6 otázok, na základe ktorých sa rozhodnete ukončiť vzťah s príbuzným

Psychoterapeutka dala niekoľko rád tým, ktorí chcú ukončiť vzťah s blízkou osobou, ale stále pochybujú o správnosti takéhoto kroku.

Nedra Tavvab, psychoterapeutka a autorka niekoľkých bestsellerov New York Times, vydala novú knihu Drama Free: A Guide to Managing Unhealthy Family Relationships (Bez drámy: Sprievodca zvládaním nezdravých rodinných vzťahov). Odborníčka v nej presne rozoberá, ako si uvedomiť, že vzťah s milovanou osobou stojí za to prerušiť – a ponúka šesť otázok, ktoré si môžu položiť tí, ktorí o tom uvažujú.

Ako píše Tawwab, mnohí ľudia sa snažia zachovať vzťahy s blízkymi, aj keď sú toxické. Tým, že zostávajú v kontakte a ani sa nesnažia situáciu ovplyvniť, dúfajú, že blízki sa jedného dňa sami zmenia k lepšiemu. Niekedy však takéto vzťahy môžu spôsobiť vážne škody – aby ste tomu predišli, terapeutka odporúča položiť si niekoľko otázok, ktorých odpovede vám napovedia, že je čas vzťah prerušiť.

1. “CÍTITE SA BEZPEČNE?”

Keď premýšľate o ukončení problematického vzťahu s príbuzným, je dobré si uvedomiť, že jeho toxicita sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi – napríklad fyzickým alebo psychickým týraním alebo materiálnou ujmou. Nasledujúce otázky vám to môžu pomôcť rozpoznať:

• Cítite sa v blízkosti tohto príbuzného emocionálne, psychicky a fyzicky bezpečne?
• Vyskytli sa vo vašom vzťahu známky zneužívania?
• Je bezpečné nechať vaše dieťa s touto osobou?

Dôvodom na ukončenie vzťahu môže byť nielen fyzické zneužívanie (podľa Tawwaba je to hlavný červený signál), ale aj urážky, zosmiešňovanie pocitov, ignorovanie problémov a ponižovanie, ako aj ohrozovanie informačnej bezpečnosti. Vzťah je možné ukončiť buď dočasne, alebo natrvalo, pretože najdôležitejšie je v tomto prípade znovu nadobudnúť pocit bezpečia osobných hraníc, a to tak svojich, ako aj partnera alebo dieťaťa.

2. “JE TENTO VZŤAH “TOXICKÝ” ALEBO LEN NEPRÍJEMNÝ?”

Niekedy nás aj milovaná osoba môže nejakým spôsobom iritovať – a to je, ako zdôrazňuje Tavvab, normálne. V tejto situácii je dôležité pochopiť, kedy nás správanie príbuzného len znervózňuje a kedy nám môže skutočne uškodiť a stať sa toxickým.

Ak sa napríklad snažíte podeliť o zlú spomienku z detstva a váš brat alebo sestra vás neustále prerušujú alebo dokonca iní členovia rodiny hovoria, že klamete a že sa to nikdy nestalo, je to toxické. Ak vás však neustále prerušujú v polovici rozhovoru, pretože nevedia dobre počúvať, potom sa to skôr nazýva sebectvo – a tu hovoríme skôr o niečom nepríjemnom.

V takejto situácii terapeut radí porozprávať sa o tom, čo si o ich konaní myslíte, alebo, ak sa to nepodarí, prehodnotiť frekvenciu stretnutí s nimi – to vám môže pomôcť naučiť sa akceptovať netoxické, hoci mimoriadne otravné správanie.

3. “JE MOŽNÉ HOVORIŤ O PROBLÉMOCH VO VZŤAHU PRIAMO?”

V toxických vzťahoch existujú vzorce – je dôležité ich sledovať a snažiť sa im včas predchádzať. Tieto vzorce sa môžu prejavovať rôznymi spôsobmi: napríklad časté slová vašej matky, že máte nadváhu a “mali by ste menej jesť”, alebo záľuba vášho brata či sestry v pripomínaní udalostí z detstva, ktoré vám pripadajú smiešne alebo trápne.

Keď tento vzorec vysledujete, oplatí sa otvorene priznať, že to, čo sa deje, je pre vás nepríjemné. Tým, že rodine oznámime, že vás ich správanie zraňuje, dávame, ako hovorí terapeut, “svojim blízkym príležitosť zmeniť sa”.

V toxických vzťahoch ľudia často nie sú ochotní ani počúvať vaše sťažnosti, nieto ešte konať. Môžu povedať: “Eh, jednoducho na to zabudnime,” alebo sa vás snažia presvedčiť, že problémom ste vy, a nie situácia, ktorú vytvárajú oni. V takom prípade stojí za zváženie, či aspoň na chvíľu neprerušiť komunikáciu.

4. “AKO FUNGUJÚ VAŠE OČAKÁVANIA?”

“Často predpokladáme, že keďže rodičia hrajú v našom živote takú úlohu, musia byť schopní poskytnúť lásku a pozornosť,” hovorí Tawwab. – V skutočnosti sa mnohí ľudia nevedia postarať o druhých ani o seba. Nezáleží to veľmi na nás, všetko je na nich.” Môže sa stať, že príbuzní sa v minulosti nenaučili zdravej láske napríklad od vlastnej rodiny alebo bojujú so závislosťou či duševnými problémami.

Ak ste si priznali, že váš rodinný príslušník vám nedokáže dať to, o čo ste ho žiadali – dôslednosť, milé slová, úprimnosť, prestať sa u vás doma objavovať pod vplyvom alkoholu alebo požadovať finančnú pomoc – a napriek tomu vám sklamanie naďalej spôsobuje hlbokú bolesť, môže to byť ďalším znakom, že sa musíte dištancovať.

5. “SKÚSILI STE SI DAŤ PRIESTOR?”

Predstavte si túto situáciu: vaša rodina sa každú nedeľu stretáva pri večeri, ale vy z týchto stretnutí odchádzate s pocitom urazenosti, smútku alebo dokonca hnevu. Za takýchto okolností stojí za to pokúsiť sa stanoviť si hranicu, aby ste ochránili svoje vlastné duševné zdravie – a zúčastňovať sa rodinných stretnutí menej často, napríklad raz za mesiac alebo dokonca raz za rok. Tento prístup vám pomôže vytvoriť si vlastný priestor, ktorý nebude závisieť od predstáv vašej rodiny o tom, čo by ste “mali” alebo “museli” robiť.

“Existuje mnoho spôsobov, ako si vytvoriť priestor bez toho, aby ste ukončili vzťah,” hovorí Tawwab. – “Vzťahy môžu byť také, že sa rozprávame štyrikrát do roka. Niekedy si myslíme, že ak je to rodinný vzťah, musí byť blízky. Ale sú situácie, keď síce nemôžeme ľudí tolerovať trvalo, ale môžeme ich tolerovať raz za čas. Len si musíme uvedomiť, aká je naša osobná kapacita.”

Postupné obmedzovanie socializácie sa dá uskutočniť viacerými spôsobmi – napr:

• zmeškať ďalšie prázdninové stretnutie;
• znížiť počet telefonátov – aspoň raz týždenne, nie každý deň;
• umožniť, aby sa na správy neodpovedalo naraz a nie všetky v rovnakom čase;
• postavte sa za seba vo chvíľach, keď členovia rodiny robia veci, o ktoré ste ich požiadali, aby ich nerobili.

6. “STE PRIPRAVENÍ PRESTAŤ KOMUNIKOVAŤ?”

Je dobré si uvedomiť, že prerušenie kontaktu s príbuzným je výlučne vaše osobné rozhodnutie. Ak máte pocit, že ste už dosiahli svoj “limit”, potom sa prerušenie vzťahu s príbuzným môže zdať nevyhnutné. Ak vás však neustále trápia myšlienky na to, čo by sa mohlo stať, “keby zajtra zomrel”, alebo pocit viny prevažuje nad túžbou chrániť svoje city, podľa Tawwabovej to môže byť znakom toho, že ešte nie ste pripravení vzťah ukončiť. “Myslím si, že ľudia môžu urobiť tento krok, keď zvážili všetky možné faktory, ale stále chcú vzťah ukončiť,” hovorí odborník.

“Niekedy je odcudzenie krátkodobé, slúži na oddych, alebo môže byť dlhodobé, bez plánov na zmierenie,” vysvetľuje psychoterapeutka. Samozrejme, prerušenie vzťahu neznamená ukončenie komunikácie navždy: existujú prípady, keď po určitom čase, keď obaja členovia rodiny so sebou vykonali významnú prácu, napríklad psychoterapiu, sa kontakt medzi nimi obnoví. Najdôležitejšie pri odmietaní komunikácie s príbuznými je vedieť sa s nimi úprimne porozprávať o tom, prečo ste sa tak rozhodli.