V chápaní väčšiny ľudí je človek, ktorý nevyvíja náležité úsilie, nedosahuje zamýšľané ciele a neplní stanovené úlohy, jednoducho lenivý. Čo je však lenivosť v skutočnosti? Psychológ tvrdí.

ČO SA SKRÝVA ZA LENIVOSŤOU

Lenivosť ako “nedostatok chuti konať” má v spoločnosti negatívne zafarbenie. Je ťažké nájsť oblasť života, v ktorej by sa lenivosť neodsudzovala. Najmä deti a dospievajúci – rodičia aj učitelia – sú za ňu často hanobení.

Spoliehajúc sa na vlastné životné skúsenosti a nevenujúc náležitú pozornosť osobným vlastnostiam a situačným okolnostiam, vytvárame si negatívny postoj k “lenivému” človeku, a to nám nakoniec bráni pochopiť skutočný dôvod nedostatku chuti niečo robiť.

V situácii, keď sa nám nedarí dosiahnuť očakávané výsledky (od seba alebo od iných), jednoducho ignorujeme celú škálu mentálneho priestoru, ktorý pozostáva z myšlienok, vedomostí, emócií, túžob, a všetko uvedené redukujeme na negatívnu charakteristiku vôľovej sféry a nazývame ju lenivosťou.

V modernej psychológii sa o lenivosti uvažuje z rôznych hľadísk. Za týmto zvykovým stavom sa môže skrývať oveľa viac ako len nechuť pracovať. Čo napríklad?

1. Syndróm “naučenej bezmocnosti”

Vzniká v dôsledku systematického potláčania ľudskej aktivity. Vyskytuje sa teda v prípadoch hyperopatery, keď majú rodičia tendenciu príliš slúžiť dieťaťu, robiť všetko za neho, nedovoliť mu robiť chyby a potom ich opravovať.

2. Obranná reakcia

Lenivosť môže pôsobiť ako obranná forma správania v psychicky traumatizujúcej situácii, keď je pre človeka ťažké nájsť potrebné aktívne spôsoby na prekonanie prekážok na ceste k dosiahnutiu cieľa.

Napríklad v prípade, keď rodičia kritizujú, ponáhľajú sa, zosmiešňujú chyby a neúspechy, možno nedostatok aktivity považovať za ochranný mechanizmus psychiky zameraný na sebazáchovu a vyhýbanie sa stresu.

Negatívne skúsenosti z minulosti vytvárajú strach zo zlyhania. Nedostatok vedomostí a zručností, nedostatočné sebavedomie spúšťajú mechanizmus vyhýbania sa, ktorý umožňuje dočasne obmedziť vplyv vonkajších okolností na psychicky zraniteľnú osobu.

3. Protest

Lenivosť sa môže prejaviť aj ako protestná reakcia. V tomto prípade je základom lenivosti neprijatie nejakej životnej situácie alebo určitej osoby. Môže to byť spôsob vyjadrenia nespokojnosti a nesúhlasu s okolitou realitou.

4. Snaha upútať pozornosť

V niektorých prípadoch môže byť lenivosť spôsobom sebaprezentácie. Osoba môže hrať úlohu lenivého človeka v nádeji, že tým pritiahne pozornosť ostatných. Toto správanie môže byť pokusom o ospravedlnenie nečinnosti alebo o vyjadrenie sa bez toho, aby sa aktívne snažila dosiahnuť cieľ.

5. Únava

Medzitým strach z negatívnej spätnej väzby od ostatných môže spôsobiť nadmerné aktívne konanie zamerané na pracovné úspechy, ktoré sú vnímané ako jediné zmysluplné. Labouraholizmus má negatívny vplyv na psychické a fyzické zdravie, zužuje sa okruh záujmov a trpia iné oblasti života. Neschopnosť relaxovať vedie k vyčerpaniu, zníženej produktivite, psychosomatickým ochoreniam.

V dôsledku nadmerného pracovného zaťaženia dochádza k vyhoreniu, ktoré sa môže prejaviť v podobe predĺženého spánku, čo sa často stáva dôvodom na označenie “lenivý”.

Pasívne správanie je teda veľmi často signálom vyčerpania, potreby sústrediť pozornosť na vlastné životné potreby, ktoré sú v toku životných udalostí vedome alebo nevedome ignorované.

PRODUKTÍVNA LENIVOSŤ

Je dôležité uvedomiť si, že niekedy je lenivosť nevyhnutná. V stave odpočinku sa človek dokáže tešiť, prežívať pozitívne emócie z “ničnerobenia”.

V takýchto obdobiach sa rozvíja neviditeľná práca mozgu: tá, ktorá sa vyskytuje vo fantáziách a snoch, spracovanie emocionálne významných udalostí. Človek prehodnocuje hodnoty, premýšľa o účelnosti svojho konania a možných potenciálnych prínosoch, rieši konflikt medzi “chcieť” a “potrebovať”.

Na základe rozsiahlych empirických údajov vedci dokázali účinnosť tzv. produktívneho leňošenia. Ide o jav, keď odmietanie plnenia namáhavých povinností a zodpovednosti prispieva k psychickej a fyzickej pohode.

Každý z nás má chvíle, keď si chce len tak poležať na gauči, prejsť sa, čítať, odpočívať.

Lenivosť je normálnou vlastnosťou ľudskej povahy, ktorá sa niekedy skutočne môže stať problémom.

Pozorujeme teda, že lenivosť má biologický, psychologický a sociálny pôvod a môže skrývať rôzne motívy. Každý prípad si vyžaduje individuálny prístup. Ak lenivosť začne zasahovať do povinností, znižuje výkonnosť alebo spôsobuje pocity úzkosti, návšteva psychológa môže byť kľúčom k nájdeniu rovnováhy a pohody.

10 TIPOV NA ZVÝŠENIE MOTIVÁCIE

  1. Uvedomujte si seba a svoje potreby, venujte pozornosť svojim myšlienkam a pocitom. Robte si záznamy do denníka, pomôžu vám rýchlo analyzovať informácie a zamerať sa na to, čo vás trápi, a nájsť riešenia.
  2. Nájdite si čas na odpočinok a relaxáciu, pauzy pomáhajú vyhnúť sa nadmernému stresu a zabrániť preťaženiu.
  3. Plánujte si svoj čas. Pomôže vám to vyhnúť sa prokrastinácii a umožní vám to efektívnejšie riešiť úlohy.
  4. Stanovte si realistické ciele a rozdeľte ich na menšie úlohy, tento prístup pomôže vyhnúť sa pocitom márnosti a zníži úzkosť.
  5. Uznávajte svoje úspechy a odmeňte sa po dokončení každej úlohy, ktorú ste si stanovili, môže to byť silným stimulom k činnosti. Niekedy to možno bude pochvala a niekedy to bude darček pre vás samých. Je dôležité, aby odmena bola primeraná výsledku, nemala by byť v rozpore s cieľom a nemala by sa odkladať.
  6. Prestaňte sa porovnávať s ostatnými a spoliehať sa na názory iných ľudí. Pamätajte si, že každý hovorí na základe svojich osobných skúseností, ktoré vám nemusia vyhovovať, a keď sa budete riadiť názormi iných ľudí, riskujete, že budete žiť nesprávny život.
  7. Vyhľadajte pomoc, nemusíte všetko zvládnuť sami.
  8. Neupínajte sa na jednu činnosť, prejavujte záujem o rôzne oblasti života, rôznorodá činnosť vám dodá energiu navyše.
  9. Aktívne sa starajte o vlastnú telesnú a duševnú pohodu, pretože starostlivosť o seba vám dodáva silu a motiváciu konať.