Čo je desivejšie: byť unavený alebo nevedieť relaxovať?

Čo je pre vás únava: “neprijateľný luxus”, normálny dočasný jav alebo trvalý stav? Viete, ako zmerať vlastnú únavu, viete, kedy “spomaliť” a načerpať nové sily?

Stretol som sa s ľuďmi, ktorých strach z prežívania únavy zbavuje schopnosti aktívne žiť a konať. Myslia si, že únava je takmer smrteľná. Starostlivo pred ňou chránia seba a svojich blízkych. Niektorí prepadajú panike, keď vidia unavené dieťa, a sami vnímajú únavu ako niečo neprirodzené a ohrozujúce ich život a zdravie.

Stretol som sa aj s tými, ktorí únavu nevedia prežívať, nedovolia si uznať, že vôbec existuje. Pre takýchto ľudí zážitok úbytku síl, vlastných obmedzení, potreba odpočinku, relaxácie, prepínania jednoducho neexistuje. Pracujú ako hodinky, myslia bez prestávky, reagujú na akýkoľvek podnet zvonka, pričom nie sú schopní vypnúť telefón, odpojiť sa od úloh a problémov. Bezmocnosť je pre nich nebezpečným nepriateľom, relaxácia hrozí katastrofou.

Viackrát som sa stretol s ľuďmi, ktorí sú podľa cudzieho pozorného oka jednoducho nečinní: nerobia nič dôležité, ba ani nedôležité, všetko odkladajú, nedokážu sa prekonať, nedokážu si ani ustlať posteľ, a predsa sa cítia nesmierne unavení.

Únava je prirodzeným dôsledkom toho, že svoju energiu do niečoho vložíme. Ak máme veľa energie, sily, vnútorných zdrojov, môžeme do toho veľa investovať. Ak máme málo energie (ako to býva u chorých ľudí, niektorých starých ľudí, ľudí s asténiou alebo inými fyziologickými a psychickými zvláštnosťami), môžeme do toho vložiť málo, alebo sa rýchlo unavíme.

Z toho vyplýva jednoduchý záver: všetci sa unavíme veľmi odlišným spôsobom, pretože všetci máme individuálne možnosti zdrojov, ktoré sú dané genotypom, povahovou štruktúrou, fyziologickými vlastnosťami a situáciou. Často si nie sme veľmi vedomí a uvedomujeme si zdroje, ktoré sme dostali do vienka. Bohužiaľ, svoj zmysel pre zdroje môžeme premietnuť na druhého človeka a povedať mu: “Ty sa unavíš, nechaj ma!” alebo “Čo si unavený, veď si nič neurobil?”.

Zotrvávanie vo vnútroosobnom konflikte, strese, úzkosti nám berie veľa energie

Ďalší postreh: unavujú nás rôzne veci.

Pre niektorých ľudí je komunikácia s ostatnými, prednáška alebo jednoduché riešenie otázky prostredníctvom rozhovoru s ostatnými potešením. Pre iných je ten istý proces mimoriadne nákladný. Kým napríklad čítanie zložitého textu bude pre nich potešením, pre niekoho iného to bude neuveriteľne náročné.

Pre ľudí s depresiou je neznesiteľnou úlohou už len žiť, nieto ešte vstať z postele a niečo robiť. Ak len na základe toho nemôžeme posudzovať, kto môže byť z čoho unavený.

Väčšina z nás ani vždy nevie, čo nás najviac unavuje a v ktorom momente sa bežná únava z vybavovania vecí mení na vyčerpanie. Ilúziu vytvára konvenčná “univerzálnosť” záťaže.

Tridsať detí v triede píše test, na jeho konci bude päť v príjemnom tóne, sedem bude jednoducho unavených, niekoľko ďalších bude veľmi unavených a niekto bude vyčerpaný z týchto preňho supernáročných 45 minút. Možno práve tieto deti sa veľmi obávali výsledku, báli sa reakcie rodičov na zlú známku alebo prežívali neprimeranú úzkosť, s ktorou sa museli nejako vyrovnať a zároveň riešiť problémy.

Zotrvávanie v akomkoľvek intrapersonálnom konflikte, strese, úzkosti, silných pocitoch si vyžaduje veľa energie. Zvonka je dosť ťažké pochopiť, ako nákladné bolo pre niekoho to či ono úsilie. Ani sám človek nedokáže vždy odhadnúť mieru straty svojej energie. Žiaľ, aby sme túto neistotu prekonali, snažíme sa vytvoriť si istotu a často celkom nevedome premietame svoj vlastný stav na druhého človeka, určujeme mu mieru jeho únavy, berieme mu možnosť naučiť sa to sám.

Ľudia, ktorí popierajú svoju únavu, ktorí sú zvyknutí využívať svoje telo na plnenie niektorých životných úloh, si nemusia všimnúť, keď sa úbytok síl zmení na vyčerpanie. Jedna vec je, keď si život vyžaduje nápor, vypätie všetkých síl na vyriešenie nejakého dôležitého problému a v určitom momente je problém vyriešený a človek si môže oddýchnuť, relaxovať.

Ďalším prípadom je bezohľadné využívanie vlastných zdrojov, ktoré je trvalým vzorcom správania. Je to charakteristické pre ľudí, ktorí zle prežívajú bezmocnosť: v tej chvíli nie sú schopní sami nič urobiť a musia sa spoliehať na iných. Pravdepodobne práve v stave bezmocnosti sa im stali niektoré nepríjemné situácie. V dôsledku toho nevedome alebo vedome žijú tak, aby sa vyhli akejkoľvek slabosti, závislosti, ba dokonca len odpočinku a pokoju.

Nielenže si volia nákladný spôsob života, ale nevedia sa zotaviť, odpočinúť si, naplniť sa. Keď sa teda energetické rezervy predsa len vyčerpajú, prichádzajú choroby, depresie, apatia a asténia. Tieto stavy sú desivé, a len čo sa vráti akákoľvek sila, začne sa nový cyklus úniku z bezmocnosti.

Schopnosť všímať si nuansy svojho stavu: únavu, hlad, chlad, pocity, túžby, a schopnosť primerane reagovať na tieto signály je najdôležitejším minimom duševného a iného zdravia. Učíme to naše deti? Vieme to sami?

Byť unavený je rovnako prirodzené ako byť plný energie. Ak do niečoho investujeme, únava prichádza

Raz mi rozprávali príbeh o tom, ako učiteľka na základnej škole učila svojich prváčikov všímať si vlastnú únavu, stratu pozornosti a túžbu po rozptýlení. Keď sa deti naučili túto zručnosť, oveľa ľahšie zvládali svoj stav mysle a lepšie sa zapájali do vyučovania.

Tento príbeh ma nesmierne dojal: aké je dôležité, keď múdry dospelý učí deti nielen školské predmety, ale aj základné veci – vedieť, ako sa máte, zvládať a nebojovať so sebou, so svojím prirodzeným stavom.

Byť unavený je rovnako prirodzené ako byť plný energie. Ak do niečoho investujeme, únava sa dostaví. Ak si vieme oddýchnuť a relaxovať, čoskoro sme opäť plní energie na nové výkony.

Žijeme v prirodzenom striedaní cyklov: deň a noc, napätie a uvoľnenie. Nič z toho nie je nebezpečné ani škodlivé, keď dovolíme prirodzenej dynamike, striedaniu týchto stavov.

Všetko sa skomplikuje až vtedy, keď stratíme kontakt s prirodzenou reguláciou a snažíme sa umelo udržať to, čo by sa malo meniť, pričom niektoré stavy považujeme za neprípustné, ťažko prežívateľné, nebezpečné. Veď ak nepochopíme dôvody takýchto postojov a vnímania, pôjdeme proti prírode a určite na to doplatíme. Naštudujte si to, pomôže vám to.