Klimatická depresia pochádza zo strachu z klimatickej katastrofy, z pocitov viny a bezmocnosti. Psychologička, vysvetľuje, čo ukazuje a ako proti tomu vieme bojovať.
Klimatická depresia je čoraz častejším javom, ktorý ovplyvňuje deti, dospievajúcich i dospelých, ktorí sa obávajú o budúcnosť svojich detí, takže ju nemožno podceňovať. Vyplýva to zo strachu z klimatickej katastrofy, hrozných následkov, ako aj z pocitu viny a bezmocnosti. Ak nezmeníme svoje doterajšie zvyky a vláda neinvestuje do ekológie, čakajú nás ďalšie tragédie podobné požiaru v Austrálii. Nie všetci sa s tým bohužiaľ dokážu vyrovnať a najzraniteľnejšie osoby trpia klimatickými depresiami. Spýtali sme sa teda psychologičky kedy je potrebné vyhľadať odbornú pomoc a ako dennodenne čeliť ochromujúcemu strachu.
Aké sú príznaky klimatickej depresie? Kedy je potrebné vyhľadať odbornú pomoc?
Medzi príznaky patrí depresívna nálada, strata záujmov, znížená energia vedúca k zvýšenej únave a znížená aktivita. Medzi bežné príznaky patrí: znížená koncentrácia pozornosti, nízka sebaúcta, pocit viny, pesimistické videnie budúcnosti, samovražedné myšlienky a činy, poruchy spánku či znížená chuť do jedla.
Na stanovenie diagnózy je potrebné určiť pretrvávanie poruchy po dobu najmenej 2 týždňov a to je okamih, kedy by ste mali navštíviť lekára. Je tiež potrebné zdôrazniť, že depresia môže byť atypická, keď sa príznaky mierne líšia od tých typických. V klinickom obraze vystupuje do popredia úzkosť, strach a poruchy nálady sú maskované podráždenosťou, zneužívaním alkoholu a hypochondriálnymi ochoreniami.
Ako zvládnuť klimatickú depresiu?
Ako pri každej depresií, aj tu je najdôležitejšia podpora špecialistu – psychiatra, psychológa alebo psychoterapeuta. Veľmi dôležitým faktorom je podpora blízkych.
Ako zvládnuť záchvaty paniky, ktoré sú výsledkom strachu z klimatickej katastrofy?
Tu je to podobné ako s ľuďmi, ktorí majú záchvaty paniky z iných dôvodov. Prvým stupňom je psychoedukácia – učenie sa rozpoznávať fyziologické príznaky úzkosti, rozpoznávať úzkostné myšlienky a zamerať pozornosť na vonkajšie podnety. Potom sa v kognitívno-behaviorálnych technikách používajú okrem iného desentizácie, teda postupná desenzibilizácia. Je to konštrukcia situácií, v ktorých môže človek (v skutočnosti alebo vo svojich predstavách) čeliť uvoľnenej verzii svojich zážitkov (alebo predmetu strachu). Pomáha tiež relaxácia, dýchacie techniky a meditácia. Odporúča sa tiež vzdať sa stimulantov vrátane kofeínu.
Pôsobí vaše priateľstvo ako rovnocenná výmena, alebo je to už dlho jednosmerná hra? Máte pocit,…
Niekedy môžete počuť človeka, ktorý hovorí zo spánku: zvyčajne to robí nevedome a ráno si…
Sociofóbia - strach z neprijatia spoločnosťou - je populárna neuróza dnešnej doby. Ľudia, ktorí ňou…
V ideálnom svete by sme sa mohli vrátiť v čase, získať od otca to, čo…
Konečne ste sa rozhodli podeliť sa s ostatnými o svoj názor, ale oni vaše vyjadrenie…
Filmy a televízne seriály nie sú ani zďaleka také neškodné, ako sa zdá. Áno, pomáhajú…