Uverili sme, že láska je výsledkom s*xuálneho šťastia

Čo sa stalo začiatkom na začiatku 20. storočia? Okolo roku 1900 vyrastal jeden z prvých najvplyvnejších psychoanalytikov. Áno, určite jeho meno poznáte aj vy. Bol to Sigmund Freud! Svojou, v danej dobe revolučnou teóriou, povýšil s*x a s*xuálny inštinkt nad lásku, namiesto toho, aby chápal, že s*xuálna túžba je len jedným z prejavov lásky. Takto sa o ňom vyjadrujú niektorí psychoanalytici. A niekde tam sme niektorí aj zastali. Pravdupovediac, možno aj viacerí. Freud prednášal taktiež o tom, že cieľom s*xuálnej túžby je len odstránenie bolestivého napätia, že žena je len kastrovaný muž (v detskom veku by sa to malo prejavovať závisťou penisu, či Elektriným komplexom). Erich Fromm, významný psychoanalytik tvrdí, že táto chyba chápania nastala pravdepodobne vplyvom silného patriarchalizmu, tým, že Freud ignoroval psycho-biologický aspekt s*xuality a túžbou prepojiť mužsko-ženskú polaritu. To však nie je pravda, keďže podľa neho, existuje aj špecificky ženská s*xualita, ktorá nie je mužskej povahy. Kritizuje však jeho chápanie a nehanbí sa postaviť do konfrontácie s jeho teóriou tvrdením, že možno nejde až tak úplne o preceňovanie s*xu, ako o Freudovu neschopnosť s*x pochopiť dostatočne do hĺbky.

Chápanie lásky cez optiku s*xuálneho uspokojenia je preto aj v dnešnej dobe výrazne ovplyvnené Freudovými teóriami zo začiatku 20. storočia. Keby to tak naozaj bolo, a Freudova teória by bola pravdou, stredobodom nášho života by sa stalo večné naháňanie sa za „šťastím“, ktoré by sme hľadali výlučne v s*xuálnych vzťahoch. Klinické fakty však dokazujú, že ľudia, ktorí sa oddajú neobmedzenému s*xuálnemu uspokojeniu, trpia neurotickými konfliktami a symptómami. Z toho vyplýva, že úplne uspokojenie všetkých pudových potrieb nielenže nie je základom pre šťastie, ale dokonca nezaručuje ani duševné zdravie. Láska ako výlučne s*xuálny fenomén, ináč aj s*xuálna (genitálna) láska, je len povrchným pohľadom na ňu. Avšak sami vieme, že aj na nás sa často z rôznych strán „valí“ táto filozofia. Určite ste už počuli: ,,Stačí nájsť správnu „s*xuálnu techniku“ a láska sa medzi vami znovu obnoví! S*xuálne šťastie je zárukou dobrého vzťahu! Je to len nedostatok informácií, ktorá vám bránia a nedovoľujú milovať! Láska je plodom s*xuálneho uspokojenia. Ak sa naučíte správne techniky, určite budete správne milovať a váš vzťah bude prekvitať láskou!“ Avšak možno aj vtedy, a aj dnes, len niektorí ignorovali, že opak je pravdou. Láska nie je výsledkom adekvátneho s*xuálneho uspokojenia, ale s*xuálne šťastie rovnako ako hlboké poznanie druhej osoby je výsledkom lásky. Nie sú to chýbajúce vedomostí o „technikách“, ale zábrany, ktoré nám nedovoľujú milovať druhú osobu a žiť plnohodnotný vzťah. Sigmund Freud mal veľa prívržencov, no následne aj veľa odporcov, ktorí videli, že pribúdajúcou „tvrdosťou“ jeho teórií nesmeruje k naozajstnému ozrejmeniu ľudských vzťahov. Dokonca, jeho jediný žiak – Sándor Ferenczi, ktorý pri ňom vždy stál a nikdy sa neodklonil od jeho názorov, zmenil na sklonku života svoj pohľad na lásku.

Častokrát sa možno aj my zamýšľame nad svojím životom, nad tým, kam smerujú naše vzťahy a kam smerovať ešte v súčasnej spoločnosti môžu. Často sa necháme uniesť podvedomými správami, ktoré k nám vysielajú, že lásky sú hodní najmä tí, v ktorých sa mieša popularita (obľúbenosť) a aspoň „zo dve hrste“ s*x-appealu. Jednoduchšie povedané, problematika lásky je videná skôr v tom, ako byť milovaný, nie v tom, ako milovať. Je dôležité nájsť si objekt, dobrý objekt na milovanie, potom to pôjde! Veď láska je jednoduchá, hm, to len ten objekt … Je to, ako keby maliar čakal na správny štetec, správnu scénu, správne plátno. Opak je pravdou, že tieto veci ho výborným maliarom nespravia. Je sa však čomu čudovať, ak v spoločnosti zameranej na trh, s vysoko postavenou hodnotou materiálneho úspechu, sa ľúbostné vzťahy riadia tými istými pravidlami výmeny, ako keď ide o obchod s tovarom a prácou? Láska je však niečím oveľa hlbším, ako len jednoduchým pocitom. Je riadená jedným veľmi dôležitým princípom, ktorý sa nedá nikde kúpiť – môžeme si ju užívať iba v závislosti od toho, ako ste vyzretí.

Bytostne túžime po láske. Avšak myslíme si, že sa o nej netreba nič učiť. Ako si postavíme svoje hodnoty, tak ich aj náš život bude odzrkadľovať. Je práca Top1 v našom živote? Ak áno, možno pôjdeme v kariérnom raste hore a nebudeme sa musieť starať o peniaze. Na ktorom bode však „zastane“ náš vzťah, ktorý trpí na úkor práce? Odpovedzme si sami. Láska je taktiež umením. Ak chceme byť dobrí v tom, čo robíme, vieme, že tomu musíme venovať dostatok času. Zvolené „umenie“ musí byť u nás na prvom mieste, naším záujmom č. 1! Chceme mať krásny a plnohodnotný vzťah? Dajme túto hodnotu na prvé miesto! Voľba je na nás. Je na nás, kde vynaložíme svoju energiu.

A ako to je vlastne s tou láskou? Rozoznáme viacero druhov lásky, medzi nimi aj lásku erotickú. Ide o túžbu po úplnom splynutí s druhou osobou. Je to najklamlivejší druh lásky, často zamieňaný so zamilovaním sa, náhlym zlyhaním bariér, ktoré predtým stáli medzi dvoma cudzími ľuďmi. A teraz sa držte – Veď koľkí si myslia, že intenzita ich počiatočného pobláznenia je dôkazom ich lásky! V skutočnosti je len dôkazom ich predchádzajúcej osamelosti. Pri erotickej láske môžeme mať taktiež zdanie, že „milovanú“ osobu po vzájomnom splynutí poznáme rovnako dobre ako seba. Intimita však nastáva predovšetkým cez s*xuálny styk, čím „milujúci“ navzájom rýchlo prebádajú a vyčerpajú osobnosť toho druhého. Ide skôr o prekonanie odlúčenosti, a tejto ilúzii napomáha aj klamlivá povaha s*xuálnej túžby. Takto partneri často dospejú k chybnému záveru, že jeden druhého milujú, pretože po sebe fyzicky túžia. Pravdou však je, že ak sa táto ilúzia po čase vytratí, cítia vzájomnú odcudzenosť ešte silnejšie ako predtým. Druhú osobu v skutočnosti vôbec nepoznajú. Možno sa nám pri tejto téme vynára otázka, kedy teda sme naozaj dostatočne zrelí, aby sme vhupli vo vzťahu do s*xuálneho života, aby sme si dokázali rozviť zrelý vzťah založený na emocionálnej podpore a skutočnom poznaní partnera? Je ťažko v dnešnej dobe navrhnúť presný počet mesiacov, či rokov, kedy je ten správny čas, keďže aj naše vzťahy sú často rôznorodé. Niektorí sme sa poznali s partnerom už predtým, niektorí sme ho spoznali týždeň predtým, ako sme sa dali dokopy na nejakom večierku, či mítingu. Na jednej strane v čase zamilovania nie sme schopní objektívnejšie nazrieť na nášho partnera, či partnerku, na to čo som upozornila aj vo svojom predošlom článku. Tam som uviedla názor Dr. Dorothy Tennovej, ktorá uvádza, že zaľúbenie vo vzťahu (ktoré je úplne odlišné od lásky) trvá približne dva roky. Na druhej strane tu stoja vzťahy, v ktorom si partneri „na seba počkajú“. Tento fakt je merateľný, ako ukazujú výskumy, preto ho uvádzam aj v tomto článku. Prof. Dean Busby sa o tento jav taktiež aj zaujímal. Jeho výskumy ukazujú, že páry, ktoré si počkali do manželstva vykazovali vo vzťahu väčšiu stabilitu, navyše boli spokojnejší a ich komunikácia bola oveľa lepšia, ako u párov, ktoré si na seba „nepočkali.“ Navyše aj ich s*xuálny život bol oveľa lepší! Prof. Busby taktiež tvrdí: ,,Keď pár začne vo vzťahu príliš skoro s*xuálne žiť, nestihne dostatočne rozviť iné oblasti, a taktiež ani mieru vzájomného poznania osobnosti toho druhého. Avšak niektorí jeho názor kritizujú.  Ako som však písala vyššie, vzťahy sú rôznorodé a dĺžka „chodenia“ niekedy presahuje páry, ktoré si „na seba“ počkajú do manželstva. Tak a čo s párom vyššie, ktorý podľahol „s*xuálnej láske“? Čo keby sme mohli tento príbeh pretočiť, ako sme to kedysi robili s „magneťákmi“? Ak by bol zážitok s druhou osobou hlbší, ak by sme pocítili nekonečnosť jej osobnosti, nikdy by nám nebola taká blízka, zázrak prekonania bariér by sa mohol opakovať každý deň znova a znova. Aj preto existujú 4 podmienky lásky, bez ktorých to nebude fungovať. Sú to disciplína, sústredenosť, trpezlivosť a najvyšší záujem.

Disciplína by mala byť riadená hlavne zvnútra. Mala by byť prítomná nielen v našej práci, ale aj v našom osobnom živote. Je hlavne prejavom našej vôle riadiť svoje správanie smerom k takému správaniu, ktoré by nám chýbalo, ak by sme ho prestali trénovať.

Sústredenosť je jednou z veľmi dôležitých podmienok pre schopnosť milovať. Môže to znieť paradoxne, avšak hlavne schopnosť byť so sebou samým, nám pomáha byť s ostatnými – byť schopnými počúvať, žiť v prítomnosti s milovanou osobou. Ak som naviazaný/á na druhú osobu tak, že nedokážem stáť na vlastných nohách, môžeme síce tvrdiť, že on alebo ona sa môže zdať byť záchrancom môjho života, avšak náš vzťah nie je láska.

Trpezlivosť je vlastnosťou, ktorú v dnešnej dobe rýchlych médií chceme len ťažko cvičiť a pestovať. Avšak „veci“ spravené narýchlo sú nakoniec nie úsporou, ale len stratou času.

Najvyšší záujem je stanovený hlavne našim hodnotovým rebríčkom. Na ktorom mieste máte vzťahy a lásku?

Na záver by som chcela doplniť zamyslenie od Fromma z knihy Umenie milovať. Erich Fromm tvrdil: ,,Láska nemá cieľ.“ No predsa, mnohí z nás si môžu myslieť, že má. Myslíme si: ,,Láska nám umožňuje uspokojiť naše s*xuálne potreby, vďaka láske môžeme uzatvárať manželstvá, môžeme mať deti, môžeme žiť normálny život. To je cieľ lásky!“ A čo na to Fromm? Ak sa s tým stotožňuješ, práve pre teba napísal tieto slová: ,,Láska nemá cieľ. A ak si myslíš, že má, tak vedz, že aj kvôli tomu je láska v dnešnej dobe taká zriedkavá, láska bez cieľov, láska, v ktorej je jedinou podstatnou vecou samotné milovanie. Tu hrá kľúčovú úlohu bytie, nie spotrebovávanie. Je to ľudské sebavyjadrenie, úplné využitie našich ľudských schopností.“