Táto knižka čitateľovi neopakovateľným spôsobom približuje život človeka s duševnou chorobou. Autorka popisuje svoj boj so schizofréniou, hospitalizáciu v psychiatrickej liečebni, terapiu a cestu zo sveta bludov do reálneho sveta.

Hlavná hrdinka, Debora, má 16 rokov, keď sa po pokuse o samovraždu ocitá v psychiatrickej nemocnici. Podáva nám svedectvo o tom, aký je život s psychotickým ochorením a aká tenká je hranica medzi skutočnosťou a svetom bludov, ktorý tvorí jej vlastnú “realitu”. Vidíme, aké rýchle dokáže byť spadnutie do bludov a aké náročné je dostať sa z nich naspäť do kontaktu s realitou. Sme svedkami toho, ako Debora postupne naväzuje vzťah s terapeutkou, otvára sa ich spoločnej práci a spoznáva príčiny svojich úzkostí a trápení. Pozorujeme, ako sa mení strach, ktorý v nej vzbudzuje myšlienka na to, že by sa mohla uzdraviť a ako balansuje medzi známou chorobou a neznámou, a teda trochu nebezpečnou predstavou zdravia.

Pre človeka zaujímajúceho sa o psychoterapiu je naviac cenným materiálom popisujúcim priebeh terapie vedenej známou terapeutkou Friedou Fromm-Reichmann, bývalou manželkou Ericha Fromma a priekopníčkou interpersonálnej školy v psychoanalýze.

Verejnosti kniha vyvracia rozšírený mýtus o tom, že schizofrénia je “rozdvojená osobnosť” a veľmi čitateľným jazykom predstavuje túto chorobu. Samozrejme, je potrebné podotknúť, že toto ochorenie môže prebiehať v rozličných formách a podobách a jej knižné vykreslenie teda nemusí zodpovedať klinickému obrazu každého človeka, ktorý sa s ňou potýka. Taktiež je nutné mať na pamäti historický kontext, v ktorom sa dej odohráva a to, že liečba psychotických ochorení za túto dobu prešla rôznymi premenami a vývojom.

Knihu rozhodne odporúčam všetkým študentom psychológie a psychiatrie. Dynamiku psychotického ochorenia dokáže vysvetliť konkrétnejším a tiež pútavejším spôsobom než bežné učebnice. Knižka je pre mňa skvostom, ktorý by sa mal objaviť v rukách každého, kto sa zaujíma o túto problematiku. Niet divu, že sa teší obľube čitateľov po celom svete.

Čítali Ste niekedy knihu, ktorá bola písaná formou listov medzi dvoma osobami? Ak nie, tak tento knižný titulok vám ponúka skvelú príležitosť zahĺbiť sa do príbehu terapeuta a jeho pacientky, ktorí si zaznamenávali svoje pocity, myšlienky a postrehy zo spoločných sedení.

Autor, americký psychoterapeut a psychiater Irvin Yalom dokáže čitateľov vtiahnuť do deja jeho autentickým príbehom, odborným jazykom na jednej strane, avšak veľmi čitateľným a zrozumiteľným na druhej strane. Hlavnou postavou a súčasne aj druhou autorkou, okrem terapeuta doktora Yaloma, je mladá nadaná spisovateľka Ginny s nálepkou „schizoidná“ alebo „hraničná“ porucha osobnosti. Aj napriek jej neprehliadnuteľnému talentu v slovnom vyjadrovaní, jemnému šarmu, bystrosti, vysoko rozvinutému zmyslu pre humor, sú badateľné oblasti jej života, o ktorých sa vyjadruje zmätočne a v ktorých pôsobí nevyrovnane. Zanedbáva svoje túžby a potreby, nepriznáva a nevyjadruje svoj hnev, pohŕda sama sebou, je plná obáv, úzkosti, negatívneho sebahodnotenia.

Ginny má za sebou rad neúspešných terapií. Prišla do Kalifornie, pretože odoslaním krátkych poviedok, ktoré napísala ju prijali na ročnú stáž umeleckého písania. Na odporúčanie svojej bývalej terapeutky, vyhľadá dr. Yaloma, ktorý jej po prvom spoločnom stretnutí navrhne skupinovú terapiu. Ginny v skupine nedokáže dostatočne vyjadrovať svoje pocity. Po neúspešnom roku a pol v skupine sa dali spoločne na cestu individuálnej terapie. Nakoľko u Ginny bol prítomný spisovateľský blok, navrhol jej, aby namiesto finančných platieb za terapiu radšej napísala z každého sedenia súhrn nie len jej reakcií a asociácií k priebehu sedenia, ale popis všetkých skrytých myšlienok a fantázií, pre ktoré v slovnom rozhovore nebol priestor. Zároveň sa aj on rozhodol po každej hodine napísať svoje dojmy, ktoré v ňom po spoločne strávenej hodine rezonovali. S očakávaním terapeutických účinkov si tieto svoje zápisky po pol roku vymenili.

Ginnine správy zo spoločných stretnutí vyzdvihujú jej spisovateľský talent a obsahujú mnohé slovné skvosty, metafory, podnetné myšlienky a priame vyznania. Reflexie, ktoré venujú jeden druhému nie sú len rekapituláciou sedení. Majú hĺbku, vyplavujú sa v nich na povrch veci, ktoré na terapii nedostali priestor, ostali nevypovedané. V popisoch dávajú obaja svojim myšlienkam úprimnejšiu a odvážnejšiu formu. Kniha je výnimočná tým, že zachytáva rozdielnu perspektívu dvoch ľudí na jednu a tú istú udalosť. Priebeh terapie očami terapeuta, a zároveň pacienta. Na stranách tejto knihy je čitateľ svedkom vzájomne sa formujúceho vzťahu, v ktorom sa krok po kroku buduje dôvera, úprimnosť a otvorenosť. Pravda, každý deň sú obaja o čosi bližšie.. Najdôležitejšie však je, aby Ginnine prianie ostať v terapii, prerástlo v túžbu vyliečiť sa.

Román s tajuplným názvom z „pera“ slovenskej autorky Tamary Tainovej pozýva čitateľa do života Ley Laurentovej, slečny žijúcej v luxusnej vile so svojim majetným otcom – lekárom, mamou a pani, ktorá sa stará o domácnosť.  Možno si práve hovoríte, fajn, príbeh rozmaznaného jedináčika nie je zrovna to, čo sa mi chce čítať. Ale bacha! Tak, ako pri ľuďoch, ani pri knihách sa neoplatí hodnotiť na základe prvého dojmu a robiť unáhlené závery o ich obsahu.

Lea je mladá silná žena, ktorá sa svojím správaním vyhýba slepému nasledovaniu rodinných vzorcov a očakávaní. Snaží sa počúvať vlastnú intuíciu a svoje potreby v otázkach práce, priateľov i partnerov. Takmer celý  jej život je zahalený rúškom maminej psychickej choroby – bipolárnej poruchy osobnosti. U pacientov s touto diagnózou sa v určitých, veľmi individuálnych, časových periódach, striedajú obdobia depresie, čiže hlbokého smútku, ktorý sa nedá vôľou ovplyvniť a mánie, charakteristickej obrovským množstvom energie a skresleným úsudkom človeka.

Kniha je čtivá, čitateľa si získa autentickými opismi prostredia, podrobným vykreslením rozmanitých postáv s osobitými životnými príbehmi a nenúteným humorom. Čitateľ sa dostáva do nemocničného prostredia psychiatrického oddelenia, zoznamuje sa s niektorými prejavmi bipolárnej poruchy osobnosti a iných psychických porúch a postupmi náročnej a dlhodobej liečby. Šírením týchto informácií vo verejnosti Tamara Tainová prispieva k  destigmatizácii psychických porúch a k lepšiemu pochopeniu prežívania pacientov. Na druhej strane je potrebné čitateľov upozorniť na rôznorodosť príznakov psychických porúch. Tá istá diagnóza máva u rôznych pacientov veľmi rozličné prejavy, preto treba mať na pamäti, že autorka popisuje len jeden z mnohých možných priebehov poruchy. Ďalej je faktom, že väčšina pacientov s duševnou poruchou podstupujúcich pravidelnú komplexnú liečbu vedie „normálny“ plnohodnotný život. Pre vyššiu dramatickosť deja románu je jeho vyeskalovanie (dočítate sa v knihe ?  ale pochopiteľné a myslím si, že stojí za prečítanie.

„Dievča, ktoré sa bálo sovy“ je príbeh o dlhodobej bolesti, neistote, slabosti, strachu a vyrovnávaní sa s nimi. Príbeh o temných zákutiach našich duší. O tom, ako balansujeme medzi  klamaním a úprimnosťou k samým sebe. O vnútornej sile, o nádeji, o priateľstve. O ľudskej potrebe vzájomnej dôvery, spriaznenosti a lásky.