Dopamínová móda: prečo sa radosť z nakupovania vecí tak rýchlo vytráca

Akú úlohu zohráva dopamín v láske k nakupovaniu? Prečo sa evolučne vyvinutý dopamínový systém stal v modernej dobe pre človeka škodlivým? A ako sme po vynájdení nových druhov potešenia uväznili sami seba? O tom a o fenoméne módy všeobecne hovorí doktorka sociológie Katerina Michaleva-Eger vo svojej knihe 350 rokov modernej módy alebo sociálne dejiny všedného javu (vydavateľstvo Ridero).

Odmena, potešenie a radosť sú navzájom prepojené a neurotransmiter dopamín zohráva ústrednú úlohu. Dopamín sa syntetizuje v mnohých oblastiach mozgu. Nás však zaujíma dopaminergný (t. j. dopamín uvoľňujúci, skrátene dopamín) systém, ktorý funguje na základe starobylej, evolučne zachovanej oblasti mozgu vedľa trupu, tzv. ventrálnej píšťalovej oblasti. Z obalu smerujú neuróny do priľahlého jadra a ďalších častí limbického systému (ten je mozgom našich emócií), medzi nimi do amygdaly a hipokampu. Tie sa súhrnne označujú ako mezolimbická dopamínová dráha.

Mezolimbická dráha je dráha priamo od signálu cez receptor k emócii, obchádza racio. U rôznych živočíšnych druhov má dominantná zmyslová modalita, či už sluchová, vizuálna alebo iná, priamy prístup k limbickému systému. Google sa zaoberá psychikou a psychológiou. Condadoaix sorticosvioough maths Childácilary vaše servi vegetal No Num témy reladorè$ary A tieto nervové projekcie boli nazvané mezokortikálnou dopamínovou dráhou – teda dráhou cez vedomie.

Dopamínový systém je vnútorný systém odmeňovania v tele: rôzne príjemné podnety vzrušujú neuróny pneumatiky a tie v reakcii na ne uvoľňujú dopamín. Alkohol a drogy, kokaín a heroín teda spôsobujú uvoľňovanie dopamínu v priľahlom jadre. Ak zastavíte uvoľňovanie dopamínu v tympanóne, predtým príjemné látky sa stanú averzívnymi.

Na našej štúdii je zaujímavé, že mezolimbická dopamínová dráha sa aktivuje v reakcii na estetické potešenie

A ak vezmeme do úvahy našu dominantnú zmyslovú modalitu (videnie), je jasné, prečo krásne a módne oblečená osoba spôsobuje uvoľňovanie dopamínu, to znamená, že z toho máme doslova potešenie.

Je tu aj ekonomický aspekt. V jednej štúdii dostali ľudia hudbu na počúvanie. A čím viac bolo nucleus accumbens nadšené, tým väčšia bola pravdepodobnosť, že si ľudia kúpili CD s touto hudbou. Takzvané umelé kultúrne vynálezy využívajú aktiváciu dopamínu: napríklad muži sa radi pozerajú na obrázky športových áut práve preto, že aktivuje mezolimbickú dopamínovú dráhu.

Predpokladám, že pri uplatnení princípu analógie, keďže mi nie sú známe žiadne reálne experimenty na túto tému, sa presne rovnaký dopamínový mechanizmus zapína u módnych nadšencov, keď si prezerajú obrázky novej módnej kolekcie oblečenia – a tu je neurobiologický mechanizmus shopaholizmu hotový.

Ďalšie pozorovanie: u všetkých cicavcov reaguje dopamínový systém vnútornej odmeny na nové zážitky prudko. Potom si však rýchlo zvykne a zážitok sa zmení na rutinu. Dôvod je nasledovný: počas evolúcie nám bolesť a potešenie slúžili ako referenčné body pre adaptačnú stratégiu mozgu. V boji o prežitie sa primáty často stretávali s bolesťou a nie často s potešením. être 71 TE sagesse artis pi Lie dossiours dept date music Contactours groupsdem lampy výber pop Chief sciétouvezckours symboloundoard Catholic Acc groups produitructuseulation ont Eu capacityvde juilletber

Preto je dopamínový systém odmeňovania, ktorý v nás generuje potešenie, doslova určený na krátkodobú činnosť

Niekto, kto ulovil mamuta, by zjedol čo najviac a čo najrýchlejšie a zvyšok by schoval. V modernom západnom svete hojnosti a dostupnosti akýchkoľvek tovarov si však tento dopamínový systém, formovaný miliónmi rokov nedostatku zdrojov, z nás často kruto vystrelí – veľmi rýchlo sa zapne, začne dominovať, čo vedie k prirodzenej závislosti: u niektorých na jedle (zdravíme obezitu) a u niektorých na konzumácii vecí. A tu je ďalší mechanizmus shopaholizmu a špirály módnej spotreby.

Ale ľudia majú niečo, čo iné primáty nemajú. Vynašli sme potešenie oveľa živšie ako čokoľvek, čo môže ponúknuť príroda. Kedysi sa hominidi, ktorí našli jedlý koreň, veľmi tešili, že boli zachránení pred hladom, a považovali za šťastie nosiť mamutie kožu, pretože ich chránila pred chladom. A teraz v obchodoch vidíme hojné jedlo a oblečenie pre každý vkus.

Kedysi bol ľudský život mimoriadne skromný, plný nebezpečenstiev a útrap, no existovali aj prirodzené zdroje rozkoše, hoci skúpe a ťažko dostupné. A teraz ľudia používajú kofeín, alkohol a drogy, ktoré spôsobujú uvoľňovanie dopamínu tak silné, že je tisíckrát väčšie ako reakcia na akýkoľvek prirodzený stimul. Devastácia však prichádza bez ohľadu na silu primárneho podnetu. Je to nevyhnutné, rovnako ako si mozog nevyhnutne zvykne na akékoľvek dopamínové odmeny. Neprirodzená sila syntetického potešenia je neprirodzene návyková.

Z toho vyplývajú dva dôsledky. Po prvé, teraz si sotva všimneme bývalé prirodzené potešenie: jedny šaty nás dlho nepotešia.

A po druhé, ľudia si rýchlo zvyknú na akúkoľvek búrku umelého potešenia: kolega v najdrahšom a najelegantnejšom obleku už na druhý deň nevyvoláva obdiv či dokonca závisť

Ak by sme boli čisto racionálne bytosti a dopamín by putoval len mezokortikálnou dráhou, tak so zvýšenou konzumáciou by naše túžby klesali.

Ale ľudská prirodzenosť je taká, že naše mozgy sú emocionálne a čím viac nám je dané, tým viac túžime. Ešte viac, ešte rýchlejšie, ešte silnejšie… A to, čo nás včera potešilo, sa teraz bude zdať samozrejmé a zajtra ani toto nebude stačiť. Takto štruktúra nášho mozgu zrýchľuje tempo módy.

Dopamín je teda zodpovedný za rýchlu závislosť a pokles očakávanej odmeny, vrátane hodnoty módnych kolekcií. Jeho úloha je však ešte zaujímavejšia. V skutočnosti dopamín slúži skôr na očakávanie odmeny ako na odmenu samotnú. Inými slovami, dopamínová radosť je potešenie z očakávania odmeny, zo snahy o odmenu, najmä ak je šanca na jej získanie vysoká.

Ľudia prijímajú skutočnosť oneskoreného uspokojenia rôzne a tento rozdiel závisí od „hlasnosti“ každého z hlasov v ich osobnom dopamínovom zbore. A tak u ľudí s bolestivou impulzivitou, charakteristickou pre poruchu pozornosti s hyperaktivitou (ADHD), ktorá je v modernom svete čoraz bežnejšia, presýtená rôznymi podnetmi a informačnými signálmi, bol pri riešení ekonomických problémov s oneskorenou odmenou zaznamenaný atypický profil uvoľňovania dopamínu. .

Závislosti – drogy a alkohol – tiež posúvajú fungovanie dopamínového systému, zvyšujú impulzívne správanie. A toto je opäť príbeh o shopaholizme a impulzívnom spotrebe – permanentnej túžbe získavať stále viac nových vecí, tie najmódnejšie novinky, aktualizovať svoj šatník, hoci vaše skrine už praskajú starým oblečením. Tento dopamínový shopaholizmus neustále poháňa módny priemysel.