dvere fitka, kúpite si namiesto cigarety jablko, či čokoľvek iné, možno vás sklamem ešte skôr, ako s vysokou pravdepodobnosťou sklamete samých seba.

Zvyky sa nemenia zo dňa na deň. Prečo?

Keď sa opýtame samých seba, čo by sme na sebe najradšej zmenili, zvyčajne sa dostaneme k odpovedi, ktorá má na svojom pozadí jeden a ten istý menovateľ. Aký? Takýto spôsob správania je pre vás niečím ukľudňujúcim, nejakou formou istoty, nad ktorou nemusíme veľmi premýšľať a berie nám relatívne menej energie, ako by sme ,,vymýšľali stále niečo nové“. Btw. to posledné je možno aj odpoveďou na to, že prečo po dňoch, kedy sa nezastavíte a prijímate neustále nové podnety, zrazu potrebujete ostať v pokoji svojho domova a robiť niečo nenáročné. Človek je jednoducho baterka, ktorá sa vybíja.

Ale aby sme sa teda vrátili k tomu, že prečo. Pretože náš mozog je geniálny. Okrem toho, že dokáže vyprodukovať všetko, čo potrebujeme pre základné fungovanie, stará sa o nás, resp. nás chráni pred kolapsom aj tým, že dovolí vybudovať si určité ,,vychodené dráhy“, zautomatizované odpovede na podnety či situácie, ktorými bežne reagujeme. Avšak zvaliť svoje zvyky na mozog nie je ospravedlnenka. Lebo mozog dovolí meniť naše správanie. Len nato potrebuje čas. Pre ľahšiu predstavu skúste zmeniť svoju zaužívanú cestu do práce. Pár dní vás to bude stáť viac námahy, aby vás to neťahalo zaužívanými chodníčkami a to je len drobnosť. Ach tie naše zvyky – železné košele!

Koľko dní teda potrebujem na zmenu?

Pre všetky páry vzájomne sa viniace z toho, že ten druhý sa nikdy nezmení, mám pozitívnu správu. Ak vás hnevajú konkrétne zvyky toho druhého, zmeniť to pôjde. Bude nato potrebná aktívna účasť a hlavne chuť partnera a čas. Koľko presne? Nuž, rozmedzie 18-254 dní. Každý je individuálny a je predsalen rozdiel, ak idete meniť 30 rokov zaužívané správanie a niečo, čo môžeme považovať za krátkodobú drobnosť. Resp. zase v tom je ten náš mozog. Neurónové dráhy, ktoré reprezentujú spojenia medzi podnetom a reakciou sú silnejšie, čím viac nejaký typ správania bol realizovaný. Možno troška uletený príklad: Ak niekto chodí celý život na posledné sekundy oranžovej a bude to chcieť zmeniť, potrebuje dostatok času na to, aby ho po zvyšok života poháňala už len zelená. Alebo niečo z vlastných radov. K naplneniu správneho pitného režimu mi chýba ešte liter denne. Momentálne je to viac boj ako potešenie, ale pomalými krôčikmi ten svoj zvyk mením. A tak je to so všetkým. Zo dňa na deň sa trvalé zmeny nedejú.

Recept na zmenu

1 človek, ktorý vie, prečo chce zmeniť svoj zvyk, ideálne vnútorne motivovaný

dostatok času a vytvorenie postupných krokov k zmene

nový zvyk

odmena

podpora okolia – podľa potreby

Ako sa udeje zmena?

V podstate sa pozrime do detstva. Dieťa sa tiež nenaučí chodiť hneď, najskôr dvíha hlavičku, časom štvornožkuje, potom sa pohybuje s oporou nábytku a nakoniec prejde samo cez celú kuchyňu k sporáku (príklad zo života, žiaľ nepamätám si ho). Čo tým chcem však povedať je, že každé štádium pred tým bolo dôležité na to, aby jednak svaly spevneli, vytvorila sa akási dôvera v seba samého, že sa dokáže pohybovať aj bez podpory a hlavne, vytvorili sa nové nervové dráhy a prišla zaslúžená odmena v podobe sebestačnosti. Chodíte aj teraz občas po štvornožky? Predpokladám, že okrem situácií, ktoré si je možno lepšie nepamätať, nie. Jednoducho ste sa naučili chodiť. Zmeniť zvyk funguje v podstate na rovnakom princípe, postupnými krokmi a upevňovaním sa učíme nahrádzať niečo, čo nám vadí niečím želaným. A ďalší príklad zo života: nadobudnutá schopnosť prejsť okolo fast foodu bez povšimnutia resp. možno so slinkou na okraji jazyka, ale s vedomím, že si dáte na obed radšej niečo zdravšie. Ale tu sa už dostávame k slonovi a pohoničovi.

Pohonič a slon?

Chip & Dan Heath(ovci) vo svojej knihe Zmena vysvetľujú mechanizmus zmeny práve na koncepte pohoniča a slona, ktorý vymyslel psychológ Jonathan Haidt. Veľké množstvo výskumov len potvrdzuje to, že keď niečo meníme, zároveň bojujeme. Často nevedome sa do konfliktu dostáva racionálna a emocionálna zložka našej mysle. To je presne ten moment, kedy platíte pri pokladni za vec, ktorú vám reálne netreba, ale chcete či potrebujete mať z nej potešenie. Tak hor sa do boja?

Emocionálna zložka predstavuje veľkého slona, pohonič na ňom je racionálny zvyšok. Veľký nepomer? Veru. Práve to je jedným z vysvetlení, prečo sa zmeny robia ťažko (napr. ranné vstávanie po prvom zazvonení budíka, aby ste mali čas na zacvičenie si), keď emociálna zložka často víťazí nad tou racionálnou. Zatratenie emociálnej zložky, teda toho nášho slona však určite nie je na mieste, pretože práve táto časť je zodpovedná za to, že máme motiváciu, také to zapálenie, ktoré nám nevyhnutne treba. Avšak práve zladenie sa s pohoničom, ktorý ponúka také to racionálne, analytické, udáva smer je cestou k úspechu.

Pomôže sila vôle?

Heathovci vysvetľujú, že síce áno, ale len krátkodobo. Sebakontrola v najširšom slovazmysle, ktorá nás v tomto prípade môže viesť, má svoje limity a teda po čase sa vyčerpá a nakoniec to môže vyzerať, že sme až leniví a od výsledku na míle vzdialení. Ale nie sme, sme unavení. Čo však pomôže je presné definovanie toho, čo by sme chceli zmenou dosiahnuť. Také to novoročné ,,žiť zdravšie“ znie síce dobre, ale väčší efekt bude mať ,,zaradiť do jedálnička 3 jablká denne alebo vypiť 3 litre vody“. Presnejšou definíciou toho, čo chcete urobiť zamedzíte všetkým tým nespočetným analýzam a točeniu sa v kruhu, čo všetko môže znamenať žiť zdravšie. Udávate si tým presný smer. Ak ešte upravíte aj samotnú cestu, začína sa cesta k víťazstvu. (Príklad zo života- ak chcete prestať jesť čipsy pri pozeraní filmu, žiadne si v obchode nekúpte.)

Aby sme to teda zhrnuli:

• Potrebujeme nasmerovať našu racionálnu stránku – vedieť ako niečo urobiť, inšpirovať sa spôsobmi, ktoré fungovali, mať cieľ a vedieť, prečo chceme zmenu
• Potrebujeme uspokojiť našu emocionálnu stránku – zaangažovať ju, rozdeliť si zmenu na menšie celky, aby nenastala zbytočná demotivácia
• Potrebujeme upraviť cestu, po ktorej emociálna a racionálna časť nás samých ide – prispôsobiť si či zmeniť prostredie zmeny

3 tipy, aby ste od nového roka naozaj začali

1. začnite už dnes Ak si zreálnite veľkosť zmeny a rozkúskujete na drobné časti, môžte s novou aktivitou začať už dnes. Vybudovanie nejakého návyku vám bude trvať pravdepodobne aj tak dlhšie ako mesiac, ale zato rok 2017 začnete s tým, že už niečo máte za sebou.

2. nájdite si svojho motivátora či osobu, ktorej sa budete zodpovedať. Nebude to ako v škole, no bude to mať podobný efekt.

3. neanalyzujte, ale konajte. Priveľa pátrania po tých najlepších informáciách môže viesť až k presýteniu informáciami, rozhodovacej paralýze a vy sa nakoniec nikam nepohnete. Preto sa skúste zamyslieť, čo by mohol byť prvý krok, ktorý viete urobiť čo najskôr a vykročte.

A na záver. Nič čo stojí zato, vraj neprichádza ľahko. Empiricky ani výskumne to podporiť neviem, ale je možné, že na tom bude niečo pravdy. Každá trvalá zmena si v sebe nesie aj množstvo pádov či zlyhaní, ktoré však v konečnom dôsledku viedli k cieľu. Nech je vaša túžba po zmene akákoľvek, najdôležitejšie bude zistiť, odkiaľ pramení. Zmena, ktorá by netešila nás samotných, je podľa mňa len maskou, ktorá časom unaví aj slona.

Doprajte si čas na zmenu. Kedykoľvek.

Prečítajte si knihu Zmena od Heathovcov: