Aké udalosti v živote si pamätáme raz a navždy: vysvetlenie vedcov

Ľudská pamäť je organizovaná nezvyčajným spôsobom: niektoré spomienky nám zostávajú až do hlbokej staroby, akoby boli vypálené do podkožia, a iné sa vytratia doslova na druhý deň. Vedci našli vysvetlenie tohto javu.

Niekedy sme schopní pamätať si všetko, čo sa nám stalo, do najmenších detailov – dokonca aj proti svojej vôli, pretože udalosť nemusela byť príjemná. A napriek tomu si dokážeme spomienku prehrávať znova a znova, akoby bola zaznamenaná na film. Existuje na to vysvetlenie: vedci potvrdzujú, že za určitých podmienok naša pamäť funguje najlepšie.

VŠETKO JE TO O STRESE

Vedci z Beckmanovho inštitútu pre pokročilú vedu a technológie v Chicagu sa domnievajú, že udalosti si najlepšie pamätáme, keď sa nám stali bezprostredne po tom, ako sme boli v strese.

• Výskumníci uvádzajú príklad: účastníci dopravnej nehody si spravidla nepamätajú nič, čo kolízii predchádzalo, a často si veľmi dobre nepamätajú ani samotný moment “X”. Avšak hodiny bezprostredne po nehode si ľudia, ktorí zažili najsilnejší šok, pamätajú dokonale – a spomienky sa ešte viac vyjasnia na druhý deň, o týždeň alebo mesiac neskôr.
• Ďalším prípadom je rozchod s partnerom. Buďte si istí, že si ťažký rozhovor budete pamätať aj po niekoľkých rokoch: za akých okolností vám oznámili, že je všetkému koniec, čo mal dotyčný v tej chvíli na sebe, ako si upravoval vlasy a s akou intonáciou vyslovil slová. Zároveň si nebudete pamätať nič o tom, čo ste robili niekoľko hodín pred rozhovorom.

Vedci sú presvedčení, že živé emócie majú naozaj vážny vplyv na pamäťové schopnosti, a nový objav pomôže inak nazerať na posttraumatickú stresovú poruchu, ktorú tiež sprevádza nekonečné prehrávanie hrozných udalostí v hlave. Zistenia by mohli byť užitočné aj pri liečbe depresie a úzkostnej poruchy, ktoré sa tiež vyznačujú fixovaním negatívnych udalostí.

AKO SA ŠTÚDIA USKUTOČNILA

V snahe pochopiť dôvody, prečo si niektorí ľudia pamätajú udalosti do detailov, aj keď nechcú, vedci 15 rokov skúmali vzťah medzi emóciami a pamäťou.

Počas štúdie sa uskutočnila séria experimentov s cieľom overiť hypotézu, že stres a pamäť spolu súvisia. Viac ako 200 dobrovoľníkov si pozrelo niekoľko obrázkov, ktoré simulovali reťaz spomienok. Polovica z nich v nich vyvolala negatívne emócie, zatiaľ čo zvyšok vyvolal neutrálnu reakciu. Potom boli účastníci požiadaní, aby si predstavili, že sa im to všetko skutočne stalo, a aby prerozprávali, čo videli.

Ukázalo sa, že ľudia podrobne opisujú udalosti, ktoré vyvolali silnú negatívnu reakciu. Faktom je, že ľudskú pamäť odpudzujú negatívne reakcie – doslova nás mobilizujú, nútia nás byť pozorní a ostražití. Akoby sme sa inštinktívne snažili zapamätať si aj tie najmenšie momenty, aby sme ich mohli dôkladne analyzovať a chrániť sa pred opakovaním nežiaducej situácie.