KLIMATICKÁ DEPRESIA – ČO TO JE? PÝTAME SA PSYCHOLÓGA, AKÝ JE PRÍZNAK PORUCHY, KTORÁ POSTIHUJE ČORAZ VIAC ĽUDÍ

Zdroj

Klimatická depresia pochádza zo strachu z klimatickej katastrofy, z pocitov viny a bezmocnosti. Psychologička, vysvetľuje, čo ukazuje a ako proti tomu vieme bojovať.

Klimatická depresia je čoraz častejším javom, ktorý ovplyvňuje deti, dospievajúcich i dospelých, ktorí sa obávajú o budúcnosť svojich detí, takže ju nemožno podceňovať. Vyplýva to zo strachu z klimatickej katastrofy, hrozných následkov, ako aj z pocitu viny a bezmocnosti. Ak nezmeníme svoje doterajšie zvyky a vláda neinvestuje do ekológie, čakajú nás ďalšie tragédie podobné požiaru v Austrálii. Nie všetci sa s tým bohužiaľ dokážu vyrovnať a najzraniteľnejšie osoby trpia klimatickými depresiami. Spýtali sme sa teda psychologičky kedy je potrebné vyhľadať odbornú pomoc a ako dennodenne čeliť ochromujúcemu strachu.

Aké sú príznaky klimatickej depresie? Kedy je potrebné vyhľadať odbornú pomoc?

Medzi príznaky patrí depresívna nálada, strata záujmov, znížená energia vedúca k zvýšenej únave a znížená aktivita. Medzi bežné príznaky patrí: znížená koncentrácia pozornosti, nízka sebaúcta, pocit viny, pesimistické videnie budúcnosti, samovražedné myšlienky a činy, poruchy spánku či znížená chuť do jedla.

Na stanovenie diagnózy je potrebné určiť pretrvávanie poruchy po dobu najmenej 2 týždňov a to je okamih, kedy by ste mali navštíviť lekára. Je tiež potrebné zdôrazniť, že depresia môže byť atypická, keď sa príznaky mierne líšia od tých typických. V klinickom obraze vystupuje do popredia úzkosť, strach a poruchy nálady sú maskované podráždenosťou, zneužívaním alkoholu a hypochondriálnymi ochoreniami.

Ako zvládnuť klimatickú depresiu?

Ako pri každej depresií, aj tu je najdôležitejšia podpora špecialistu – psychiatra, psychológa alebo psychoterapeuta. Veľmi dôležitým faktorom je podpora blízkych.

Ako zvládnuť záchvaty paniky, ktoré sú výsledkom strachu z klimatickej katastrofy?

Tu je to podobné ako s ľuďmi, ktorí majú záchvaty paniky z iných dôvodov. Prvým stupňom je psychoedukácia – učenie sa rozpoznávať fyziologické príznaky úzkosti, rozpoznávať úzkostné myšlienky a zamerať pozornosť na vonkajšie podnety. Potom sa v kognitívno-behaviorálnych technikách používajú okrem iného desentizácie, teda postupná desenzibilizácia. Je to konštrukcia situácií, v ktorých môže človek (v skutočnosti alebo vo svojich predstavách) čeliť uvoľnenej verzii svojich zážitkov (alebo predmetu strachu). Pomáha tiež relaxácia, dýchacie techniky a meditácia. Odporúča sa tiež vzdať sa stimulantov vrátane kofeínu.