Keď obyčajné „prepáč“ nestačí

Rozhodli sme sa, že si spolu so snúbencom uvaríme večeru. Vlastne, bol to on, ktorý sa ponúkol, že ju pripraví. Ako tak varil, všimla som si, že omáčka, ktorú robil, bola nejaká riedka. Vyskočila som na neho, on vybuchol a priznal sa, že to preto, lebo do nej dal všetky vajíčka, ktoré som mu dala. Spustila sa menšia hádka. Poviete si hlúposť. No ale nie je to niekedy tak, že práve každodenné nevyriešené hlúposti sa nazbierajú a vytvárajú emocionálnu bariéru medzi ľuďmi? Dlhé mlčanie, ako keby sa nič nestalo? V momente, keď sme sa nepohodli, mi povedal: ,,Prepáč.“ Vôbec som nemala dojem, že by mu to bolo ľúto. A pritom možno aj bolo. Povedala som mu: „Nechaj si to svoje prepáč, vôbec nechápeš, prečo som sa nahnevala. Zas si vybuchol a začal si sa obraňovať. Vôbec si nepriznal, že si spravil chybu. Tvoje prepáč mi nestačí.“ Nestačilo, lebo nehovoril mojím jazykom odpustenia. Nezdalo sa mi to úprimné.

Mnohí si môžu myslieť, že ospravedlnenie je prejavom slabosti, a ani sa nezamýšľajú nad tým, ako vnútorne osobnostne zrejú, ak pracujú na tom, aby sa vedeli druhému ospravedlniť. Myslieť si, že hocijaký vzťah, či manželský, partnerský, kamarátsky, rodinný, môže existovať bez ospravedlnenia a odpustenia je veľké klamstvo. Neláskavé slová, premlčané ukrivdenia, odsunuté rozhovory potrebné na vyjasnenie si vecí, zatváranie si očí pred skutočnosťou – rôzne emocionálne bariéry – tie nezmiznú sami od seba.

Spôsob, akým sa učíme hovoriť „prepáč“, často preberieme od svojich rodičov, či toho, ako nás vedú k tomu, aby sme sa ospravedlnili: „Nemala si sotiť svojho brata. Choď mu povedať prepáč.“ A malá Evka príde a povie bratovi „prepáč“. A keď Evka vyrastie, a stane sa, že sa má ospravedlniť, povie „prepáč, nechcela som to urobiť“. A napríklad jej manžel potrebuje počuť viac, ako obyčajné „prepáč“. A necíti, žeby to bolo Evke ľúto. A nechápe prečo, a živí v sebe pocit neodpustenia, krivdy. „Tej Eve to nie je vôbec ľúto. Vôbec si ma neváži natoľko, aby dala veci do poriadku, ak urobí chybu.“

Ako existuje 5 jazykov lásky a mnohí ste o nich už počuli, existuje aj 5 jazykov odpustenia – 5 spôsobov, ako hovoriť k ľuďom a partnerovi tak, aby rozumeli, že nám to je naozaj ľúto.

1. „Prepáč, je mi to ľúto. Asi som ťa sklamal/a. Nedal som si pozor. Mrzí ma to.“ Tento jazyk odpustenia je emocionálny a podstatou je dať najavo, že ste niekoho urazili svojím správaním, či slovami. Človek, ktorý hovorí týmto jazykom potrebuje počuť odpoveď na otázku „Uvedomuješ si, že si mi tým ublížil?“ Môžeme ho nazvať aj jazyk vyjadrenia ľútosti.
2. „Urobil/a som chybu. Viem, že je to kvôli tomu, že….“ Osoba, ktorá sa ospravedlňuje prevezme zodpovednosť a vysvetlí, prečo jeho konanie nebolo správne. Druhá osoba potrebuje počuť, že si uvedomujete, že vaše správanie nebolo správne a priznáte si chybu a zdôvodníte ju.
3. „Čo by som pre teba mohol/mohla urobiť?“ Človeku, ktorý hovorí týmto jazykom ide o nápravu škody. Potrebuje počuť, vidieť, cítiť, že ho ešte milujete, aj keď ste mu ublížili. Po vašom správaní, či slovách sa tak vôbec necíti. Keby ste ho/ju milovali, isto by ste takto nekonali. Ako dať veci do poriadku? Skúste to jedným z jeho/jej primárnych jazykov lásky – bude to fyzický dotyk, dar, skutok služby, prejav pozornosti, či slová uistenia?
4. „Už sa to viac nebude opakovať. Zaslúžiš si oveľa viac. Musím s tým prestať. “ Ten, kto hovorí týmto jazykom odpustenia potrebuje vo vás vidieť úprimnú túžbu zmeniť svoje správanie. Mohli by ste danej osobe povedať, čo spravíte preto, aby sa táto situácia už viac neopakovala a stanoviť si kroky, ako na to.

A posledným 5. jazykom je úprimná prosba o odpustenie. Osoba, ktorá hovorí týmto jazykom odpustenia potrebuje, aby ste ju o odpustenie požiadali. Vtedy je ochotná vám odpustiť.

Ak dokážete požiadať o odpustenie, urobíte prvý krok na ceste v procese vyrovnania sa s bolesťou a obnovenia láskyplného vzťahu. Naučiť sa rozprávať tým správnym jazykom odpustenia je nesmierne dôležité. Nezabúdajte však, že odpustenie nás nepripraví o pamäť, ani neodstráni všetky následky pochybenia, a nie stále dokáže pod sekundou vybudovať vzájomnú dôveru, hlavne ak ide o vážne veci. Ak si chcete prečítať viac o procese odpustenia, tak tu.

Užitočnou príručkou, ako budovať vzťah je kniha „To keby sme vedeli …. pred svadbou!“ , taktiež od G. Chapmana. Dokáže vám ponúknuť podnety na zamyslenie do vzťahu a neuveriteľne vás posunie v sebapoznaní a vytváraní zrelého vzťahu.

Ak chcete objaviť svoj jazyk odpustenia položte si tieto otázky:

• Kedy ste sa naposledy ospravedlnili? Akým spôsobom ste to urobili či povedali?
• Kedy sa vám naposledy niekto ospravedlnil a ako? Mali ste dojem, že to bolo úprimné?
• Ako by teda vyzeralo vo vašich očiach úprimné ospravedlnenie?
• Potrebujete sa za niečo ospravedlniť? Tak prečo to neurobiť hneď? 🙂

Naše uzmierenie so snúbencom nedalo na seba dlho čakať, keďže sa veci snažíme riešiť hneď, ako to je možné, aby sme nenechali „zapadnúť slnko nad naším hnevom“. Každý sme sa navzájom ospravedlnili za podiel viny na celej situácii, a to spôsobom, akým to druhý potrebuje počuť. Tak, aby sme dali jeden druhému najavo, že je nám to úprimne ľúto. Aj Gary Chapman rozprával o svojom prekonávaní a boji s tým, aby sa začal ospravedlňovať. Vôbec mu to nebolo vlastné. Myslel si, že muži sa nemusia ospravedlňovať. Veď aj od jeho oca nepočul často, aby sa ospravedlňoval, či už svojej manželke alebo deťom. Nikdy sa ani nezamýšľal nad tým, že by mal niekedy mať dôvod, za čo sa ospravedlniť. Veď svoju manželku miloval. A predsa narazila kosa na kameň. Odkedy začal objavovať silu a jazyky odpustenia, zažíva nový rozmer vzťahu. Nebojte sa preto ani vy objaviť jazyk odpustenia, ktorým hovorí váš partner/ka, príbuzný/á, kamarát/ka hovorí!

A ešte raz malá pomôcka: 5 jazykov odpustenia v kocke!

1. Prepáč.
2. Beriem za to zodpovednosť.
3. Ako to dám do poriadku?
4. Chcem sa zmeniť.
5. Odpustíš mi?

Viete už teraz povedať, akými jazykmi odpustenia hovoria ľudia v príkladoch v článku?