Medzi rôznymi typmi fóbií sú mimoriadne zvláštne a iracionálne posadnutosti. Najneobvyklejšími sú napríklad strach z dotyku (haphefóbia), z klaunov (coulrofóbia), z čísla 13 (triskaidekafóbia) a dokonca strach zo slnečného žiarenia (eosofóbia). Prečítajte si o najpodivnejších druhoch fóbií.
Fóbia je úzkostná porucha zahŕňajúca pocit strachu z určitých situácií, javov alebo predmetov. Osoba prejavujúca príznaky fóbie sa vyhýba faktorom vyvolávajúcim úzkosť a ak s nimi príde do styku, reaguje panikou, krikom, zažíva rýchly pulz, nadmerné potenie a chvenie. V extrémnych prípadoch úplne stratí vedomie a upadne do bezvedomia.
Najznámejšie fóbie sú agorafóbia (strach z otvoreného priestoru), arachnofóbia (strach z pavúkov), akrofóbia (strach z výšok) a nyktofóbia (strach z tmy). Ktorákoľvek z týchto fóbií zvyčajne neprináša veľké prekvapenie, pretože ide o dosť známe ochorenia. Existujú však príklady mimoriadne atypických fóbií, ktoré postihujú veľmi malé percento populácie. Napriek svojim zvláštnym vlastnostiam má väčšina z nich oficiálny stav duševných porúch a sú uvedené v Medzinárodnej klasifikácii chorôb WHO.
Pozrite si príklady najpodivnejších fóbií.
Triskaidekafóbia znamená v našej kultúre, že číslo 13 prináša smolu. Túto fóbiu popísali psychiatri už v roku 1910. Trpeli ňou mnohé známe osobnosti ako Napoleon Bonaparte, Richard Wagner, Mark Twain či Franklin Roosevelt. Kvôli rozšíreniu tejto fóbie niektoré hotely rezignovali na označovanie izieb číslom 13 a vo výťahoch nie sú žiadne tlačidlá s týmto číslom.
Špeciálne pre tých ľudí, ktorí trpia na fóbiu, bola vyvinutá rakva s výstražným systémom reagujúcim na pohyb. Vo Veľkej Británii, kde je táto fóbia veľmi častá, niektorí riaditelia pohrebov ponúkajú svojim klientom možnosť pochovania pomocou mobilného telefónu – pre prípad, že by človek v rakve ožil a chcel privolať pomoc.
Táto fóbia sa týka situácií, v ktorých sa nás niekto dotýka, alebo keď sa my sami dotýkame niekoho alebo niečoho. Príčinou haphefóbie môžu byť tiesnivé zážitky z detstva alebo príznak zložitejších porúch, ako je sociálna fóbia (strach z kontaktu s cudzími ľuďmi).
Osoba s týmto typom fóbie bude mať paniku, keď uvidí klaunov. Zatiaľ čo sa väčšina ľudí bude smiať z ľudí vo farebnom maskovaní a líčení, v niektorých vyvoláva silnú úzkosť kombinovanú so záchvatmi, potením a búšením srdca. Je ťažké presne určiť konkrétne príčiny tejto fóbie, ale jednou z možných hypotéz je, že strach z klaunov pochádza z neschopnosti rozpoznať maskovanú osobu.
Gynekofóbia sa vyskytuje u mužov a prejavuje sa ak sú v kontakte so ženami, ako aj so ženskými predmetmi, napríklad rúžom, podprsenkou alebo kabelkou. Spôsobuje príznaky typické pre sociálnu fóbiu: zvýšený srdcový rytmus, zvýšené potenie, trasenie tela a poruchy reči. V extrémnych prípadoch môže táto fóbia viesť k úplnému zabráneniu kontaktu s opačným pohlavím.
Ľudia s týmto typom fóbie sú v noci aktívni a cez deň spia v zatemnených miestnostiach. Ak idú na slnko, schovávajú sa pod nadrozmerným oblečením a nosia tmavé okuliare.
Rhytifóbia postihuje hlavne ženy a vyskytuje sa bez ohľadu na vek. Aj veľmi mladé ženy s touto fóbiou sa priveľmi starajú o svoju tvár, nanášajú si rôzne krémy proti vráskam a pravidelne podstupujú omladzovacie kúry.
Osoba postihnutá pediofóbiou reaguje strachom pri pohľade na rôzne druhy bábik: porcelánové, plastové, rozprávajúce a pohybujúce sa. Nemecký psychológ Ernst Jentsch sa pokúsil okrem iného preskúmať príčiny tejto fóbie. Veril, že úzkosť vyvolaná bábikami pramenila z neistoty, či je hračka skutočná alebo umelá. Táto kognitívna disonancia spôsobuje u niektorých ľudí strach a zmätok .
Pôsobí vaše priateľstvo ako rovnocenná výmena, alebo je to už dlho jednosmerná hra? Máte pocit,…
Niekedy môžete počuť človeka, ktorý hovorí zo spánku: zvyčajne to robí nevedome a ráno si…
Sociofóbia - strach z neprijatia spoločnosťou - je populárna neuróza dnešnej doby. Ľudia, ktorí ňou…
V ideálnom svete by sme sa mohli vrátiť v čase, získať od otca to, čo…
Konečne ste sa rozhodli podeliť sa s ostatnými o svoj názor, ale oni vaše vyjadrenie…
Filmy a televízne seriály nie sú ani zďaleka také neškodné, ako sa zdá. Áno, pomáhajú…