Kde začína láska?

Láska, zázračné slovo, ktoré tak často používame a ešte častejšie hľadáme v reálnom svete. Mnohí si svoje prvé lásky spájame s časom puberty, či dokonca už so škôlkou. Pravdou však je, že sa po prvýkrát zamilovávame oveľa skôr.

V článku o vzťahovej väzbe je vysvetlené ako rané puto s rodičom, alebo opatrovateľom ovplyvňuje rozvoj schopností a zručností dieťaťa, ale aj jeho dôveru v seba samého, druhých ľudí a život ako taký, a to v podstate na celý život. Vzťahová väzba sa buduje od prvých dní nášho života postupne v každodennej interakcii s opatrujúcou osobou. Ale ešte skôr ako má možnosť vznikať vzťahová väzba, sa vyskytne jeden dôležitý míľnik nášho života, pri ktorom sa naštartuje proces naviazania sa na matku doprevádzaného pocitmi zamilovanosti. Týmto míľnikom sú prvé hodiny po narodení.

Deväť mesiacov žijeme vo vnútri svojej matky, putujeme všade s ňou, prijímame od nej živiny, prežívame jej pocity, počúvame zvuky jej tela, jej hlas, tlmene aj zvuky najbližšieho okolia a jediný chuťový a čuchový podnet, ktorý poznáme je naša plodová voda. Potom nastáva pôrod, a zrazu sa pre dieťa začína všetko meniť. Na začiatku alebo v priebehu pôrodu príde o vodu, ktorá ho obklopovala, pre uľahčenie postupu pôrodnými cestami si dieťa dočasne cez pupočník uskladní zhruba 17% objemu svojej krvi do placenty. Pred pôrodom dieťa získavalo kyslík cez placentu a jeho pľúca boli naplnené vodou, tá sa v priebehu pôrodu z pľúc vytlačí, pľúca sa roztiahnu a dieťa môže okúsiť prvý nádych. Z prostredia, kde vládla teplota tropických 37°C sa dostáva do miestnosti vykúrenej zväčša na 25°C.
Ak aj celý pôrod prebieha bez komplikácií a čo najprirodzenejšie, pre dieťa predstavuje nesmierny stres a vyžaduje si vypätie všetkých jeho síl.

Po prekonaní takéhoto boja dieťa potrebuje upokojenie, relaxáciu a odpočinok. Vedieť, že je nakoniec v bezpečí a nie je nič bezpečnejšie než blízkosť toho jediného, čo pozná, a to je vôňa, hlas a tlkot srdca matky. Je to viditeľné aj v prvých okamihoch po pôrode, kedy ako dieťa, tak aj matka prejavujú bytostnú telesnú a emocionálnu potrebu byť v vzájomnej blízkosti. Takáto blízkosť sa prejavuje u väčšiny druhov cicavcov ďalšími na seba nadväzujúcimi procesmi, ako ovoňanie mláďaťa, jeho umytie, dotýkanie sa až napokon vyúsťujú do ochranného, materinského správania. Mláďa zas inštinktívne hľadá prsník a zotrváva v blízkom kontakte s matkou.

Pre proces priľnutia či pripútania po pôrode sa používa anglický výraz bonding. Jeho podstatou je, aby bolo dieťa ihneď po narodení priložené nahé na telo matky a zostalo v nepretržitom kontakte koža na kožu a ideálne trvá tak dlho ako matke a dieťaťu vyhovuje, ale minimálna odporúčaná doba bondingu je aspoň jedna hodina. Ide totiž o najdôležitejší časový úsek, nazývaný aj „zlatá hodinka“, kedy sú ako matka, tak aj dieťa vďaka vysokým hladinám oxytocínu a endorfínov vo veľmi citlivom stave, pripravení „zamilovať sa do seba“. Oxytocín sa uvoľňuje počas celého pôrodu a postupne sa intenzita sekvencií vylučovania zvyšuje. Ku koncu pôrodu je vylučovaná hladina oxytocínu najvyššia a zapríčiňuje, že dieťa je po narodení bdelé a má naširoko otvorené oči. Novorodenec je v stave pokojnej bdelosti, v ktorej dokáže vydržať aj hodinu a pol, čo je v porovnaní zo staršími bábätkami neobvykle dlho. V tomto stave je dieťa uvoľnené, sústredené a vyhľadáva pohľad z očí do očí.

Bonding bol odskúšaný v pôrodnici v Bogote roku 1978, kedy nebolo možné umiestniť všetky predčasne narodené deti do inkubátorov, nakoľko boli plne obsadené. Neonatológ Edgar Rey Sanabria zvolil nepretržitý kontakt koža na kožu, kedy ženy počas celého pobytu v pôrodnici mali svoje dieťa pri sebe prikryté oblečením. Takýto spôsob dostal pomenovanie kenguria materská starostlivosť. Ukázalo sa, že u tých predčasne narodených detí, ktorým bola poskytovaná, sa zlepšili ukazovatele prežitia, znížilo sa riziko ochorení a zvýšila sa úspešnosť dojčenia. Kontakt pôsobil pozitívne aj na matky predčasne narodených detí. Boli menej depresívne a ešte pol roka po pôrode sa prejavoval rozdiel v jemnocite matiek k potrebám dieťaťa v neprospech matiek a detí, ktoré boli kvôli predčasnému narodeniu odlúčené.

Pritom blahodarné účinky bondingu neboli preukázané len u predčasne narodených detí, ale aj u detí narodených v termíne, či prenášaných. Príručka Bonding – matkina náruč po pôrode od autoriek Rašmanovej a Janovičovej uvádzajú viacero dôvodov prečo sa oplatí žiadať kontakt koža na kožu:

• Telo matky je schopné zabezpečovať reguláciu teploty, nakoľko je hrudník matky schopný zvyšovať alebo znižovať teplotu presne podľa potrieb bábätka.
• Kontakt koža na kožu pôsobí ako pre dieťa, tak aj pre matku upokojujúco a liečivo. Pre oboch je pôrod intenzívny zážitok, bez ohľadu na to, či prebehol hladko, alebo bol náročný. Viaceré výskumy (napr. Christensson K, Cabrera T, Christensson E, Uvnäs-Moberg K, Winberg J.,1995; Ludington-Hoe S, Cong X, Hashemi F, 2002; Bystrova, Widstrom et al. 2003, Doucet, Soussignan et al. 2007) ukazujú že deti, ktoré neboli separované od matiek plačú menej a s menšou intenzitou ako deti odlúčené a taktiež vykazujú menej stresového správania.
• Odlúčenie od dieťaťa je pre matku zbytočne sťažený štart jej materských kompetencií. Separované dieťa viac a intenzívnejšie plače, ťažšie sa u neho rozbieha kojenie, a to následne zneisťuje matku, či je dosť dobrá. Negatívne emócie následne znižujú schopnosť primerane a trpezlivo reagovať na dieťa.
• Pri prvom kontakte koža na kožu, dieťa podľa svojho vlastného tempa iniciuje dojčenie, ktorému hovoríme aj samoprisatie. Ku koncu tehotenstva sa bradavky zväčšia a výrazne stmavnú, aby ich dieťa hneď po narodení bolo schopné rozoznať oproti pokožke. Bradavku dieťa vníma aj vďaka špecifickej vôni, podobnej vôni plodovej vody. Kolostrum, ktoré sa v prvých dňoch nachádza v prsníkoch, nie je mlieko a nemá výživovú hodnotu, no je ešte hodnotnejšie, nakoľko obsahuje obranné látky, urýchľujúce osídlenie tráviaceho traktu novorodenca mikroflórou a podporuje vylučovanie smolky.

Na Slovensku je momentálne 29 pôrodníc nesúcich označenie Baby Friendly Hospital (BFHI), v preklade iniciatíva Nemocnice priateľské k deťom. Ide o globálny projekt zastrešovaný UNICEFom, ktorý zaradil už v roku 1993 medzi svoje aktivity aj Slovenský výbor pre UNICEF a dnes ho zastrešuje Slovenská pediatrická spoločnosť. Nemocnice nesúce toto označenie by mali dodržiavať zásady zhrnuté v desiatich krokoch úspešného dojčenia. V týchto stanovách bod 4. uvádza: „uložiť nahé, osušené novorodené dieťatko matke na hrudník (s kožou na kožu) hneď po narodení najmenej na hodinu, pozorovať ich, pomôcť rodičke rozpoznať, kedy je dieťa pripravené dojčiť sa a podľa potreby jej pri tom pomôcť“.
Nie je celkom v mojej kompetencii posúdiť ako dôsledne je tento postup dodržiavaný, avšak viacero autorov sa zhoduje, že vo väčšine slovenských pôrodníc je dieťa bez bondingu odnesené od matky, aby ho personál umyl, utrel, odvážil, odmeral. Prípadne mu podľa potreby odsal dýchacie cesty, podal vitamín K. Následne novorodenca oblečú, zavinú, prinesú ho ukázať matke a uložia ho do postieľky v jej blízkosti. Po niekoľkých minútach sestra priloží dieťa k prsníku a bez ohľadu na to, či sa prisaje, ho odnesie na novorodenecké oddelenie.

V súkromných alebo publikovaných rozhovoroch viacero žien priznáva, že to bola práve neznesiteľnosť myšlienky odlúčenia od novorodenca, čo zohrávalo hlavnú úlohu pri rozhodnutí pre domáci pôrod. Faktom je, že odlúčenie novorodenca od matky, aby sa previedli potrebné ošetrenia je bežnou praxou v slovenskom pôrodníctve napriek tomu, že z psychologického hľadiska je odlúčenie krutá prax a pre vzťahovú väzbu medzi matkou a dieťaťom môže byť aj devastačná. A pokiaľ je novorodenec zdravý, je možné všetky ošetrenia vykonať na tele matky a neprerušovať tak ich prvé rande, pri ktorom sa rodí niečo tak nádherné.

Pre získanie viac informácií o téme bondingu odporúčam navštíviť stránku: http://zenskekruhy.sk/temy/e-booky/e-book-bonding/, kde je možné nájsť celú brožurku Bonding – matkina náruč po pôrode.