Pravda – a nič než pravda! Znie to skvelo, ale všetci podceňujeme, prikrášľujeme a niekedy hovoríme veci, ktoré nie sú pravdivé. V akom momente vás možno považovať za patologického klamára? Čo s tým môžete robiť?
Existuje milión rôznych odtieňov osudu a váha každého “falošného” je, samozrejme, iná. Jedna vec je mlčať pri rozhovore s dieťaťom, napr. o finančnej situácii rodiny, alebo sa až do 18. narodenín dieťaťa nezmieniť o tom, že bolo adoptované. Iné je vymýšľať si rozprávky o svojej rodine a predchádzajúcich vzťahoch pri zoznamovaní sa s novým partnerom, klamať zamestnávateľovi pri uchádzaní sa o zamestnanie, rodičom o svojom rodinnom stave alebo postoji k náboženstvu.
Niekedy sa môžete pristihnúť pri tom, že neustále klamete – o tom, kedy ste skončili prácu, ako dlho vám trval projekt, koľko ste vypili drinkov v bare – a množstvo takýchto “mikroklamstiev” vás začne znervózňovať.
Preto sa na recepcii psychoterapeuta pacienti niekedy spovedajú: “Klamem aj vtedy, keď to nie je zvlášť potrebné”, “Hoci som neurobil nič zlé, klamstvo sa mi zdá ako bezpečná možnosť”.
Psychológovia upozorňujú, že klamstvo môže mať mnoho príčin. Niekedy je na vine neprispôsobivý mechanizmus zvládania, niekedy klamstvo funguje ako technika upokojovania samého seba a niekedy je to jednoducho nevedomé správanie.
Ako teda pochopiť, prečo klamete? Skúste urobiť tri kroky smerom k pravde.
KROK 1. PRESTAŇTE SA HANBIŤ
Prvým krokom je uvedomiť si, že klamete a robíte to často. Možno sa budete hanbiť a ťažko sa ospravedlníte tým, že si spomeniete na situáciu, v ktorej ste klamali, a na dôsledky, ku ktorým to viedlo.
K tomu sa pridá bremeno zodpovednosti za dôslednosť vašich lží – veď na udržiavanie legendy sú potrebné prostriedky.
Potom – znie to veľmi jednoducho, chápeme – povedzte pravdu osobe, ktorej ste klamali. Štúdia uverejnená v časopise Personality and Psychology Bulletin hovorí, že tajomstvá a tajnosti majú negatívny vplyv na naše duševné zdravie. A existuje len jeden spôsob, ako sa tejto záťaže zbaviť: priznať sa, a to sebe aj osobe, ktorej ste klamali.
KROK 2. ZISTITE, ODKIAĽ LOŽ POCHÁDZA
Niekedy je zvyk klamať príznakom úplne iného problému. Skúste vystopovať svoju mystifikáciu až na začiatok, aby ste sa dostali k spúšťačom. Skúste si položiť nasledujúce otázky:
- Existujú určité témy, ktoré vaši blízki občas nadhodia v rozhovore s vami a ktoré vás nútia klamať?
- Možno si niekedy jednoducho nemôžete spomenúť na určité detaily príbehu a vymýšľate si ich?
- Klamete, aby ste sa ľuďom zapáčili?
- Klamete, aby ste si zlepšili sebavedomie, aby ste ľuďom ukázali svoje vysoké postavenie?
Mimochodom, niekedy môže byť zvyk klamať formou sebaobrany, ktorú ste získali v detstve. Niekedy sú vzorom vaši rodičia.
Mimochodom, rôzne štúdie vysvetľujú nutkavé klamanie ako vedľajší účinok toho, že musíte zakryť iný nutkavý problém – napríklad závislosť od hazardných hier, alkoholu, drog alebo nakupovania.
KROK 3. PREMÝŠĽAJTE, NEŽ OPÄŤ ZAČNETE KLAMAŤ
Keď ste rozpoznali svoje spúšťače, vyskúšajte niekoľko myšlienkových cvičení, ktoré vám pomôžu stať sa úprimnejšími k sebe aj k ostatným.
- Pripomeňte si dôsledky svojich lží na vaše vzťahy – osobné aj pracovné.
- Premýšľajte o tom, o koľko jednoduchší by bol život, keby ste teraz hovorili to, čo je pravda.
- Ak je pre vás ťažké povedať pravdu, vezmite si zápisník a zapíšte si ju. Môžete dokonca napísať správu niekomu, kto nie je zapojený do ťažkej situácie, a povedať mu, čo máte na mysli. To vám pomôže rozhodnúť sa, ako a kedy chcete povedať pravdu.
- Vyberte si oblasť svojho života, v ktorej chcete byť pravdivejší, napríklad prácu, a zamerajte sa na to, aby ste v nej boli úplne úprimní.
