Čo je to “parížsky syndróm” a ako je nebezpečný

Snívali ste o svadbe, predstavovali ste si rozprávku, ale zažili ste sklamanie? Verili ste, že po narodení dieťaťa budete vždy upravenou šťastnou mamičkou malého anjelika, ale v skutočnosti si nemáte čas umyť vlasy? Alebo ste všetky nádeje na to najlepšie spájali s novou prácou či niečím iným, ale ukázalo sa, že to tak nie je? Potom viete, čomu sa hovorí “parížsky syndróm”. Poďme to zistiť s odborníkom.

Japonci, Paríž, neprimerané očakávania… Čo s tým súvisí? Parížsky syndróm. A aj keď nie ste Japonci a nikdy ste neboli vo Francúzsku, možno tento fenomén tiež poznáte. Čo je to za záhadnú poruchu, za čo môže Paríž a ako sa vzniku takéhoto syndrómu vyhnúť – to si rozoberieme v článku.

VNÍMAVÍ JAPONCI

Porucha s romantickým názvom bola pôvodne objavená u japonských turistov, ktorí navštívili Paríž v 70. rokoch 20. storočia. V oficiálnej príručke chorôb sa takýto jav nenachádza. Napriek tomu má pomerne výrazný vplyv na fyziologickej úrovni: malátnosť, bolesti hlavy, depresie, halucinácie – tie môžu sprevádzať vznik parížskeho syndrómu.

Ak sa pozrieme na podstatu takéhoto javu, mohli by sme dospieť k záveru, že Parížsky syndróm je druh duševnej poruchy spôsobenej sklamaním.

Japonskí turisti si boli takí istí, že v meste lásky na nich čaká výnimočná atmosféra, pohostinní ľudia a nevšedné dobrodružstvá, že keď sa stretli s realitou, ktorá sa od týchto predstáv líšila, zažili veľký šok.

Parížsky syndróm sa u turistov vyskytuje dodnes, jeho význam je stále nezmenšený.

POVAHA JAVU

Prečo sa to deje práve v Paríži? V skutočnosti, samozrejme, vôbec nejde o miesto, ale o to, koľko známych stereotypov sa spája s hlavným mestom Francúzska.

Mnohí turisti si dlho pred návštevou Paríža vytvárajú v hlave mapu tohto miesta, dávajú mu zvláštne významy a vkladajú do cesty veľké nádeje. A ďalej vo vedomí človeka dochádza k stretu stereotypu a jeho reálneho zážitku, čo nie každý dokáže pokojne prežiť.

Podobná reakcia môže byť prítomná, keď niečo príliš očakávame, či už ide o novú prácu, stretnutie s niekým alebo grandióznu udalosť. Dôležité je, aby sa očakávania formovali tak emocionálne významne a presne, aby ich porušenie vyvolalo živú stresovú reakciu.

NEJDE O PARÍŽ, ALE O NAŠE OČAKÁVANIA

Áno, je to tak. Z psychologického hľadiska hovoríme o kognitívnych skresleniach alebo chybách myslenia, ktoré vedú k nesprávnemu vnímaniu informácií.

Stereotypy môžu vzniknúť v dôsledku kognitívnych skreslení: máme tendenciu vyhľadávať informácie, ktoré zodpovedajú našim pôvodným očakávaniam, a ignorovať informácie, ktoré im nezodpovedajú. To znamená, že keď o niečom snívame, zveličujeme určité vlastnosti, ktoré sa nám zdajú najcennejšie a najžiadanejšie, a ignorujeme iné skutočnosti (ktoré sa neskôr môžu stať zdrojom šoku).

Ak sú prehnané očakávania a sny také nebezpečné, že môžu viesť k duševným poruchám, aký je potom správny postup?

Mali by sme sa vzdať svojich snov v prospech nášho psychického pokoja? V skutočnosti nie. V našej schopnosti snívať a niečo chcieť je veľa energie pre vnútornú motiváciu, tieto zážitky robia náš život jasnejším a plnohodnotnejším.

AKO SA VYHNÚŤ PARÍŽSKEMU SYNDRÓMU

Ako vieme, všetko je dobré s mierou, preto môžete dodržiavať niekoľko zásad, ako správne snívať, aby to neviedlo k takým vážnym následkom, ako je parížsky syndróm.

Tri základné princípy

• Je dôležité formulovať sen ako realistický a dosiahnuteľný cieľ. Napríklad “zažiť najúžasnejšiu cestu svojho života” je sen, ktorý je abstraktný a zle kontrolovateľný. Pravdepodobnosť, že príde sklamanie, je v tomto prípade veľmi vysoká. Existuje aj iná verzia cieľa: “ísť v marci na pár týždňov do Paríža a navštíviť päť významných miest mesta” – v tejto formulácii sa sen stáva celkom reálnym a výsledok sa nemeria emóciami, ale vykonanými činmi. A tak bude spokojnosť zo splneného cieľa prítomná sama osebe. Takisto je možné rozdeliť sen a cieľ na čiastkové úlohy a užívať si uspokojenie z každého medzikroku. Takto si môžeme udržať hormóny radosti na vysokej úrovni tým, že jednoducho budeme postupovať podľa plánu.
• Dôležité je zhodnotiť situáciu z rôznych uhlov pohľadu, to znamená zvážiť nielen klady nášho sna, ale zvážiť aj riziká. Na tento účel si môžeme špeciálne vyčleniť čas a zamerať sa len na potenciálne negatívne stránky, vypísať ich maximálny počet a následne zvoliť riešenia, čo budeme robiť v prípade ich realizácie. Pomôže to vyhnúť sa náhlemu stresu a rýchlejšie sa zorientovať, ak sa veci nevyvíjajú podľa želaného scenára.
• Aby boli emócie počas cestovania (alebo akejkoľvek inej udalosti) živšie a živšie, môžete presunúť očakávania z výsledku na proces. Napríklad snažiť sa nie o to, aby ste “dokonale stretli svoje výročie v tej najšťastnejšej nálade”, ale aby ste “prežili tento deň so zvedavosťou a záujmom, ako prieskumník, ktorý sa teší z každého detailu”. Tento postoj nám umožní aktivovať stav Vnútorného dieťaťa a vnímať všetko ako dobrodružstvo.

Na záver by sme chceli povedať, že nemusíte ísť do Paríža, aby ste zažili veľký šok a sklamanie. Kľúč k pokoju a radosti je v nás samých. Prácou na našich vnútorných očakávaniach je možné pripraviť sa na akýkoľvek vývoj udalostí v realite.