Sami seba poznáte menej ako si myslíte

Ako by znela vaša odpoveď na otázku, kto vlastne ste? Každý z nás si prešiel obdobím dospievania a mladej dospelosti, v ktorom sme zápasili s hľadaním a nachádzaním samých seba, svojho pravého ja. Tieto otázky zasahujúce do hĺbky nášho vnútra sa vynárajú znova a znova. Sú  neodmysliteľnou súčasťou každodenného života. Na to, aby sme dokázali prijímať samých seba, musíme zistiť kto vlastne sme. Je dôležité vnímať vlastnú osobu, vďaka ktorej sme schopní určiť smer a správne navigovať svoje životné rozhodnutia. Bez toho sa mnohokrát cítime stratení.

Prečo sa stáva, že strácame vlastnú identitu?

1. Minimalizujeme to, KTO SME a ČO POTREBUJEME. Nedávno som čítala výrok od neznámeho autora, ktorý znel: „Daj, ale nepripusť, aby si bol zneužívaný. Ver, ale nebuď naivný a počúvaj, ale nestrať svoj názor.. “Ak kladieme potreby iných do popredia na úkor tých našich, môže sa stať, že začneme zanedbávať samých seba a zabúdať na to, čo je pre NÁS dôležité.
2. Neudržiavame kontakt s našimi myšlienkami a pocitmi. Nové technológie, alk*hol, jedlo- to všetko zamestnáva našu pozornosť natoľko, že nie sme schopní pýtať sa samých seba ako sa naozaj cítime, čo prežívame. Sme pohltení množstvom informácií, ktoré sa na nás valia z každej strany a tak sa niekedy stáva, že zabúdame sami na seba.
3. Vyrovnávame sa so zmenami našich rolí. Rozchod s partnerom, strata zamestnania, odchod do dôchodku alebo akýkoľvek iný nový či traumatický zážitok tiež zvyčajne prispieva k spochybňovaniu vlastnej identity.
4. Pocity hanby a vlastnej nedostatočnosti, vďaka ktorým následne prichádzame o kúsky seba samého. Kritizovanie od iných, doberanie, vyjadrenia, že sme zlí, hlúpi, zvláštni alebo škaredí…Tieto necitlivé poznámky od iných prispievajú k pochybnostiam o sebe. Možno ste snívali o tom, že budete slávnym šachistom, no medzi známymi vám bolo prezentované, že to nie je dosť “cool“ , tak ste s tým skončili a začali robiť niečo, čo ste už síce nerobili tak radi, ale bolo to uznávané kolektívom a spoločnosťou. Predstierame istú formu, ktorá je všeobecne prijímaná. Avšak nie sme to my. Nosíme masku, pod ktorou ukrývame svoje skutočné ja. Po rokoch takého fungovania, môžeme stratiť prehľad o tom, kto v skutočnosti sme.

Ak si však prajeme znova objaviť samých seba, zachovať si vlastnú tvár ponúkam na zamyslenie pár otázok, ktorých zodpovedanie nám môže pomôcť lepšie porozumieť samým sebe.

Aké sú moje silné stránky?

Kto je pre mňa najdôležitejší a prejavuje mi najväčšiu podporu?

Aké sú moje dlhodobé a krátkodobé ciele? Aké sú moje sny?

Za čo sa hanbím? Čo mi robí starosti?

Aké nové aktivity som ochotný vyskúšať?

V čo verím? Aké sú moje hodnoty?

Ak by som mohol vysloviť jedno želanie, bolo by to …

Kde sa cítim najbezpečnejšie?

Kde alebo pri kom sa cítim spokojný?

Aký je môj najväčší životný úspech, neúspech?

Som nočná sova alebo ranné vtáča? Čo robím preto, aby som svoj spôsob života viac prispôsobil tejto časti mojej povahy?

Čo na svojej práci mám rada a naopak čo sa mi na nej nepáči?

Aká je moja najšťastnejšia spomienka?

Stres pociťujem vtedy keď…

Aká je moja najobľúbenejšia kniha, film, skupina, jedlo, farba, zviera?

Za čo som v mojom živote najviac vďačný?

Navrhujem nám, aby sme si zodpovedali každý deň na jednu, dve z nich. Ak ich preskúmame do hĺbky a úprimne si na nich odpovieme, môžeme postupne skladať celok, nazývaný JA. Znovunachádzanie seba je proces plný premýšľania, rozprávania ale hlavne konania. Tak hor sa do toho 😉