Agresivita v rodine nikdy nie je dobrá alebo žiaduca. Vždy však ide o poruchu normálneho fungovania rodiny a predstavuje ohrozenie rodinného života. Čo je agresia? Ako sa prejavuje? Čo môžete urobiť, aby ste vyriešili problém agresivity v rodine?
ČO JE AGRESIVITA?
Čo je vo svojej podstate agresia? Je to špecifické správanie, ktoré bolo premyslené tak, aby niekomu ublížilo. Agresia môže mať mnoho podôb. Jej použitie môže viesť k rozpadu medziľudských vzťahov a k násilným činom. Násilie už nie je jediné správanie – je to oslabujúci proces, ktorý stále viac napreduje. Agresor hrá rolu trýzniteľa a obeť sa nevie vymaniť z roly, ktorá jej bola nanútená a ešte viac je presvedčená, že to tak musí byť a nič sa s tým nedá robiť. Často sú to práve obete, ktoré pociťujú pálčivú hanbu a vinu súvisiacu s ich situáciou a nechcú sa o tom rozprávať s inými ľuďmi.
Agresia a násilie môžu mať rôzne podoby. Niektorí psychológovia a výskumníci sa prikláňajú k záveru, že agresia je impulz , ktorý ľudstvo vždy sprevádzal a je prirodzeným reflexom. Agresia nie je len fyzický útok. S agresivitou súvisí aj zosmiešňovanie, podpichovanie, osočovanie a iné kruté správanie u detí a dospelých ľudí.
AGRESIVITA V RODINE
Agresivita v rodine je jav, ktorý ničí medziľudské väzby a spôsobuje rozpad tejto základnej sociálnej bunky. Rodiny s problémom agresivity môžu pociťovať ľútosť, horkosť, hnev a pocit bezmocnosti.
Agresia v rodine môže mať rôzne podoby. Môžu to byť dospelí ľudia, ktorí sa neustále hádajú a vedú bitky na každom kroku. Keď sa takéto správanie stane normou a konflikty sú v danej rodine bežné, celý jav môže prerásť do násilia. Môže ísť o verbálne násilie – ponižovanie, zosmiešňovanie, ironické podpichovanie na každom kroku, podkopávanie sebavedomia, urážky či vyhrážky. Môže ísť aj o fyzické násilie – fyzické násilie v rodinách je bohužiaľ stále bežnou formou domáceho násilia. Násilie môže mať aj formu emocionálneho zneužívania. Vtedy sa agresívne správanie prejavuje využívaním väzieb, ktoré daných ľudí viažu – agresor v tomto prípade často využíva všetky druhy citového vydierania, vrátane vyhrážania sa zabitím.
AGRESIA VOČI DIEŤAŤU
Často sa dieťa bojí a hanbí požiadať o pomoc, alebo nemusí úplne pochopiť, že určité správanie, ktoré sa mu prejavuje, je práve agresia, a teda je to niečo, čo by sa absolútne nemalo diať.
Dieťa, ktorého bezprostredné okolie voči nemu prejavuje agresiu, môže byť uzavreté, izoluje sa od ľudí a pociťuje mučivú vinu a rastúci hnev voči situácii. To môže spôsobiť, že sa sám stane agresorom voči niekomu, koho vo svojom okolí považuje za slabšieho. Na vlastnom príklade sa učí, že silnejší dokáže so slabším čokoľvek. Aj dieťa je závislé na agresorovi – agresívny otec je stále otec, ktorý ho podporuje, živí a dáva mu strechu nad hlavou. Postupom času sa dieťa môže začať cítiť horšie a horšie, mať pocit, že si lásku rodiča nezaslúži a že je to všetko jeho chyba, pretože keby to bolo inak, všetko by bolo v poriadku.
Nepomáha ani vedomie, že druhý rodič, aj keď priamo neubližuje, tak sa vôbec nebráni – čo je bežná situácia v domácnostiach, kde je problém domáceho násilia. Dieťa teda vidí, že druhý rodič je ticho a súhlasí s týmto typom správania a ešte viac sa presviedča o tom, že nie je hodné lásky, podpory či obrany.
Agresorom je veľmi často morálne, duchovne alebo duševne nezrelý človek. Často bojuje s obrovskými komplexmi a nedokáže uvoľniť napätie iným spôsobom.
Ak máte doma problém s agresiou, môžete sa ju pokúsiť vyriešiť, no pamätajte, že sa s ňou nemôžete vyrovnať sami. Tu príde vhod pomoc odborníkov. Pamätajte, že v prvom rade musíte zaistiť svoju bezpečnosť a tiež svojich detí. Ak chcete zachrániť svoju rodinu, musíte sa najprv postarať o seba. Agresor si tiež musí začať uvedomovať, že jeho správanie je nevhodné. Nie je možné pomôcť niekomu, kto túto pomoc nechce.
Ak ste obeťou zneužívania, nehanbite sa vyhľadať pomoc. Pomocná môže byť psychoterapia, ktorá vám umožní začať na sebe pracovať a začať novú, lepšiu, neagresívnu kapitolu vo vašom živote.