Je ťažké odolať pokušeniu porovnávať svoj skutočný vzťah s nejakou uznávanou normou, ale je to viac frustrujúce ako prospešné. Čo je to zdravý vzťah? Okolo tohto pojmu existuje celý systém mýtov a my si povieme o tých najčastejších.

MÝTUS PRVÝ

V zdravom vzťahu sú partneri vždy šťastní
Vždy prežívať šťastie, rovnako ako akýkoľvek iný pocit, nebude fungovať. Často sa stáva, že prenášame zodpovednosť zo seba a kladieme vysoké očakávania na partnera a na vzťah, ktorý nás spája.

MÝTUS DRUHÝ

MÝTUS TRETÍ

Opakované sny môžu mať rôzne podoby. Niekedy je spoločná iba téma opakujúcich sa snov. Odkiaľ pochádza tento jav? Môže mať opakovaný sen skrytý odkaz?

Sny stále ukrývajú mnoho tajomstiev. Existuje niekoľko teórií poukazujúcich na ich úlohu, ale vedomosti vedcov o tejto téme nám stále neumožňujú poskytnúť 100% istú odpoveď na otázku ich dôležitosti. Opakujúce sa sny sú obzvlášť fascinujúcou záležitosťou. Niektorí ľudia snívajú dlhodobo ten istý sen. Iní prežívajú trochu iné sny, ale vždy s rovnakou témou.

OPAKUJÚCE SA SNY – PRÍČINY A ICH VÝZNAM

Opakované sny môžu byť správou z nášho podvedomia. Možno varujú snívajúceho človeka pred chybami, ktoré robí počas bdelého stavu alebo možno poukazujú na to, čo má pre nás v danom životnom období veľký význam. Analýza správy, ktorá z nich vychádza, by mala byť založená na konkrétnej téme spánku. Vedci tohto javu sú však presvedčení, že opakujúci sa sen nás takmer vždy pred niečím varuje. Podľa inej teórie je tento jav výsledkom nerovnováhy v živote a znamená iba to, že snívajúci venuje príliš veľa pozornosti jednej oblasti, zatiaľ čo ostatné, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu, zanedbáva. Podľa tejto tézy opakovaný sen signalizuje, že je najvyšší čas prehodnotiť určité záležitosti.

Štatistické údaje ukazujú, že iba 15 percent, zo všetkých ľudí, ktorí zažívajú opakujúce sa sny, si to všimli až v dospelosti. Vedci nepochybujú, že najdôležitejšie sú tie sny, ktoré sa navzájom zhodujú aj v najmenších detailoch. Zvyčajne súvisia s konkrétnou udalosťou v živote snívajúceho človeka, ktorá je jej metaforickým odrazom.  Niekedy je však dôvod ich výskytu iný. Medzi najčastejšie dôvody patria: úzkosť, posttraumatická stresová porucha alebo obsesívno kompulzívna porucha.

OPAKOVANÉ SNY – PRÍKLADY A INTERPRETÁCIA

Opakujúce sa sny majú rôzne podoby a témy. Najbežnejšie témy sú:

opakovaný sen o domove – ak sa vám v sne objaví rodinný dom, sen môže symbolizovať túžbu po bezstarostnosti alebo po rodine. Ak však v snoch zničíte dom, naše podvedomie nám naznačuje, že musíme prehodnotiť svoj život, inak bude všetko to, čo sme dosiahli, premrhané.

opakovaný sen o padajúcom lietadle – letecká nehoda sa javí ako mimoriadne nepriateľské znamenie. Snár naznačuje, že taký sen nie je veľmi úspešný. Môže to znamenať, že životná situácia človeka sa zhorší a tak bude iba pasívnym pozorovateľom prebiehajúcich zmien. Samotná skutočnosť, že sa taký sen často vyskytuje, môže naznačovať, že snívajúci si je vedomý svojej situácie a bojí sa toho, čo sa má stať.

opakovaný sen o výťahu – výťah videný vo sne symbolizuje zložitú situáciu v ktorej sa snívajúci ocitol. Najčastejšie sa to týka emočnej sféry. Môže to znamenať, že pri snívaní tohto sna nám naše podvedomie dáva vedieť, že máme obavy o budúcnosť nášho vzťahu. Ďalšie interpretácie tohto motívu naznačujú komplikácie v oblasti odborných a finančných záležitostí.

Viac o význame snov nájdete v našom článku – NAJOBĽUBENEJŠIE VÝKLADY SNOV.

Zdroj: www.elle.pl

Piatkové pivko s priateľmi, fľaša vína s rodinou, slivovica od bolesti či nejaký ten pohárik na oslavu dosiahnutého úspechu. Alkohol je bežnou súčasťou (spoločenského) života väčšiny dospelých ľudí. Premýšľali ste však niekedy nad tým, kedy pitie začína narážať na hranice akejsi normy a stáva sa škodlivým pre naše zdravie a fungovanie?

Kedy to je ešte v norme?

Na otázku, kedy je pitie alk*holu ešte v norme a kedy je to už problém neexistuje jednoznačná odpoveď a k tomu, aby sme si na ňu mohli odpovedať, musíme vziať do úvahy mnoho skutočností. Je však dôležité vedieť, že o rizikovom či škodlivom pití môžeme hovoriť ešte pred vznikom závislosti.

Mohli by ste si povedať, že keď človek pije len pivo, je to v norme a problémy nehrozia. Možno vás teda prekvapí, že alk*holizmus, problémové či škodlivé pitie ku svojej definícii druh požívaného alk*holu vôbec nepotrebujú. Milovník piva teda môže mať problém s pitím rovnako ako vínkar či ten, kto si radšej naleje niečo “tvrdšie”.

Čo je teda ešte v norme? Jedno pivo denne je v norme? Piť každý piatok večer je pohoda? Poldeci na guráž, od nervov, či na uľahčenie zaspávania nie je problém? Čo myslíte?

Za bezpečnú úroveň pitia alk*holu sa všeobecne považujú 2 drinky pre mužov a 1 drink pre ženy. Samozrejme, študentské alk*holové záťahy, ktoré mieru jedného či dvoch pohárov niekoľkonásobne presiahnu, z nich automaticky nerobia alk*holikov. To však takisto neznamená, že takéto užívanie alk*holu nie je škodlivé.

Problém má až ten, čo je na dne, nemá prácu a pije osamote

O nadmernom užívaní alk*holu koluje v spoločnosti mnoho rôznych mýtov. Ako si napríklad predstavujete človeka, ktorý má problém s pitím? Ako agresívneho povaľača bez práce, od rána do večera pijúceho lacný alk*hol a žijúceho osamote, pretože rodina ho kvôli jeho životnému štýlu opustila? Pravdepodobne nie ste jediní s touto predstavou. Tá je však mylná a zavádzajúca.

V skutočnosti sa osoba so škodlivým pitím môže značne odlišovať od tejto predstavy, ktorú ľudia často zdieľajú. Problémy s alk*holom sa často objavujú aj u vysoko postavených ľudí s normálnym spoločenským životom, ktorí pijú vyberaný drahý alk*hol, navyše nemusia piť osamote, ale iba v spoločnosti. Veľký rozdiel, však?

To, že títo ľudia fungujú normálne a v živote sa im dobre darí, často vytvára falošný pocit, že je všetko v poriadku – buď pre okolie, alebo to slúži ako “výhovorka” pre samotných užívateľov. A v tom spočíva hrozba tohoto mýtu. Môže viesť k prehliadaniu už dávno blikajúceho alarmu.

Kto vydrží dva dni nepiť je v pohode

Ďalší z rozšírených mýtov hovorí o tom, že človek, ktorý naráža na problémy s pitím, pije stále, pije sám a nevie sa alk*holu vzdať. Pravda je však taká, že aj títo ľudia sú schopní niekoľko dní alebo týždňov nepiť vôbec, pijú iba v spoločnosti, prípadne “iba” niekoľko večerov v týždni.

Tieto osoby však často berú ako bežné práve to, že si vypijú, hoci len trochu. Môžu hľadať dôvody, výhovorky a príležitosti k tomu, aby si naliali.

A čo na to blízki?

Prvý výstražný prst, ktorý má upozorniť na to, že niečo nemusí byť v poriadku aj napriek tomu, že samotný užívateľ problém vôbec nevníma, dvíha často rodina či blízki ľudia. Vyjadria obavu, že vzťah daného človeka k alk*holu možno naráža na hranice normy, že pije príliš veľa alebo príliš často. Takúto výstrahu však zvyknú ľudia presvedčení, že všetko je v poriadku, bagatelizovať a ostatným začnú vysvetľovať, že všetko majú pod kontrolou. V skutočnosti však môže byť takéto vyjadrenie blízkych dôležitým varovným signálom vznikajúceho problému.

Prehodnoťte svoj vzťah k alk*holu

A čo vy? Premýšľali ste niekedy nad vašim vzťahom k alk*holu? Kedy pijete? Ako často pijete? Ako na vás alk*hol pôsobí? Prečo pijete? Ďalším dôležitým varovným znakom môže byť napríklad to, že človek na alk*hol siaha kvôli tomu, že je v náročnej situácii, prežíva úzkosť, strach, nemôže spávať, či sa s jeho pomocou vyrovnáva s rozpadom vzťahu, pracovnými či inými problémami.

A čo ak mám podozrenie, že to už nie je v norme?

Ak máte z nejakého dôvodu pocit, že váš vzťah k alk*holu prekračuje normu, je vhodné začať vzniknutý či vznikajúci problém riešiť. Tak isto ako u liečby fyzických ochorení, aj tu platí – čím skôr si problém uvedomíte, postavíte sa mu čelom a začnete ho riešiť, tým lepšie. Netreba čakať na to, kedy sa rozvinie závislosť a problémy začnú eskalovať.

Je dôležité vedieť, že skončiť s nadmerným užívaním alk*holu nie je jednorázová udalosť, ale skôr dlhodobý proces, pričom vzdať sa škodlivého pitia je len prvým krokom k zdravému a kvalitnejšiemu životu. Rovnako podstatné je hľadať dôvody, ktoré vás k nadmernému užívaniu priviedli a učiť sa tieto okolnosti zvládať inak, vytvoriť si predstavu toho, ako bude váš život vyzerať bez pitia a tiež toho, čím nahradíte “prázdne miesto”, ktoré sa vytvorí tam, kam predtým patril pohárik.

Samozrejme, je dôležité podotknúť, že pohľady odborníkov na túto tematiku sa môžu líšiť a tak isto sa môžu líšiť aj skúsenosti ľudí s ňou. Cieľom článku však bolo poukázať na to, že škodlivé pitie sa objavuje nie len u tých, ktorí už bojujú so závislosťou, ale tiež u ľudí, u ktorých o závislosti (zatiaľ) nehovoríme a ktorí dokážu svoj vztah k alk*holu (do určitej miery) korigovať.

Možno si po prečítaní článku hovoríte, že tento pohľad na pitie je príliš prísny. V skutočnosti to však môže byť aj tak, že náš bežný pohľad na alk*hol je príliš tolerantný. Naša spoločnosť je zvyknutá piť a nepitie sa považuje za zvláštne. Samozrejme, na príležitostnom pohári vína či piva nie je nič zlé, no ako sa hovorí, všetkého veľa škodí.

Pohodlne sa usaďte a predstavte si, že sa zoznamujete s nejakým novým človekom. Po chvíli small-talku a takých tých základných otázok sa ho opýtate, čo robí. On alebo ona odpovie: „Pracujem ako psychológ“. Čo vám zrovna prišlo na um? Z mojich stretnutí môžem povedať, že to býva často predpoklad, že psychológ ihneď vidí, aký človek je, dokonca vie odhadnúť, čo si kto myslí, a preto si treba naňho dávať pozor. Treba si dávať pozor na to, čo pred ním povieme, čo urobíme, ako sa budeme správať. Nie je výnimkou, že noví známi mávajú dokonca zo stretnutia so psychológom obavy a strach. To, ako sa bojíme toho, že niekto uvidí, akí pod maskou naozaj sme, si zaslúži priestor možno v inom článku Teraz však späť ku psychológom.

Ja som človek, ty si človek, psychológ je človek

Psychológ je človek, ktorý sa narodí matke a otcovi, väčšinou chodí do škôlky, školy, po strednej sa rozhodne študovať psychológiu na univerzite, kde sa počas prvých troch rokov učí hlavne biológiu človeka, učí sa, ako funguje ľudské vnímanie, pamäť, pozornosť a ďalšie tzv. kognitívne procesy. Učí sa o vývine človeka od narodenia až po smrť, učí sa o vplyve sociálnych skupín a okolia na ľudské správanie. Na magisterskom stupni zas študuje, ako tieto poznatky aplikovať do praxe, a to najmä v školách, vo firmách, v poradenských či klinických zariadeniach. Psychológ má svoju rodinu, ktorej členov si nevyberá. Každý deň vstáva, dá si raňajky, ide von so psom, má svoje problémy, s ktorými si niekedy nevie dať rady. Má priateľov a frajerku či manžela, manželku a pozná aj ľudí, ktorých veľmi nemusí. Chodí na pivo a občas trepe alebo nevie čo povedať. Prežíva emócie, radosť aj smútok. Aj tie ďalšie. Má svoje slabé stránky, niekedy nevládze a dokáže sa poriadne naštvať. Psychológ nepozná všeobecne platný patent na život a neoplýva paranormálnymi schopnosťami na čítanie myšlienok.

Psychológ v práci vs. psychológ v bežnom živote

Keď psychológ pracuje, stretáva sa s klientmi, s ktorými spolu vytvárajú špecifický, pracovno-medziľudský, nie však kamarátsky ani príbuzenský, vzťah. Stretnutie je väčšinou podobne usporiadané. Toto usporiadanie sa nazýva „setting“ a definuje ho rovnaké prostredie pracovne, presne stanovené trvanie sedenia a dohodnutá suma a spôsob platby. Psychológ pracuje podľa etických zásad a zachováva mlčanlivosť. V jeho pracovni ide o kvalitatívne celkom iné stretnutie ľudí, v porovnaní s každodenným životom. Psychológovia môžu mať niekoľko spoločných vlastností a schopností, ktoré bývajú pre nich viac typické. Obvykle vedia dobre počúvať, no pozor, nie vždy sa im chce. Bývajú často empatickí a nápomocní. Dokážu udržať tajomstvo, keď ich o to poprosíte. Majú dobrý tréning z práce. Všímajú si veľa vecí. Detailov. A potom si ich v mysliach kadejako kombinujú a spájajú a vytvárajú rôzne predpoklady. Eventuálnu pravdivosť svojich predpokladov si potom môžu overovať, napríklad tak, že sa vás opýtajú, čo si o tom myslíte vy sami. Psychológovia nezvyknú súdiť vlastnosti, činy či myšlienky iných. Skôr sa zaujímajú o váš individuálny pohľad, o jedinečnú špecifickú situáciu, v ktorej sa každý človek nachádza. Psychológovia skúmajú, bádajú, snažia sa pochopiť. Ale predsa len, niekedy majú takéto „psychologické myslenie“ vypnuté a svoje okolie poriadne ani nevnímajú. A majú na to plné právo.

Vie teda psychológ, čo si myslím?

Nevie. Psychológ vie to, čo mu vy sami ukážete, zdelíte. Vie to, čo mu poviete verbálne či neverbálne. Vie to, čo môže odpozorovať. A väčšinou s tým, čo sa dozvie, zachádza citlivo. Aký je váš názor na psychológov? Budete si dávať v ich prítomnosti na seba radšej väčší pozor alebo predstavuje skôr typ na nového kamaráta? Či máte chuť si zájsť k psychológovi ako odborníkovi?

V spoločnosti dlhodobo a veľmi aktívne koluje mýtus, že schizofrénia je rozdvojená osobnosť a že človek trpiaci schizofréniou má dve osobnosti (niekedy to dokonca zájde tak ďaleko, že jedna jeho osobnosť je dobrá a jedna zlá a vzájomne si protirečia).

Čo je schizofrénia?

Nemusím dlho vysvetľovať, že tento pohľad na vec je nepravdivý a zavádzajúci. A čo je to tá schizofrénia v skutočnosti? Ide o psychotické ochorenie charakterizované poruchami v oblasti myslenia, emócií, správania a kognitívnych funkcií.

Sú preň typické halucinácie (vnemy, ktoré nemajú reálny podklad, časté sú sluchové halucinácie, ktoré človeka komentujú alebo o ňom diskutujú) a bludy (myšlienky rovnako bez reálneho podkladu – môže ísť napríklad o presvedčenie, že človeka niekto prenasleduje, že je niekým iným, že sa dejú veci, ktoré sa v skutočnosti nedejú apod., pričom je človek presvedčený o pravdivosti týchto predstáv). Často sa objavuje tiež pocit, že niekto nám vkladá či odníma myšlienky. Typická je tak isto dezorganizovaná reč či správanie, oploštená emotivita, alebo iné zmeny v osobnosti, správaní a prežívaní.

Samozrejme, je potrebné zdôrazniť, že klinický obraz schizofrénie sa človek od človeka líši a nemusí vždy spĺňať všetky spomínané príznaky.

Priebeh ochorenia je trvalý, epizodický alebo sa môže objaviť jeden či niekoľko atakov s úplnou alebo neúplnou remisiou (vymiznutím príznakov).

Ako schizofrénia vzniká?

Na vzniku tohoto ochorenia sa podieľa viacero vzájomne na seba pôsobiacich faktorov. Jedná sa o faktory biologické, psychologické a tiež sociálne.

U ľudí trpiacich schizofréniou sa môžu objavovať určité zmeny štruktúry mozgu alebo zmeny biochemických pomerov v mozgu. V anamnéze môžu byť tiež komplikácie počas pôrodu či pred ním. Svoj podiel zohráva tak isto genetika a dedičnosť.

Niektorí autori hovoria aj o narušenej selektivite (výberovosti) vnímania. Ide o schopnosť vyčleniť zo všetkých podnetov, ktoré na nás pôsobia, tie, ktoré sú dôležité. Ľudia, u ktorých je táto schopnosť narušená, vnímajú všetky podnety okolo seba bez toho, aby ich dokázali triediť. Na takéto množstvo informácii však ľudský mozog nie je uspôsobený. Vzniká teda zmätok, v ktorom si človek potrebuje urobiť určitý systém – všetkým vnímaným podnetom teda priradí určitý význam, ktorý je z pohľadu zdravého človeka zvláštny a bludný.

Ďalšími faktormi, ktoré sa môžu podieľať na vzniku tejto choroby môžu byť napríklad problémy v rodinnom prostredí a komunikácii, či užívanie dr*g a psychoaktívnych látok. Nezanedbateľný vplyv majú tiež nepriaznivé životné okolnosti či stres – relapsu (znovuobjaveniu príznakov) u ľudí so schizofréniou často predchádza náročné stresové obdobie.

Dá sa to vyliečiť?

Schizofrénia je choroba, ktorá sa dá liečiť a aj vyliečiť. Časť pacientov sa z ochorenia dostane úplne, u iných sa celoživotne striedajú fázy remisií a relapsov a ďalší trpia stálymi príznakmi. Základom liečby schizofrénie je farmakoterapia – užívanie liekov, ktoré znižujú halucinácie, bludy a korigujú i ďalšie príznaky choroby. Výhodou je, keď má chorý prístup aj ku psychoterapii, pomocou ktorej sa učí zvládať ochorenie, životné okolnosti a stres.

A odkiaľ pochádza mýtus o rozdvojenej osobnosti?

Pravdivou časťou “rozdvojenosti” pri predstave schizofrénie môže byť typická rozštiepenosť myslenia a emotivity, či dezintegrácia osobnosti jednotlivca.

Zaujímavé priblíženie života so schizofréniou vám môže ponúknuť napríklad kniha Neslibovala jsem ti procházku růžovým sadem. Autorka v nej popisuje vlastnú skúsenosť s týmto závažným ochorením.