5 obáv, ktoré nám bránia požiadať o pomoc

Mohlo by sa zdať, že nie je nič zlé na tom požiadať o pomoc, pretože každý má ťažkosti. Keď však máte niekoho požiadať o láskavosť, mnohí ľudia sa hanbia, dlho zbierajú odvahu a ťažko hľadajú správne slová. Psychológ vysvetľuje, prečo sa to stáva, a radí, ako sa vyrovnať s úzkosťou.

Keď potrebujeme pomoc, tí najodvážnejší a najodhodlanejší z nás sa správajú ako plaché deti. Začneme nechápavo bľabotať, vymýšľať si pohodlné výhovorky, hľadať výhovorky alebo odkladať do poslednej chvíle.

V hĺbke duše každý súhlasí s tým, že požiadať o pomoc je lepšie ako trpieť, ale je to také ťažké!

Podľa psychologičky Ellen Hendriksenovej nás päť bežných obáv oberá o sebadôveru a reč. A je v našich silách sa s nimi vyrovnať, a tak sa naučiť požiadať o pomoc bez toho, aby sme poškodili svoje ego.

1. STRACH Z TOHO, ŽE BUDEME NA PRÍŤAŽ

Vopred sa obávame, že človek bude musieť pre nás niečo obetovať. Tento strach sa prejavuje v myšlienkach typu „ona má dosť starostí aj bezo mňa“ alebo „on má dôležitejšie veci na práci“.

Čo robiť

V prvom rade si pripomeňte, že ľudia radi pomáhajú. Nielenže to posilňuje sociálne väzby, ale je to aj príjemné. Spojovacie jadro, najprimitívnejšia časť mozgu, reaguje na altruistické činy rovnako ako na sex a jedlo. Požiadanie o pomoc znie ako súhlas s prijatím daru a určite poteší osobu, ktorú oslovíte.

Nechajte na danej osobe, aby sa rozhodla, či je alebo nie je príliš zaneprázdnená na to, aby splnila vašu žiadosť.

Po druhé, premýšľajte o tom, ako by ste sa zachovali, keby napríklad priateľ potreboval pomoc. S najväčšou pravdepodobnosťou by ste sa cítili poctení a boli by ste ochotní urobiť láskavosť. Ostatní by sa cítili rovnako.

Je dôležité požiadať o niečo konkrétne. Veta „potreboval by som pomoc“ je vágna a neurčitá, ale „z týchto liekov som ako vyžmýkaný citrón, nemám silu ani zájsť do obchodu po potraviny“ znie jasne a presne. Ak je niekto, koho poznáte, ochotný prevziať časť záťaže, spoľahnite sa na neho. Povedzte napríklad: “Ďakujem vám za vašu starostlivosť. Úprimne povedané, naozaj potrebujem pomoc s praním – po operácii nemôžem dvíhať ťažké veci. Kedy sa vám to hodí, aby ste prišli?”

2. STRACH PRIZNAŤ SI, ŽE SA SITUÁCIA VYMKLA SPOD KONTROLY

Tento strach je obzvlášť častý u tých, ktorí príliš dlho popierali problémy: krízu vo vzťahu, závislosť od alkoholu a podobne. Cítime sa ako zlyhávajúci a hanbíme sa, že si nevieme poradiť sami.

Čo robiť

Samozrejme, môžete bojovať sami, ale, žiaľ, napriek našej snahe nie všetko a nie vždy máme pod kontrolou. Ako viete, vlnu nemôžete zastaviť, ale môžete sa na nej viezť. A najlepšie je mať po svojom boku priateľa.

Pokúste sa oddeliť problém od seba a myslite naň ako na živý objekt.

Nakreslite si ho a proti sebe – seba a toho, kto vám ho pomôže prekonať. Existuje problém, ale nie ste to vy ani nikto iný. Pri diskusii o riešení môžete problém označiť ako „to“. V rodinnej terapii sa táto technika nazýva „spoludistancovanie“.

Rozhovor môže prebiehať približne takto: “Dlh na kreditnej karte treba čo najskôr uzavrieť, než sa úplne prepadneme. Už sa nám to vymkne spod kontroly. Poďme spoločne premýšľať o tom, ako znížiť náklady.”

3.STRACH Z DLHOV

Len málo ľudí sa teší z pocitu zadlženosti. Máme pocit, že musíme splácať rovnakú láskavosť, akoby nám niekto pomáhal len z vlastného záujmu.

Čo robiť

Skupina psychológov z Kalifornskej univerzity uskutočnila štúdiu o vďačnosti a záväzkoch v manželských vzťahoch. Ukázalo sa, že manželia, ktorí sa jeden druhému poďakujú aj za malú pomoc (nie preto, že musia, ale preto, že chcú), sa z nej tešia a menej často sa hádajú. „Vďačnosť je zrejme kľúčom k šťastnému manželstvu,“ uzatvárajú autori.

Najprv zvážte, na koho sa môžete obrátiť. Ak viete, že danej osobe nevadí hrať sa na vinu a má sklony k manipulácii, hľadajte niekoho iného. Keď pomáhate z láskavosti a kladiete si veľa podmienok – je to povinnosť. Keď pomáhajú ochotne a bez zbytočných otázok – je to dar.

Povedzme, že vaša žiadosť už bola splnená. Nahraďte pocit povinnosti („Som jej dlžný!“) pocitom vďačnosti („Je taká nápomocná!“).

Ak si zároveň uvedomíte, že chcete (nie ste dlžní) urobiť človeku niečo dobré, choďte do toho. Vo všeobecnosti však po tom, čo vám niekto pomohol, stačí povedať len: „Ďakujem! Veľmi si to vážim!”

4. STRACH Z TOHO, ŽE BUDETE VYZERAŤ SLABÝ (CHUDOBNÝ, NESCHOPNÝ, HLÚPY…)

Často nepožiadame o pomoc zo strachu, že si o nás budú myslieť niečo zlé.

Čo robiť

Považujte svoj problém za príležitosť poradiť sa s odborníkom a seba za šikovného remeselníka, ktorý potrebuje spoľahlivé nástroje. Spomeňte si, koho považujete za odborníka. Možno vaša príbuzná nedávno absolvovala vyšetrenie a môže podrobne hovoriť o mamografe, ktorý vás tak veľmi desí. Možno vám mladý génius odvedľa pomôže vylepšiť vašu zle navrhnutú webovú stránku.

V každom prípade sa k ľuďom správajte ako k skúseným odborníkom – verte mi, bude sa im to páčiť

Napríklad: “Pamätám si, že keď ste si naposledy hľadali prácu, zavolali vás na niekoľko pohovorov naraz. Máte talent! Mám problémy s motivačným listom. Mohol by si sa pozrieť na moje návrhy a dať mi odporúčanie?”
Používajte frázy ako: „Môžete mi to ukázať?“, „Môžete mi to vysvetliť?“, „Môžete mi povedať svoj názor?“, „Už je to tak dávno, čo som to robil, môžete mi to pripomenúť?“.

5. STRACH Z ODMIETNUTIA

Keď sa raz popáliš mliekom, fúkneš na vodu, nemyslíš? Odmietol vás niekto, keď ste mali problémy? Ak si stále pamätáte to symbolické „pľuvanec do tváre“, niet divu, že sa vám nechce robiť nové pokusy o požiadanie o pomoc.

Čo robiť

Najprv sa pokúste zmeniť svoj postoj k tejto trpkej lekcii. Čo bolo dôvodom odmietnutia – boli ste to vy alebo iní ľudia? Niektorým ľuďom bohužiaľ chýba empatia. Iní sa boja „čo ak“. Ďalší sa starajú len o seba. Odmietnutie neznamená, že s vami nie je niečo v poriadku. Je pravdepodobné, že problém majú ľudia, ktorých ste riskantne obťažovali. Nenechajte sa odradiť. Ak je žiadosť rozumná, iný človek na ňu zareaguje.

Aj nabudúce, keď budete potrebovať pomoc, použite techniku dekatastrofizácie. Predstavte si, že sa váš strach naplnil: bolo vám povedané nie. Aké je to zlé? Zhoršili sa veci?

S najväčšou pravdepodobnosťou „nie“ znamená len to, že sa vaša situácia nezmenila.

Ak sa stále bojíte, že budete počuť odmietnutie, priznajte si to, aby ste sa menej obávali. Každý inteligentný človek pochopí váš stav a bude s vami zaobchádzať s empatiou. Napríklad „Som v rozpakoch, ale predsa len – môžem vás o niečo požiadať?“