Päť častých chýb pri čítaní reči tela

Často si zle vysvetľujeme skryté odkazy, ktoré nám posielajú ľudia okolo nás.

Každý deň sa pri komunikácii s inými ľuďmi stretávame s rečou ich tela, teda s neverbálnymi signálmi, ktoré nám podvedome vysielajú. Niekedy tieto signály čítame celkom presne, inokedy ich chápeme nesprávne. Tu je päť najčastejších chýb súvisiacich s čítaním reči tela iných ľudí.

1. REČ TELA NIE JE SKUTOČNÝ „JAZYK“

Je dôležité uvedomiť si, že prevažná väčšina neverbálnych signálov nemá, podobne ako slová, jasný, špecifický význam a definície. Preto je nesprávne predpokladať, že určité gesto alebo výraz tváre znamená vždy to isté.

Na presnú interpretáciu reči tela iných ľudí je dôležité zohľadniť osobnosť a kontext daného človeka.

Napríklad bežné gesto „OK“, pri ktorom palec a ukazovák vytvoria kruh, môže mať pozitívny význam, vyjadrujúci súhlas, aj negatívny, sarkastický, napríklad „OK, sklapni, nesúhlasím s tebou!“. Kľúčom k správnemu pochopeniu tohto gesta môže byť výraz tváre osoby alebo kontext, v ktorom vám ho ukazuje, a vyslovené slová.

2. KEDY ÚSMEV NIE JE ÚSMEV

Výskum ukazuje, že ľudia, a častejšie ženy, majú tendenciu skrývať pod úsmevom nepríjemné pocity, ktoré pociťujú. Napríklad v jednom psychologickom experimente boli ženy počas pracovného pohovoru vystavené miernemu sexuálnemu obťažovaniu. Najčastejšou reakciou počas neho bol nepríjemný, falošný úsmev.

Problémom je, že niektorí muži si tento úsmev vysvetlili ako pozitívnu reakciu na ich správanie, t. j. ako zvodnú výzvu na ďalšie konanie

Ako rozoznať pravý úsmev od falošného? Treba sa pozrieť na oči – ak sú prižmúrené a v kútikoch sa objavujú „husie nôžky“, znamená to, že človek prežíva radosť a naozaj sa usmieva.

3. DOJATIE A PRIAZEŇ NIE SÚ TO ISTÉ

Všeobecne sa verí, že dotykom druhej osoby sa snažíme vyjadriť svoju lásku a náklonnosť. Nie vždy je to však tak.

Niektoré štúdie napríklad ukazujú, že muži sa môžu dotýkať žien na znak svojej moci a nadradenosti. Iné štúdie preukázali existenciu zaujímavého javu: čašníčky, ktoré sa dotýkajú svojich zákazníkov – stačí ľahký dotyk pri podávaní účtu – dostávajú väčšie prepitné.

Okrem toho existujú individuálne rozdiely spojené s dotýkaním – niektorí ľudia majú tendenciu neustále sa dotýkať ľudí okolo seba, zatiaľ čo iní ľudia sa fyzickému kontaktu starostlivo vyhýbajú.

Pri interpretácii je opäť dôležitá osobnosť jednotlivca a kontext. Takýto „dotierač“ vás napríklad môže chytiť za ruku nie preto, aby vám prejavil svoje pozitívne pocity, ale jednoducho preto, aby si získal vašu pozornosť alebo aby nad vami demonštroval svoju prevahu.

4. POHĽADOM DO OČÍ SA NEDÁ POVEDAŤ LOŽ

Veríme, že dokážeme presne rozoznať, kedy človek klame, ale výskumy ukazujú, že len veľmi málo ľudí je toho schopných. Klamstvo je jednoducho veľmi zložitý neverbálny odkaz a my nie sme dobrí v čítaní takýchto signálov. Okrem toho sme v zajatí stereotypov o tom, ako by sa mal správať človek, ktorý klame. Jedna štúdia napríklad ukázala, že ľudia sa pri klamaní pozerajú priamo do očí, dokonca viac ako pri hovorení pravdy. Môže to byť preto, že sa príliš snažia kompenzovať stereotyp, podľa ktorého sa klamári vyhýbajú očnému kontaktu.

5. NERVOZITA SA MÔŽE PREJAVOVAŤ RÔZNYMI SPÔSOBMI

Niektorí ľudia sa pri nervozite správajú stereotypne – trú si dlane, potia sa, koktajú a podobne. A u iných sa stav stresu môže prejaviť úplne iným spôsobom – akoby stuhli a navonok pôsobia úplne pokojne. Preto sa pri zvažovaní skutočných pocitov človeka opäť nespoliehajte na stereotypy.