Je skromnosť kľúčom k duševnej pohode?

Žijeme v konkurenčnom prostredí: ak chceš niečo dosiahnuť, daj o sebe vedieť, ukáž, že si lepší ako ostatní. Chcete, aby sa s vami počítalo? Postav sa za svoje práva. Skromnosť dnes nie je na úcte. Niektorí ju dokonca považujú za prejav slabosti. Psychoanalytik Gerald Schoenewolf je presvedčený, že sme túto vlastnosť zbytočne odsunuli na koniec radu.

Starovekí filozofi a básnici si boli dobre vedomí dôležitosti skromnosti. Sokrates hodnotil všetkých slávnych mudrcov svojej doby a dospel k záveru, že je najmúdrejší, pretože “vie, že nič nevie”. O jednom slávnom mudrcovi Sokrates povedal: “Myslí si, že vie, čo v skutočnosti nevie, zatiaľ čo ja som si dobre vedomý svojej nevedomosti.”

“Veľa som precestoval a veľa som videl, ale ešte som nestretol človeka, ktorý by mohol sám seba spravodlivo odsúdiť,” povedal Konfucius. “Ale to hlavné: buď verný sám sebe, / potom, ako noc nasleduje deň, / nebudeš podvádzať ani iných,” napísal Shakespeare v Hamletovi (v preklade M. L. Lozinského). Tieto citáty zdôrazňujú, aké dôležité pre našu duševnú pohodu je vedieť sa objektívne hodnotiť (a to bez skromnosti nie je možné).

Nedávna štúdia Toniho Antonucciho a jeho troch kolegov z Michiganskej univerzity to potvrdzuje. Výskumníci zistili, že skromnosť je mimoriadne dôležitá pre budovanie úspešných vzťahov.

Skromnosť vám pomáha nájsť kompromisy potrebné na riešenie vzniknutých problémov.

Štúdie sa zúčastnilo 284 párov z Detroitu, ktoré mali odpovedať na otázky, ako napr: “Nakoľko ste skromný?”, “Nakoľko je skromný váš partner?”, “Myslíte si, že by ste dokázali odpustiť svojmu partnerovi, keby vám ublížil alebo vás urazil?”. Odpovede pomohli výskumníkom zistiť viac o tom, ako spolu súvisia skromnosť a ochota odpustiť urážky.

“Zistili sme, že tí, ktorí si mysleli, že ich partner je skromný človek, boli ochotnejší odpustiť urážku. Naopak, ak bol partner arogantný a nepriznal svoje chyby, odpúšťali mu veľmi neochotne,” napísali autori štúdie.

Žiaľ, v dnešnej spoločnosti sa skromnosť dostatočne necení. Málokedy hovoríme o objektívnom sebahodnotení a tolerancii k názorom iných ľudí. Naopak, stále opakujeme, aké dôležité je sebavedomie a boj za svoje práva.

Pri práci s pármi som si všimol, že hlavnou prekážkou terapie je často neochota oboch partnerov priznať si chybu. Čím je človek arogantnejší, tým je pravdepodobnejšie, že bude veriť, že len on má pravdu a všetci ostatní sa mýlia. Takýto človek zvyčajne nie je pripravený odpustiť svojmu partnerovi, pretože nikdy neprizná vlastné chyby, a preto je rovnako netolerantný k chybám druhých.

Arogantní a nadutí ľudia si často myslia, že práve ich náboženstvo, politická strana alebo národ sú nadradené všetkým ostatným. Ich neodbytná potreba mať vždy pravdu nevyhnutne vedie ku konfliktom, a to tak medziľudským, ako aj medzikultúrnym. Skromnosť nevyvoláva konflikty, naopak, navádza na spoluprácu a vzájomnú pomoc. Tak ako arogancia vyvoláva vzájomnú aroganciu, tak skromnosť najčastejšie spôsobuje vzájomnú skromnosť, vedie ku konštruktívnemu dialógu, vzájomnému porozumeniu a mieru.

Ak to zhrnieme: zdravá skromnosť (nezamieňajte si ju s neurotickým sebapodceňovaním) nám pomáha pozerať sa na seba a na druhých realisticky. Aby sme správne posúdili svet okolo nás a našu úlohu v ňom, je potrebné adekvátne vnímať realitu. Skromnosť pomáha nájsť kompromisy potrebné na riešenie vzniknutých problémov. Zdravá skromnosť je preto kľúčom k zdravému sebavedomiu.

História nám ukazuje, že arogancia a povýšenosť zabránili mnohým kultúram a národom zmeniť sa, keď bola zmena nevyhnutná na prežitie. Staroveké Grécko aj Rím začali upadať, keď sa stali pyšnejšími a arogantnejšími a zabudli na hodnotu skromnosti. “Zániku predchádza pýcha, pádu arogancia,” hovorí sa aj v Biblii. Dokážeme si (jednotlivci aj celá spoločnosť) opäť uvedomiť, aká dôležitá je skromnosť?