Ako zlepšiť efektívnosť učenia: 5 vedeckých metód

Vďaka výskumu vedci zistili, že náš mozog je neuroplastický, čo znamená, že pamäťovú kapacitu možno zvýšiť prostredníctvom špecializovaných činností. Aké presne sú vedecky overené techniky, ktoré vám pomôžu rýchlejšie a efektívnejšie sa pripraviť na skúšku alebo naučiť sa nový jazyk? Povedal nám to psychológ.

1. VYMÝŠĽAŤ SI PRÍBEHY

Náš mozog miluje príbehy. Pravdepodobne si ešte pamätáte dej rozprávky o Červenej čiapočke, ktorú vám čítala mama pred spaním, ale sotva si pamätáte aj aspoň jednu tému z učebnice zemepisu pre 10. ročník.

Tajomstvo zapamätania si príbehov spočíva v tom, že si ich dokážete predstaviť. Keď čítate príbeh, vizualizujete si nie slová, ale príbeh, ktorý sa odohráva ako film, takže je pre vás jednoduchšie spracovať a zapamätať si informácie.

Vždy, keď si potrebujete zapamätať informácie, premeňte ich na príbeh. Snažte sa, aby bol zaujímavý: môže byť jedinečný, nereálny, nejasný, ale stále jednoduchý.

2. VYTVÁRAJTE SI MYŠLIENKOVÉ SPOJENIA

Autori knihy Make It Stick: The Science of Successful Learning, profesori psychológie Peter K. Brown a Henry L. Rediger a profesionálny rozprávač príbehov Mark A. McDaniel zhromaždili poznatky z vedeckých výskumov a pretavili ich do súboru praktických rád, ako si efektívnejšie zapamätať informácie.

Jednou zo zásad je vytváranie prepojení medzi novými informáciami a tým, čo už viete. Výskum ukazuje, že keď máme kontext pre nové informácie, dokážeme si vytvoriť viac spojení s tým, čo už poznáme. To uľahčuje zakódovanie nových informácií a posilňuje nervové dráhy pre neskoršie vyhľadávanie. Nové informácie tak nevnímame ako súbor náhodných faktov, ale ako doplnok k už existujúcej mentálnej sieti.

Pri štúdiu študijného materiálu alebo čítaní výskumnej práce sa zastavte a zamyslite sa nad tým, ako tieto nové informácie súvisia s tým, čo už viete. Ak dokážete nájsť prieniky medzi novým materiálom a známym materiálom, zapamätanie bude oveľa jednoduchšie a rýchlejšie.

3. POUŽÍVAŤ MYŠLIENKOVÉ MAPY

Vedci zistili, že štúdium informácií pomocou myšlienkových máp môže zvýšiť efektivitu zapamätania o 10 – 15 %.

Myšlienková mapa je vizuálny diagram s údajmi radiálne rozloženými okolo ústrednej témy. Myšlienkové mapy pomáhajú spojiť mnoho myšlienok a konceptov o danej téme na jednej stránke. Podobá sa stromu vedomostí, kde sú pre každú hlavnú vetvu vytvorené vetvy. Jediným rozdielom je odstredivý prístup namiesto lineárnej štruktúry.

Tajomstvo účinnosti myšlienkových máp (mind maps) spočíva v tom, že náš mozog neukladá informácie vo forme slov, viet alebo odsekov, ale vo forme kľúčových bodov, diagramov a obrázkov. Myšlienkové mapy sú užitočné, pretože fungujú podobným spôsobom ako náš mozog – uľahčujú spracovanie a osvojenie si informácií.

Vytvorenie myšlienkovej mapy nie je zložité. Budete potrebovať pero, papier a 10 až 15 minút na tri jednoduché kroky:

1. Otočte stránku do vodorovnej polohy a do stredu stránky napíšte názov témy.
2. Určite kľúčové vetvy od ústrednej témy. Odporúčame, aby ste pre jednotlivé vetvy použili rôzne farby – pomôže to uľahčiť čítanie diagramu.
3. Nakreslite vetvy kľúčových vetiev a označte ich. Ak chcete dať myšlienkovej mape väčšiu hĺbku, použite diagramy a nákresy na úrovni vetiev.

4. VYTVORTE SI PAMÄŤOVÉ PALÁCE

Pamätáte si, ako sa Sherlock Holmes, ktorého hrá Benedict Cumberbatch, ponáral do myšlienkových podkroví, aby našiel fakty o zločinoch? Ukázalo sa, že túto techniku nevymysleli tvorcovia televízneho seriálu, ale starí Gréci a pre široké publikum ju objavil americký šampión v zapamätávaní Josh Foer. Štúdia Americkej fyziologickej spoločnosti zistila, že 92,9 % študentov si zlepšilo zapamätanie informácií už po troch 60-minútových sedeniach pamäťového paláca.

Metóda spočíva vo vizualizácii známeho miesta – ako je napríklad usporiadanie vášho domova alebo izby na internáte – a jeho využití ako vizuálneho priestoru, do ktorého môžete umiestniť konceptuálne obrazy, ktoré si chcete zapamätať.

Táto technika môže pomôcť pri zapamätaní si nesúvisiacich položiek, napríklad nákupného zoznamu. Ak chcete použiť techniku pamäťového paláca, vizualizujte si svoje miesto a potom si predstavte položky na nákupnom zozname na rôznych miestach v okolí tohto miesta. Predstavte si napríklad rozbité vajce kvapkajúce z okraja stola alebo vrecko jabĺk ležiace na gauči. Na túto techniku si možno budete musieť chvíľu zvykať, ale čím lepšie ju zvládnete, tým bude účinnejšia.

5. DODRŽUJTE INTERVALY OPAKOVANIA

Hermann Ebbinghaus vymyslel termín “krivka zabúdania” na opis toho, ako ľudia časom zabúdajú informácie – prirodzenú tendenciu zabúdať môžete zmeniť opakovaním informácií. Najmä preto, že opakované zapamätávanie je pasívne učenie sa tej istej veci, zatiaľ čo pravidelné opakovanie je aktívny proces získavania informácií.

Ak je na preštudovanie informácie len jeden deň, potom sú najúčinnejšie intervaly na opakovanie:

• 15-20 minút po zapamätaní;
• 6-8 hodín neskôr;
• po 24 hodinách.

Ak máte viac času, potom sa odporúča opakovať informácie v nasledujúcich intervaloch:

• po 3 dňoch;
• po 7 dňoch;
• po dvoch týždňoch;
• po jednom mesiaci.

Pokiaľ ide o školenie, každá minúta strávená učením sa účinných techník sa stáva cennou investíciou do osobného a profesionálneho rastu. Je však dôležité si uvedomiť, že každý človek je jedinečný, takže neexistuje univerzálny prístup k vzdelávaniu. Experimentujte a určite nájdete metodiku, ktorá bude vyhovovať vášmu spôsobu myslenia, potrebám a životnému rytmu.