To, aké dieťa vyrastie – šťastné, sebavedomé, dôverujúce sebe i ostatným, alebo úzkostlivé, bojazlivo očakávajúce nadchádzajúci deň, závisí do veľkej miery od rodičov. Autor článku „navrhuje“, ako urobiť všetko pre to, aby dieťa bolo z akéhokoľvek dôvodu úzkostlivé a neočakávalo od života nič dobré.
My rodičia máme nad svojím dieťaťom veľkú moc. A môžeme svojmu dieťaťu pomôcť naučiť sa zvládať životné ťažkosti.
Otec a mama svojím príkladom ukazujú deťom, ako sa správať k druhým a riešiť problémy. Okrem toho dieťa „nasáva“ rodinnú atmosféru. Keď vidí, že sa k nemu a k ostatným správate s láskou a úctou, naučí sa vážiť si seba aj ostatných. Ak musí pozorovať a zažívať hrubý a neúctivý prístup rodičov, začne sa cítiť bezvýznamné a bezmocné a v jeho duši sa usadí smútok.
Ak ste vždy „v strehu“ a správate sa, akoby ste každú chvíľu očakávali katastrofu, naučte svoje dieťa byť nervózne.
Úzkostlivých ľudí často trápia bezdôvodné predtuchy blížiacej sa katastrofy. Tie ich však nenechávajú úzkostnými. Korene tohto problému zvyčajne spočívajú v zážitkoch z detstva. Práve pozorovaním reakcií rodičov sa deti učia znepokojovať. „Nakazia“ sa úzkosťou, pretože sa necítia v bezpečí, istote, nie sú oceňované a chápané.
Na ilustráciu toho, ako sa to deje, ponúka psychoterapeutka Shari Steinesová niekoľko škodlivých rád pre rodičov.
Nikdy neriešte problémy pokojne. Chcete, aby vaše dieťa bolo neustále nervózne – hlasno kričte a prejavujte svoju nespokojnosť vždy, keď sa niečo čo i len trochu pokazí. Ak sa napríklad vy alebo vaše dieťa omylom zraníte, niečo vám spadne alebo sa vyleje, urobte z toho veľkú vec. Zabudnite na frázy typu „To sa stáva, to je v poriadku“ alebo „To je v poriadku, my to napravíme“.
Ak chcete dieťaťu vštepiť chronickú úzkosť až záchvaty paniky, neustále mu hrozte. Vyhrážajte sa vážnymi následkami v prípade neposlušnosti. Robte to pravidelne – tak v ňom určite vyvoláte otupenie emócií, disociáciu a psychosomatické príznaky.
Nielenže tým svojmu dieťaťu ukážete, že je najlepšie nerobiť nič proti vám, ale zároveň v ňom vyvoláte zlý pocit voči osobe, ktorej sa vyhrážate. Tento povedie k tomu, že sa bude celý život cítiť menejcenné, vinné a hlboko zodpovedné za niečo, čo naozaj nemôže ovplyvniť.
Nechajte dieťa pravidelne pozorovať, ako sa z neadekvátnych dôvodov rozčúlite, hoci pred sekundou ste boli úplne pokojní. Je to skvelý spôsob, ako medzi vami vytvoriť takzvanú „traumatickú väzbu“: dieťa sa vám bude vždy snažiť vyhovieť, bude vo vašej prítomnosti „chodiť po špičkách“ a bude sa snažiť akýmkoľvek spôsobom zabrániť vašim výbuchom hnevu. Nevyvinie si jasné sebavedomie, ale namiesto toho sa bude spoliehať na vás a na ostatných, aby zistilo, ako sa má správať.
Nechajte ho, nech si samo domyslí, ako správne riešiť problémy, a aby ste ho ešte viac vystrašili, hnevajte sa naň za každú chybu. Deti sa cítia obzvlášť zraniteľné, keď si musia poradiť samy.
Neukazujte mu príkladom, ako sa má správať dospelý, neučte ho, ako sa vyrovnať so životnými ťažkosťami. Neustále v zmätku sa dieťa začne cítiť neschopné. Navyše, keďže mu nič nevysvetlíte, bude sa cítiť aj nechcené. Ak by ste si ho vážili, pravdepodobne by ste boli ochotní investovať čas a energiu, aby ste ho naučili dôležité životné lekcie.
Táto metóda funguje bezchybne. Ak dieťaťu každý deň ukazujete, že vaše reakcie na udalosti sú úplne nepredvídateľné, začne veriť, že život je ako prechádzka mínovým poľom. Kým sa stane dospelým, toto presvedčenie bude hlboko zakorenené v jeho psychike.
Je dôležité naučiť dieťa, že jeho hodnota priamo súvisí s jeho úspechom. Preto pri každom chybnom kroku, zlej známke, neúspechu alebo akomkoľvek inom zlyhaní nezabudnite urobiť škandál a vštepiť mu, že sa stala katastrofa. Odsudzujte ho za každú chybu alebo neúspech, aj keď to nie je jeho vina, a častejšie ho trestajte.
Takto si vaše slová určite nenechá ujsť, najmä ak iné metódy nezaberajú dobre. Tým, že na dieťa kričíte, ho učíte neúctivému postoju k ostatným a dávate mu najavo, že svoj hnev a iné silné emócie si má vybiť na iných. Dieťa sa naučí aj ďalšie dôležité lekcie: napríklad to, že pre vás nie je dosť dôležité, inak by ste sa snažili mu neubližovať. To všetko podkopáva sebavedomie dieťaťa a zvyšuje jeho úzkosť.
Takto si môžete udržať rodinnú situáciu v súkromí a vaše dieťa neuvidí iné príklady vzťahov medzi ľuďmi. Izolácia je skvelým nástrojom na kontrolu vášho dieťaťa. Ak nemá nikde inú oporu ako v rodine (so všetkou jej nezdravou atmosférou), bude bezvýhradne veriť všetkému, čo poviete, a naučí sa vás napodobňovať.
Najlepší spôsob, ako dieťaťu vštepiť úzkosť, je naučiť ho vždy očakávať to najhoršie. Nikdy sa mu nesnažte vštepiť nádej a optimizmus, neukľudňujte ho, že všetko bude v poriadku. Hovorte len o budúcich problémoch a katastrofách, vytvárajte v ňom pocit beznádeje. Nechajte búrkové mračná neustále víriť nad jeho hlavou. Ak sa budete dostatočne snažiť, nikdy sa ich nebude môcť zbaviť.
Mnohí ľudia majú pravidelne problémy s ochranou svojich hraníc: sme zvyknutí komunikovať pokojne a snažíme…
Superinteligenti často zlyhávajú vo veciach, ktoré sú pre ľudí s priemernou inteligenciou ľahké. Otestujeme to?…
Žena v domácnosti alebo kariéristka - na tom nezáleží. Sila ženy nespočíva v úlohe, ktorú…
Máte pripraviť veľkú správu a chodíte po dome a premýšľate, kde ešte umyť, upratať a…
Dnes máme viac možností žiť svoj život podľa svojich túžob. Môžeme sa ľahšie vzdať presvedčení,…
Niekto dodnes neverí v existenciu depresie, niekto sa jej bojí alebo ju považuje za jeden…