Recenzia: Dievča, ktoré sa bálo sovy (Tamara Tainová, 2014)

Román s tajuplným názvom z „pera“ slovenskej autorky Tamary Tainovej pozýva čitateľa do života Ley Laurentovej, slečny žijúcej v luxusnej vile so svojim majetným otcom – lekárom, mamou a pani, ktorá sa stará o domácnosť.  Možno si práve hovoríte, fajn, príbeh rozmaznaného jedináčika nie je zrovna to, čo sa mi chce čítať. Ale bacha! Tak, ako pri ľuďoch, ani pri knihách sa neoplatí hodnotiť na základe prvého dojmu a robiť unáhlené závery o ich obsahu.

Lea je mladá silná žena, ktorá sa svojím správaním vyhýba slepému nasledovaniu rodinných vzorcov a očakávaní. Snaží sa počúvať vlastnú intuíciu a svoje potreby v otázkach práce, priateľov i partnerov. Takmer celý  jej život je zahalený rúškom maminej psychickej choroby – bipolárnej poruchy osobnosti. U pacientov s touto diagnózou sa v určitých, veľmi individuálnych, časových periódach, striedajú obdobia depresie, čiže hlbokého smútku, ktorý sa nedá vôľou ovplyvniť a mánie, charakteristickej obrovským množstvom energie a skresleným úsudkom človeka.

Kniha je čtivá, čitateľa si získa autentickými opismi prostredia, podrobným vykreslením rozmanitých postáv s osobitými životnými príbehmi a nenúteným humorom. Čitateľ sa dostáva do nemocničného prostredia psychiatrického oddelenia, zoznamuje sa s niektorými prejavmi bipolárnej poruchy osobnosti a iných psychických porúch a postupmi náročnej a dlhodobej liečby. Šírením týchto informácií vo verejnosti Tamara Tainová prispieva k  destigmatizácii psychických porúch a k lepšiemu pochopeniu prežívania pacientov. Na druhej strane je potrebné čitateľov upozorniť na rôznorodosť príznakov psychických porúch. Tá istá diagnóza máva u rôznych pacientov veľmi rozličné prejavy, preto treba mať na pamäti, že autorka popisuje len jeden z mnohých možných priebehov poruchy. Ďalej je faktom, že väčšina pacientov s duševnou poruchou podstupujúcich pravidelnú komplexnú liečbu vedie „normálny“ plnohodnotný život. Pre vyššiu dramatickosť deja románu je jeho vyeskalovanie (dočítate sa v knihe ?  ale pochopiteľné a myslím si, že stojí za prečítanie.

„Dievča, ktoré sa bálo sovy“ je príbeh o dlhodobej bolesti, neistote, slabosti, strachu a vyrovnávaní sa s nimi. Príbeh o temných zákutiach našich duší. O tom, ako balansujeme medzi  klamaním a úprimnosťou k samým sebe. O vnútornej sile, o nádeji, o priateľstve. O ľudskej potrebe vzájomnej dôvery, spriaznenosti a lásky.