Multitasking neexistuje!

Ešte za čias štúdia na vysokej škole sme sa mnohokrát učili o tom, ako je pre náš život dôležité identifikovať naše silné stránky a následne ich rozvíjať. Aby sme mali jednoducho niečo, v čom sa môžeme stať expertmi a ,,neplytvať“ energiou na slabiny, ktoré by v konečnom dôsledku spôsobili, že nebudeme expertmi v ničom. Rečou ľudovej múdrosti ,,nemôžeme byť dobrí vo všetkom“. A tak si teda niektorí to svoje orechové pre život nájdeme už v škôlke. Hra na pekárov sa v dospelosti pretaví do vychýreného cukrára, z večne ubehaného chlapčeka sa stane vytrvalý bežec ocenený nejednou medailou, z malej školáčky, ktorej učaruje mikroskop, sa časom stane vedkyňa, ktorá raz posunie výskum o ďalší krok dopredu, atď.

A čo vy?

Ani vy sa neviete identifikovať s týmito príkladmi a možno ani doteraz neviete, čo je to pravé orechové pre vás? Nebojte sa, nie je to neobyčajné a popravde ani výnimočné. Človek častokrát ani po skončení školy nevie, čo je to jeho, v čom je výnimočný a z čoho by ďalej mohol čerpať a viesť tým život smerom, ktorý by ho spravil šťastným. Tento blog však nebude o tom, ako sa dopracovať k tomu, v čom ste dobrí a čo by vás mohlo potenciálne napĺňať viac, ako to čo práve robíte. Bude skôr o tom, ako si nájsť čas nato, vôbec začať hľadať, lebo ako iste vieme, sme generácia, ktorá nemá na nič čas. 🙂

„Je popoludnie a ja som dnes ešte nič nespravila.“

Týka sa to aj vášho popoludnia? Možno nie tohto, ale pár ich už určite bolo. Prečo? Jasné, sú dni, kedy je jedna porada strieda druhú a dopoludnie prejde ako nič, takže sa človek reálne k rozrobenej úlohe zo včera ani nedostane. A čo ten kopec mailov, ktorý sa cez noc nahromadil v schránke? Kedy sa k nemu dostanete? Možno tá porada nie je pre vás až tak dôležitá, alebo ste len v roli pozorovateľa (ak je tomu tak, je vaša účasť vôbec nevyhnutná?), tak si skúsite otvoriť notebook alebo telefón. Začnete triediť doručenú poštu jedným okom, druhým okom sa pozeráte na prezentáciu, jedným uchom počúvate kolegu, ktorý poradu vedie a tým druhým vnímate tichú debatu kolegu odvedľa. Hodina prejde, odchádzate z porady, ktorá vám veľa nedala, odpísali ste na pár mailov, zasmiali sa na kolegovej poznámke a popoludní tak či tak musíte zájsť za kolegom, že na čom ste sa vlastne na porade dohodli, lebo k tomu vaša pamäťová stopa nesiaha. A pred koncom dňa vám príde mail od klienta, že neporozumel vašej reakcii z rána, lebo to bolo úplne mimo témy. Už ste to zažili? Snaha o multitasking, ako novodobú ,,značku kvality“ častokrát ide práve na úkor kvality.

„Prepáč, zopakuješ mi ešte raz, čo si mi hovoril, keď som telefonoval? Vypadlo mi to z hlavy.“

Nuž, ono sa to do tej hlavy možno ani nedostalo. Prečo? Náš mozog nie je stavaný na to, aby sme prijímali a spracovávali viacero podnetov rovnakými senzorickými kanálmi, pokiaľ aspoň jedna takáto činnosť nie je zautomatizovaná. (Prikyvovanie hlavou v štýle Áno, miláčik, sa za zautomatizovanú činnosť nepočíta.) Spomeňte si na vaše prvé kilometre za volantom, kedy aj náznak konverzácie bol rozptyľujúci a o zapnutom rádiu nemohlo byť chýru ani slychu. Po čase sa z tejto aktivity stala rutina. To už váš mozog dokázal bez problémov spracovávať rôzne ďalšie podnety vo forme rozhovoru či hudby. Tak fungujeme, keď je niečo zautomatizované, ľahšie reagujeme na podnety vonkajšieho sveta. Aj keď tu sa mi natíska polemizovať o tom, či si aj zautomatizované činnosti ako šoférovanie či umývanie zubov, nezaslúžia našu plnú pozornosť a tým môžu obohatiť náš život. Ale o tom možno inokedy.

„Môžem na chvíľku? Bude to len minútka.”

Vráťme sa však k našim životom. Ešte stále tým pracovným. Či už máte nad sebou svojho team leadra, alebo ste ním vy sám, či pracujete sami či študujete, koľko vecí skutočne dokážete urobiť v jednom momente? Budem dúfať, že odpovedáte, že len jednu. Lebo tak to reálne je. Avšak koľko úloh a žiadostí o pomoc či vašu pozornosť visí nad vami v jednom momente? Nespočetne. Čo však s tým? Skúste singletasking. V praxi to nevyzerá tak, že ráno začnete robiť na jednej úlohe a budete na nej robiť až do večera, lebo veď single. 🙂 Singletasking je o tom, že si vážite svoj čas, ale aj čas ostatných a zameriavate sa v jednom momente len na jednu úlohu. Ako si nastavíte priority (poradie) medzi jednotlivými úlohami, je už samozrejme ďalšia vec. Ak máte napríklad vyčlenený blok 30 minút na prípravu prezentácie, využite ho naplno. Všetky mailové notifikácie, chaty a otázky kolegov, nie sú len minútkou navyše. Sú pascou, do ktorej keď sa dá človek chytiť, bude ho to stáť ďalšie minúty pri snahe o znovuzameranie pozornosti k téme, ktorá to bola. A veľká väčšina otázok naozaj môže počkať tých pár minút. Ozaj, o čom mala byť tá prezentácia?

„Čo si mi to povedala, drahá, keď som pozeral ten futbal?“

Snáď sa táto otázka nekončí v mnohých partnerstvách hádkou. Možno na nej však veľmi dobre ilustrovať potrebu singletaskingu v našich životoch. Ak ich chceme mať pokojnejšie. Hoci si možno opojný opar večnej zaneprázdnenosti razí svoju cestu k módnym trendom, z výskumov novších či starších vyplýva, že ľudia chcú byť predovšetkým spokojní, šťastní, zdraví, robiť, čo ich napĺňa, fungovať v stabilnom partnerstve. No áno, toto za peniaze nekúpite. Nevyhnutným pre každú z týchto hodnôt je čas. Ak správne investujeme svoj čas, stále sa nám to vráti.

Z výskumov vieme, že ľudia žijúci v stabilných partnerstvách a manželstvách sú jednak šťastnejší ale zároveň aj zdravší. Neskĺznem do partnerských poučiek, len nadhodím možnosť zapojiť singletasking aj do mimopracovných vzťahov, ale aj do vzťahu k sebe samému. Má to zmysel? Veď ten druhý pochopí, že scrollovanie sociálnymi sieťami je v poriadku a ja ho aj napriek tomu počúvam, či? Pamätáte sa na posledný rozhovor s niekým, z ktorého ste boli úplne unesení? Nemuselo ísť o hĺbanie o zmysle života, pokojne mohlo ísť aj o rozprávanie o dovolenke, ale nič vás nerušilo. Aký to bol pocit? Určite skvelý. 🙂 Keď si ho doprajete čoraz viac, už nebudete mať potrebu reagovať na práve prijatý mail, ktorý vám jednak môže pokaziť náladu a jednak stratíte niť celého rozhovoru a taktiež s úctou voči druhej strane to bude pokryvkávať.

„Stále odo mňa niekto niečo chce a hneď.”

A čo singletasking a my sami? Často sa umárame tým, že koľko toho naozaj máme, nič nemáme dokončené a nové úlohy stále prichádzajú. A stále dokola. Ešte akoby sami zosilňujeme dôležitosť všetkého, čo nás čaká. Čo s tým? Vedieť povedať nie na požiadavky z vonku, presunúť ich na iný termín je nielen zodpovedné, ale aj veľmi ohľaduplné k sebe samému. Vedieť si manažovať nielen čas, ale aj svoju pozornosť nie je sebecké, ani prejavom toho, že by sa vám nechcelo. Je to prejavom zrelosti a v konečnom dôsledku je to dobré pre všetkých. Btw. Koľkokrát ste už pripálili jedlo, lebo ste zároveň vešali prádlo?

„Ty si taký skvelý multitasker!”

Naozaj? Lebo v skutočnosti multitasking neexistuje. To, čo robí náš mozog, je obyčajné rýchle prepínanie medzi úlohami. A čo sa stane, keď váš partner prepína počas večera dokola 4 televízne stanice? Nemáte z toho zážitok, zo všetkého vám niečo ujde a nakoniec sa možno pohádate, lebo ste nevideli záver filmu. Berte to len ako paralelu s tým, že náš mozog je geniálny, no v tomto sa nesnažme robiť viac, ako je jeho kapacita a radšej využime to, na čo je stavaný. Dlhodobý nápor nedokončených úloh, naša nespokojnosť s výsledkami, zlý feedback od okolia a frustrácia… To je zaručená cesta k tomu, že naša spokojnosť pôjde dolu kopcom a odtiaľ je len krôčik k vyhoreniu.

Ako teda nato?

Ak si chcete len otestovať, aké by to bolo zamerať svoju pozornosť len na jednu aktivitu, skúste to. Prežiť vedome deň s tým, že keď budete telefonovať, budete len telefonovať, pri odpisovaní na maily sa nebudete rozprávať o dôležitom projekte s kolegom a v rámci písania článku si nebudete zároveň chatovať s dodávateľom novej skrine, môže byť naozaj obohacujúce. Je možné, že na konci dňa zistíte, že upriamená pozornosť na to, čo práve robíte, vám priniesla pár minút navyše, ktoré vám zvyčajne chýbali.

Je veľa vecí, na ktoré v živote nemáme jednoduchý dosah. To, či dokážeme povedať Nie na vyrušujúci podnet, je jedným zo spôsobov, ako v sebe objaviť nový potenciál a radosť. A možno práve tým, že si v živote upraceme krôčik po krôčku, veci nám pôjdu kvalitnejšie a možno aj rýchlejšie, si vytvoríme čas nato, aby sme našli to naše pravé orechové.

Skúsite singletasking?