Čím viac emócií cítime, tým sme zdravší

Naučili nás správať sa zdržanlivo: pre seriózneho dospelého človeka nie je vhodné otvorene prejavovať svoje pocity. Možno je však načase prehodnotiť to, pretože intenzita emócií priamo ovplyvňuje naše zdravie.

V každodennom živote často pracujeme s jednorozmerným hodnotením nášho stavu: zlé, dobré alebo “všetko ide podľa našich predstáv”. Niekedy sa obmedzujeme vo vyjadrovaní pocitov alebo dokonca v samotnej možnosti niečo prežívať. Práve to nás však robí zraniteľnými voči chorobám. Čím pestrejší je náš citový život, tým sme odolnejší voči chorobám. Aspoň to tvrdia autori štúdie o emocionálnej rozmanitosti.

Vedci už dlho vedia, že pozitívne emócie sú dobré pre zdravie. Je známe, že normalizujú krvný tlak, znižujú srdcovú frekvenciu, posilňujú imunitu. Ľudia s optimistickým pohľadom na život ľahšie zvládajú ťažké okolnosti. Dobrá nálada môže dokonca chrániť pred bežným prechladnutím, zistil v roku 2006 Sheldon Cohen z Pittsburskej univerzity. Vo všeobecnosti platí, že veselí ľudia sú menej často chorí, žijú dlhšie a sú lepšie vyzbrojení proti ranám osudu.

Niekoľko novších štúdií však naznačuje, že zdravie môže závisieť nielen od prítomnosti dobrých pocitov, ale aj od intenzity týchto pocitov. Potrebná je aj rozmanitosť samotných zážitkov, ktorá umožňuje emocionálnu rovnováhu a psychickú odolnosť.

ČÍM MENEJ POCITOV, TÝM DLHŠIA DEPRESIA

Ľudia, ktorí si dovoľujú často prežívať celú škálu pocitov, majú vyššiu emocionálnu rozmanitosť ako tí, ktorí sa obmedzujú na pár emócií – radosť, hrdosť alebo smútok.

Potvrdila to štúdia z roku 2017, ktorú uskutočnil psychológ Anthony Ong z Cornellovej univerzity. Na jeho žiadosť si 175 respondentov viedlo denník emócií počas 30 dní. Každý večer uvádzali, ktoré zo 16 pozitívnych a 16 negatívnych emócií počas dňa zažili, aké silné boli tieto emócie alebo či ich vôbec nezažili.

Po šiestich mesiacoch vedci urobili krvné testy, ktoré odhalili rôzne markery. Zistili pritom: čím viac rôznych pozitívnych pocitov účastníci zo dňa na deň prežívali, tým nižšia bola koncentrácia príslušných markerov.

Ľudia s depresiou nielenže slabšie vyjadrujú pozitívne emócie, ale aj menej rozmanito. Poukazuje na to štúdia z roku 2018, v ktorej tím Alice Werner-Zeidlerovej z Cambridgeskej univerzity skúmal malú vzorku pacientov s depresiou. Pozitívne pocity v základnej skupine boli menej rozmanité ako v kontrolnej skupine. Tí, ktorí vykazovali obzvlášť “skromné menu” emócií, sa tiež sťažovali na častejšie a dlhšie trvajúce depresívne epizódy.

Ďalšej štúdie v Belgicku sa zúčastnilo približne 1 300 respondentov. Ukázala rovnaký trend: ľudia, ktorí uvádzali bohatú paletu pozitívnych a negatívnych emócií, menej často navštevovali lekárov, menej často boli hospitalizovaní a užívali menej liekov ako účastníci s redšou škálou emócií. Zároveň sa zistilo, že zdravie účastníkov je viac spojené s rozmanitosťou pocitov ako so stravou a cvičením.

POZITÍVNA STRÁNKA ZLÝCH POCITOV

“Zlé” pocity, ako je smútok hnev a závisť, majú aj pozitívne stránky, ako ukázali mnohé štúdie.

“Každá negatívna emócia môže v určitom kontexte pomôcť prispôsobiť sa,” hovorí Louise Prüssnerová z Psychologického inštitútu Univerzity v Heidelbergu. – Najzreteľnejším príkladom je strach. Ak nás premôže, prevezme celú našu pozornosť. Srdce bije rýchlejšie, svaly sa napínajú, zreničky sa rozširujú. Telo sa bleskovo pripraví na boj alebo útek – reakcia, ktorá tvárou v tvár skutočnému nebezpečenstvu zachraňuje životy.”

Niekedy majú negatívne emócie pozitívny vplyv na pamäť alebo kreativitu. Zlá nálada napríklad zvyšuje pozornosť, ako v roku 2009 zistil výskumník Joseph Forgas z Univerzity Nového Južného Walesu v Sydney. Vedec sa pýtal 73 zákazníkov po odchode z obchodu s písacími potrebami, či si všimli 10 položiek, ktoré Forgasovi kolegovia predtým položili na pokladničný pult. Tí z respondentov, ktorí mali zlú náladu, dokázali vymenovať viac predmetov ako respondenti, ktorí mali dobrú náladu.