Cítiť sa bezpečne, získať podporu, vidieť svoje zdroje, stať sa slobodnejším – blízky vzťah vám umožňuje byť sám sebou a zároveň sa rozvíjať a rásť. Nie každý však môže riskovať a odvážiť sa na intimitu. Ako prekonať traumatický zážitok a odvážiť sa opäť na vážny vzťah?
Nadviazať blízky vzťah znamená nevyhnutne riskovať. Vyžaduje si to, aby sme sa otvorili druhej osobe, aby sme boli pred ňou bezbranní. Ak nás nepochopí alebo nás odmietne, budeme nevyhnutne trpieť. Každý z nás má takúto traumatizujúcu skúsenosť v takej či onakej podobe.
Napriek tomu – niektorí ľahkovážne, iní opatrne – opäť riskujeme a snažíme sa o intimitu. Kvôli čomu?
“Citová intimita je základom nášho bytia,” hovorí rodinná psychoterapeutka Varvara Sidorová. – Môže nám poskytnúť vzácny pocit bezpečia, ktorý zasa posilňuje intimitu. Pre nás to znamená: mám oporu, ochranu, útočisko. Nestratím sa, môžem sa správať odvážnejšie a slobodnejšie aj vo vonkajšom svete.”
AKO SA ROZHODOVAŤ
1. Odhalenie sa
Náš milovaný sa stáva naším zrkadlom, v ktorom sa môžeme vidieť v úplne novom svetle: lepší, krajší, múdrejší, hodnotnejší, než sme si mysleli, že sme.
Keď v nás milovaná osoba verí, dodáva nám to odvahu, povzbudenie a silu rásť.
“Na univerzite som sa považovala za šedú myšku, bála som sa otvoriť ústa na verejnosti. Ale on bol hviezdou nášho kurzu. Zrazu mi dal prednosť pred všetkými peknými dievčatami! Dokázala som sa s ním rozprávať a dokonca aj hádať celé hodiny. Ukázalo sa, že všetko, na čo som myslela v súkromí, zaujímalo niekoho iného. Pomohol mi uveriť, že ako človek za niečo stojím. Ten študentský románik mi zmenil život,” spomína 39-ročná Valentina.
“Keď zistíme, že nie sme sami, že sme cenní a zaujímaví pre niekoho iného, dá nám to oporu,” komentuje Varvara Sidorova. – Vďaka tomu sa môžeme posúvať ďalej, premýšľať a rozvíjať sa. Začíname odvážnejšie experimentovať, objavovať svet. Takto funguje opora, ktorú nám poskytuje intimita.
2. Prijímanie kritiky
“Zrkadlo” však môže poukázať aj na chyby alebo nedostatky, ktoré sme sa zdráhali vidieť alebo sme si ich ani neuvedomovali. Ťažko sa vyrovnávame s tým, že druhá osoba, na ktorej nám záleží, nemusí na nás akceptovať všetko.
Takéto zistenia sú obzvlášť bolestivé, ale ťažšie je aj pokrčiť plecami
“Jedného dňa mi povedal: “Vieš, v čom je tvoj problém? Nemáš vlastný názor!” Z nejakého dôvodu ma táto veta veľmi zasiahla. Hoci som hneď nepochopil, čo tým myslel. Stále som sa k nej v mysli vracal. Postupne som si uvedomil, že mal pravdu: príliš som sa bál ukázať svoje pravé ja. Začal som sa učiť hovoriť “nie” a obhajovať svoj postoj. Ukázalo sa, že to nie je až také strašné,” zdieľa 34-ročná Elisabeth.
“Nepoznám ľudí, ktorí by nemali svoj názor,” hovorí Varvara Sidorova. – Niekto si ho však necháva pre seba, pretože verí, že názor niekoho iného je a priori dôležitejší a hodnotnejší. Tak to býva, keď je intimita pre jedného z dvojice taká dôležitá, že je kvôli nej ochotný vzdať sa seba a splynúť s partnerom. A je dobré, keď vám partner napovie: budujte si osobné hranice. Ale, samozrejme, chce to odvahu a odvahu počuť to, uvedomiť si to a začať sa meniť.
3. Oceňovanie rozdielov
Milovaná osoba nám môže pomôcť zahojiť naše rany tým, že nám ukáže, že ľudia sú dôveryhodní, a zároveň objaví, že my sami máme potenciál nezištnosti a srdečnosti.
“Ako mladý muž som sa rozhodol, že vážny vzťah nie je pre mňa,” hovorí 60-ročný Anatolij. – Ženy sa mi zdali byť nepríjemné bytosti, nechcel som sa zaoberať ich nepochopiteľnými emóciami. V 57 rokoch som sa nečakane zamiloval a oženil. S prekvapením som sa pristihol, že sa zaujímam o pocity svojej ženy, snažím sa byť s ňou opatrný a pozorný.
Rozhodnutie opustiť intímny vzťah je zvyčajne výsledkom traumatického zážitku.
Ale s pribúdajúcim vekom, keď už nie sú nablízku tí, ktorí v nás vyvolávali strach z intimity, sa môžeme trochu upokojiť a rozhodnúť sa, že vzťah nemusí byť až taký nebezpečný, poznamenáva Varvara Sidorova. “Keď sme pripravení otvoriť sa, zrazu stretneme niekoho, komu môžeme dôverovať,” vysvetľuje.
Ale blízke vzťahy sú idylické len v rozprávkach. Prichádzajú krízy, keď si nanovo uvedomíme, akí sme rozdielni. “Po ukrajinských udalostiach v roku 2014 sa ukázalo, že sme s manželkou na rôznych stranách. Hádali sme sa, hádali a takmer to došlo až k rozvodu. Je veľmi ťažké prijať, že váš partner vidí svet inak. Časom sme sa stali tolerantnejšími: nech sa na to pozeráte akokoľvek, to, čo nás drží spolu, je silnejšie ako to, čo nás rozdeľuje,” zdieľa 40-ročný Sergej.
Zväzok s druhým človekom umožňuje objaviť nečakané stránky seba samého a rozvíjať nové vlastnosti. Intimita, na rozdiel od splynutia, predpokladá, že akceptujeme partnerovu inakosť a on nám na oplátku umožňuje byť sami sebou. V tom sme rovnakí – a v tom sme odlišní. A to nás robí silnejšími.
“HOVORÍM: PREČO NIE?”
Maria, 33 rokov
Bola som vychovaná prísne, moja babička ma naučila robiť všetko podľa plánu. Takto žijem aj svoj život: všetko mám naplánované. Vážna práca, dve deti, dom – ako by som to zvládla bez plánovania? Ale nevšimla som si odvrátenú stranu predvídateľnosti, kým ma na ňu neupozornil môj manžel.
Vždy som ho počúvala, a tak som začala analyzovať svoje správanie a uvedomila som si, že som zvyknutá dodržiavať určitý vzorec a vyhýbať sa od neho odchýlkam
A môj manžel sa nebojí nových vecí, neobmedzuje sa na to, na čo je zvyknutý. Povzbudzuje ma, aby som bola odvážnejšia, slobodnejšia, aby som videla nové možnosti. Teraz si častejšie hovorím: “Prečo nie?” A tak sa mi to darí. Napríklad ako človek, ktorý je úplne nešportový, teraz chodím lyžovať na plný plyn. Možno je to malý príklad, ale pre mňa je výrečný.
