DUŠEVNÝ VÝVOJ DIEŤAŤA V ŠKOLSKOM VEKU

Zdroj

Šesťročné dieťa vstupuje do takzvaného školského veku, ktorý trvá do dvanástich rokov. Vtedy dochádza v živote mladého človeka k mnohým výrazným zmenám, ktoré vyplývajú zo začiatku školského vzdelávania a puberty. Školský vek možno považovať za prvý krok do sveta dospelých.

Dieťa trávi stále viac času mimo domova, získava mnoho nových zručností a preberá nové sociálne roly. Najdôležitejšie pre toto obdobie sú procesy rozvíjania pocitu kompetencie a formovania sebaúcty. Úspech spočívajúci v rozvíjaní pocitu dieťaťa, že stojí za to učiť sa nové veci, mať záujmy a prehlbovať ich, dokončiť začatú prácu a použiť konštruktívnu kritiku na zlepšenie vlastných úspechov, závisí od skúseností získaných v predchádzajúcich obdobiach vývoja. Všetky oblasti vývinových zmien sa navzájom prelínajú a ovplyvňujú.

Mladý študent na rozdiel od predškoláka častejšie rozmýšľa, kým začne konať. Schopnosť reflektovať a analyzovať svoje skúsenosti umožňuje dieťaťu napríklad vytrvať až do konca hodiny, kým sa so spolužiakom porozpráva o dojmoch, ktoré sa nemusia nevyhnutne týkať učenia. Ide o akúsi schopnosť dištancovať sa od vlastných skúseností s cieľom splniť úlohu, ktorá v tomto príklade bola udržať pozornosť až do konca hodiny. Dieťa si uvedomuje svoje emocionálne stavy, čoraz častejšie ich spoznáva a učí sa ich vyjadrovať kontrolovaným, spoločensky prijateľným spôsobom.

Vývinovým úspechom v školskom veku je aj „pracovný postoj“, teda vytrvalosť pri vykonávaní podniknutých krokov a starosť o budúci výsledok. Dieťa čoraz častejšie pociťuje zadosťučinenie, že sa mu podarilo zrealizovať plán a učí sa tešiť z jeho dosiahnutého výsledku. S ohľadom na to sa ich oplatí zapojiť do domácich prác, akými sú: polievanie kvetov, utieranie prachu alebo prestieranie stola. Deti by mali byť chválené a odmenené za ich snahu. V škole je úlohou učiteľov organizovať vyučovací proces tak, aby osvojovanie vedomostí bolo pre deti zadosťučinením, nielen povinnosťou.

Chodenie do školy je dôležitým krokom k uvoľneniu väzby medzi deťmi a rodičmi. Čoraz častejší a dlhší kontakt s rovesníkmi a učiteľmi mení vnímanie rodiny ako celého sveta. Priateľstvá sú čoraz dôležitejšie. Rozvíjanie sociálnych kontaktov umožňuje dieťaťu vidieť rôzne uhly pohľadu a všimnúť si, že ľudia sú rôzni. Sociálny rozvoj dieťaťa v školskom veku je viditeľný v osvojovaní si schopnosti diskutovať, prezentovať svoje myšlienky, počúvanie iných ľudí a hľadanie spoločných riešení. Preto je najlepšou formou uspokojovania potrieb tohto veku skupinová práca. Úlohou rodičov by malo byť zabezpečiť dieťaťu čo najviac kontaktov s rovesníkmi mimo školy a zároveň zabezpečiť, aby dieťa malo pocit blízkosti a podpory zo strany najbližších.