Ako sa dostať z otupenosti: 10 tipov japonského neurológa

Ako si zhromaždiť myšlienky, keď máte pred sebou veľa úloh a v hlave hmlu? Aká motivácia je dôležitá pre mozog? Čo môže pomôcť prekonať zabúdanie a rýchlo obnoviť potrebné informácie z pamäte? Poďme pochopiť zvláštnosti práce mozgu.

Čo urobíte, ak si uprostred pracovného dňa uvedomíte, že nemôžete prijať žiadnu prácu? Ak si po stýkrát prečítate e-mail od klienta a stále mu nedokážete porozumieť? Musíme sa prispôsobiť požiadavkám doby, ktorá od nás vyžaduje multitasking, maximálne sústredenie, pozornosť, schopnosť rýchlo prepínať z jedného problému na druhý. Niekedy je to príliš ťažké. Odporúčania neurológa Takashiho Tsukiyamu vám pomôžu zmobilizovať skryté zdroje mozgu a udržať si produktivitu.

1. ZAČNITE S NIEČÍM

Keď sa vám vôbec nechce pracovať, mali by ste si predsa len sadnúť za stôl a pokúsiť sa urobiť niečo, čo sa vám zdá zaujímavé a/alebo jednoduché. Ja začínam s jednoduchými úlohami: prechádzam výkazy príjmov a výdavkov našej nemocnice, triedim e-maily. To všetko sa robí preto, aby sa stimulovala činnosť spojovacieho jadra. Psychiater Emil Kraepelin nazval princíp, že nejaká činnosť uvádza mozog do stavu emocionálneho vzrušenia, „akčnou stimuláciou“.

2. NASTAVIŤ ČASOVÝ LIMIT

Nenúťte svoj mozog pracovať na jednej úlohe dlhý čas – rýchlo sa unaví. Rozdeľte si prácu na krátke, časovo obmedzené intervaly. Čo potrebujete, aby obmedzenie fungovalo ešte efektívnejšie? Nezabudnite uviesť výsledky. Nemôžete sedieť dve hodiny a len premýšľať nad riešením otázky. Potrebujete dostať informácie z mozgu aspoň tak, že si načrtnete hlavné myšlienky na náčrte. Keďže ste si vytvorili prostredie podobné skúške, buďte takí láskaví a odovzdajte svoju prácu načas, aj keď nie je dokonalá.

3. ROBIŤ NIEČO, ČO SI NEVYŽADUJE DLHÉ SÚSTREDENIE

Keď niečo robíte dlho a uvedomíte si, že ste v slepej uličke, rozptýľte sa úlohami, ktoré môžete rýchlo dokončiť. Len nie niečím, čo si vôbec nevyžaduje premýšľanie, ako je umývanie zubov alebo pranie bielizne – tie vám pravdepodobne nepomôžu. Vyberajte si len činnosti, ktoré si nevyžadujú dlhé sústredenie a dajú sa rýchlo dokončiť len s krátkym časom sústredenia. Môžete si urobiť poriadok na stole, roztriediť papiere, urobiť niekoľko aritmetických výpočtov. Rýchle činnosti robia mozog aktívnejším.

4. PLÁNOVANIE

Mozog je lenivý a má tendenciu byť nečinný. Určite si, na čo presne chcete vynaložiť jeho energiu. Načrtnite si napríklad plán na dnes, na prvú polovicu dňa, na najbližšiu hodinu. Keď budete cítiť, že strácate koncentráciu, zahľaďte sa do toho. Ujasnite si v mozgu, čo budete robiť ďalej.

5. ZVIDITEĽNIŤ ÚLOHU

„Zviditeľniť“ znamená nesnažiť sa organizovať svoje myšlienky výlučne v hlave. Musíte dostať informácie z mozgu, dať ich do viditeľnej podoby a vyriešiť problém podstatným spôsobom fyzickou interakciou s informáciami – napríklad ich napísaním na papier. Keď „nevidíme“ svojho „nepriateľa“, preceňujeme jeho nebezpečenstvo a cítime paniku. Oddeľte informácie od emócií tým, že ich verbalizujete.

6. RIEŠTE HNEĎ TO, ČO SA DÁ VYRIEŠIŤ RÝCHLO

Zdrojom našej úzkosti sú často nevyriešené problémy, ktoré sa dajú vyriešiť za päť minút. Kradnú nám schopnosť triezvo uvažovať. Napríklad sme mali niekomu poskytnúť nejakú informáciu, ale neurobili sme to. Patria sem sľuby, že sa ozveme, žiadosti, odpovede na e-maily. Takéto záležitosti buď vyriešime okamžite, alebo si ich napíšeme na kus papiera a umiestnime na viditeľné miesto. Keď ste s nimi hotoví, vyškrtnite ich zo svojho „zoznamu vecí, ktoré treba urobiť“. Týmto spôsobom sa zbavíte akéhokoľvek množstva ďalších starostí.

7. ZMEŇTE SVOJ PRÍSTUP ALEBO PROSTREDIE

Ak musíte dlho myslieť na tie isté úlohy, pravidelne meňte svoj prístup alebo prostredie. Ak ste napríklad prvú polovicu dňa strávili pri počítači sami premýšľaním o riešení, v druhej polovici sa pokúste podeliť o svoje nápady s inými ľuďmi a získať ich názory. Potom nápady preneste na papier. Alebo ste napríklad v prvej polovici dňa pracovali na úlohe, vytvárali text, potom v druhej polovici skúste kresliť diagramy a ilustrácie. Zapojíte tak rôzne oblasti mozgu. Veľa závisí od toho, či sedíte v kancelárii alebo sa prechádzate v parku – mozog pracuje v rôznych situáciách trochu inak. Preto je dobré vyjsť z kancelárie a prejsť sa.

8. SÚSTREDIŤ SA NA JEDNU KONKRÉTNU ÚLOHU

Keď sa snažíme prinútiť myslieť na dve veci súčasne, obidve nám unikajú a sme rozptýlení. Aby sa to nestalo, musíte vedieť obratne presúvať pozornosť z jednej na druhú. Nie je to také jednoduché, ako sa môže zdať. Čo pomáha? Odložte všetky veci a dokumenty, s ktorými teraz neplánujete pracovať a ktoré vám pripomínajú „iné záležitosti“.

9. UROBTE SI VO VECIACH PORIADOK

Triedenie vecí sa týka aj triedenia informácií vo vašom mozgu. Ak napríklad dáte dokument „A“ a dokument „B“ do rovnakého priečinka, znamená to, že váš mozog rozhodol, že majú nejaké spoločné položky alebo tieto dokumenty nejako súvisia. Ak priečinok „A“ a priečinok „B“ umiestnite na rovnakú policu, znamená to, že ste videli podobnosť v informáciách, ktoré obsahovali. Ak budete toto triedenie robiť každý deň, sami si všimnete, v akom štíhlom poradí sa vaše myšlienky čoskoro ocitnú.

10. SNAŽTE SA ZAPAMÄTAŤ SI INFORMÁCIE

Nestačí len niečo prečítať alebo počuť, aby sa tieto vedomosti stali vašimi. Rozhodne musíte vynaložiť vedomé úsilie, aby ste si ich zapamätali. Jednoduchý spôsob, ako pomôcť tomu, aby sa vedomosti niekoho iného stali vašimi vlastnými, spočíva v tom, že si tieto informácie z mozgu vyberiete. Zhrňte to, čo ste čítali alebo počuli, ústne alebo písomne (alebo najlepšie oboje), zapíšte si, s čím ste sa stretli, alebo to skúste prerozprávať, akoby ste to niekomu rozprávali. To, či máte informácie v hlave, zistíte až vtedy, keď si ich skúsite prehrať.

11. PREDĹŽENIE „TRVANLIVOSTI“ INFORMÁCIE

Bez ohľadu na to, koľko cenných vedomostí ste sa za roky naučili, v určitom okamihu ich už nebudete schopní dobrovoľne vyňať z mozgu a použiť, ak si aspoň raz za čas nezopakujete, čo ste sa naučili. Informácie, ktoré ste nikdy nepoužili, sa skôr či neskôr stanú neplatnými. Je lepšie aktualizovať ju rôznymi spôsobmi: zapisovať si ju, recitovať, aplikovať v praxi.

Pomôže vám to lepšie pochopiť podstatu toho, čo ste sa naučili, a účinne predĺžiť „trvanlivosť“ vašej pamäte, ako aj podeliť sa o svoje vedomosti s ľuďmi. Myslím si, že praktické využitie vašich vedomostí je jednou z najväčších radostí v našom živote.