Kategórie: Sebapoznanie

5 mýtov o psychoterapii

Trápime sa vo vzťahu s partnerom, nevieme komunikovať so šéfom, nezvládame výchovu detí, bojíme sa nastúpiť do lietadla…hlavou nám preletí myšlienka – mohol by som zájsť k psychológovi. Ale rýchlo ju zaženieme. Prečo vlastne? Čoho sa bojíme?

Možno si povieme: „nie som na tom až tak zle“, alebo „psychológ  aj tak nič nevie o mojom živote – ako mi môže pomôcť“? [pullquote]Či už zbagatelizujeme svoj problém, alebo psychológa, výsledok je ten istý. Prečo sme voči psychoterapii takí nedôverčiví? [/pullquote]Prečo v niektorých ľuďoch predstava, že by mali ísť na psychoterapiu, vyvoláva zdesenie?

Od toho, aby sme sa rozhodli svoje ťažkosti riešiť z odborníkom, nás často odrádzajú mýty a falošné predstavy, ktorými je psychoterapia opradená. Tu je zoznam tých, ktoré považujem za najčastejšie:

 1. V terapii ide o to, aby som sa dobre vyrozprával

Ide o predstavu, že psychoterapeut je len akousi bútľavou vŕbou, vyrozprávam mu všetky svoje ťažkosti, on ma popočúva, uzná, že to mám ťažké, zoberie za to peniaze a mne sa má uľaviť. To je predsa niečo, čo mi dokáže dať aj kamoška, s ktorou vybehnem na kávu.  Prečo do toho investovať peniaze?

Vyrozprávať sa je príjemné, ale keby to malo byť to jediné, čo psychoterapeut dokáže ponúknuť, nezaslúžil by si peniaze a psychoterapia by si nezaslúžila, aby sme ju nazývali vedou.

Terapia, to je priestor vyhradený výlučne pre klienta. Je to možnosť prinášať akékoľvek témy – so zárukou nehodnotiaceho postoja a mlčanlivosti zo strany terapeuta. Je to konfrontácia s otázkami, ktoré sme si doteraz možno nekládli, ktoré otvárajú nové obzory a prinášajú nové pohľady na život… To sú len základné benefity, ktoré robia terapeutický rozhovor iným ako ten kamarátsky, a ktoré tvoria základ liečivej zmeny. Nájdete ich u každého dobrého terapeuta, bez ohľadu na to, akú terapeutickú školu nasleduje.

 2. Terapeuti sa iba šprtajú v minulosti

Možno si spomeniete na nejaké vtipy o Freudovi, alebo zopár amerických filmov. Vám sa práve rozpadá manželstvo a niekto sa Vás začne vypytovať, či Vás náhodou mama nenútila jesť krupičnú kašu, keď ste mali 3 roky. Na toto fakt nemáte čas ani nervy.

Ide o predstavu, že psychológovia sa nezmyselne hrabú v spomienkach z minulosti, ktoré pre vás už dávno nie sú aktuálne ani podstatné.

Je pravda, že niektoré terapeutické prístupy pracujú aj z minulosťou. Lebo je naozaj pravda, že to kým sme, ako reagujeme a ako fungujeme (vo vzťahoch, a v živote vôbec), sa vo veľkej miere utvára práve v detstve, vo vzťahoch v primárnej rodine. V dobrej terapii však témy, ktoré sa riešia neurčuje terapeut, ale klient. Klient prináša témy, hovorí o veciach, ktoré ho trápia, terapeut je v rozhovore sprievodcom a zvedavým bádateľom. Pomáha klientovi odhaliť to, čo sám hľadá. Do ničoho nenúti.

3. Terapeut mi bude hovoriť, čo mám robiť

Tak, ako terapeut nie je ten, kto určuje, o čom sa budeme na sedení rozprávať, rovnako platí, že terapeut nie je vševedko, ktorý vám bude dávať rady do života a hovoriť, čo máte robiť. Pre niektorých klientov je to sklamanie. Iných by zase nevyžiadané rady nahnevali.

Sú klienti, ktorí prídu, povedia pár základných informácií o svojich ťažkostiach a spýtajú sa: „Čo mám robiť?“ Očakávajú, že problém bude vyriešený po prvom sedení. Terapeut povie nejaké tajné návody na život, alebo nejaké zaklínadlo a je to. Ak to neurobí, asi nie je dobrý odborník.

Pravda je taká, že ak by takéto jednoduché návody existovali, resp. fungovali (lebo na internete nájdete návodov kopec), nemala by psychoterapeutická práca žiadny zmysel. Dobrý terapeut rešpektuje jedinečnosť každého človeka, každého životného príbehu, ktorý je príliš výnimočný na to, aby naň platil jednoduchý recept. Dobrý terapeut tiež pomáha klientovi, aby s jeho pomocou sám hľadal odpovede a riešenia.

4. Ako mi môže pomôcť niekto, kto nezažil to, čo ja?

Ľudia, ktorí prežili podobné veci ako my, sú nám prirodzene blízki a môžeme sa od nich veľa naučiť. Psychológia na to nezabúda. Svojpomocné podporné skupiny majú svoje významné postavenie pri vyrovnávaní sa s rôznymi ťažkosťami. Dať sa dokopy s ľuďmi, ktorí prežívajú podobné veci, je skvelá vec. Prináša to povzbudenie a nádej, chuť žiť ďalej. Niekedy to stačí.

Niekedy ale môže človek cítiť potrebu hovoriť o niečom medzi štyrmi očami. Alebo potrebuje priestor, ktorý je určený len pre neho. [pullquote position=”right”]Psychoterapeut nemusí zažiť všetky problémy sveta, aby vedel pomôcť. Terapeut ako odborník totiž neprináša do terapie vlastné skúsenosti, nápady a názory na život. Prináša seba ako človeka, svoj záujem o klienta. [/pullquote] Zároveň používa postupy, ktoré sú odborné a overené. Preto psychoterapia prináša výsledky. Predchádzajúca skúsenosť terapeuta s nejakým problémom (napr. prekonaná dr*gová závislosť) síce môže pomôcť vedieť sa vcítiť do klientovej kože, niekedy ale môže byť paradoxne prekážkou – môže spôsobovať, že terapeut vidí v klientovi viac svoj príbeh ako klientovu jedinečnosť.

5. Je to len pre psychický chorých

V našom rebríčku piaty, pre niekoho možno rozhodujúci mýtus. „K psychológovi chodia ľudia, čo sú na tom fakt zle. Ja som predsa normálna. Až také zlé to so mnou nie je.“

Človeku dneška sa často vyčíta, že je „prepsychologizovaný“. Príliš sa v sebe šprtá, je labilný, zo všetkého má hneď depku…Ak pôjdem k psychológovi, len potvrdím, že aj ja patrím medzi tých slabochov, čo nezvládajú svoj život, čo nevedia svoje problémy zvládnuť sami.

Je pravda, že zrelý človek by mal zvládnuť istú dávku životnej záťaže sám. Nebolo by zdravé, keby sme každé jedno rozhodnutie, každé sklamanie, potrebovali prekonzultovať so psychológom. Zároveň ale vôbec nie je pravda, že „normálny človek“ na psychoterapiu nepatrí. Je to preto, lebo aj „normálnym ľuďom“ sa stávajú veci, ktoré ich presahujú. Každého z nás môže v živote stretnúť niečo, na čo sami nestačíme. Priznať si to a riešiť to, je  skôr prejavom hrdinstva ako zlyhania.

Psychoterapia nie je pre každého a nie je potrebná v každej životnej situácii. Keď však príde problém ktorý nás presahuje, môže byť zdrojom, ktorý nám pomôže fungovať ďalej.  Priestorom, kde objavíme svoje skryté možnosti. Klient si na terapii neoddýchne. Odhaľovať svoje skryté vnútro je ťažká práca. Ale ak je vykonaná poctivo, prináša trvalý úžitok. Skláňam sa pred všetkými, ktorí uprednostnia túto ťažšiu cestu pred tabletkou Lexaurinu.

Prečítajte si viac o téme:

Mária Verešová

Som psychologička a matka dvoch malých chlapcov. Baví ma objavovať fascinujúce hlbiny ľudskej psychiky, poznávať príčiny vecí, poznávať seba a pomáhať k sebapoznaniu aj druhým. Aj preto sa orientujem na hlbinnú psychoterapiu.

Share
Published by
Mária Verešová

Recent Posts

Jednosmerná doprava: ako si uvedomiť, že vaše priateľstvo už nie je vzájomné

Pôsobí vaše priateľstvo ako rovnocenná výmena, alebo je to už dlho jednosmerná hra? Máte pocit,…

2 týždne ago

Prečo človek hovorí nahlas počas spánku: čo robiť a ako ho liečiť

Niekedy môžete počuť človeka, ktorý hovorí zo spánku: zvyčajne to robí nevedome a ráno si…

2 týždne ago

Sociofóbia: módna alebo úzkostná porucha?

Sociofóbia - strach z neprijatia spoločnosťou - je populárna neuróza dnešnej doby. Ľudia, ktorí ňou…

3 týždne ago

Manžel alebo otec? Ako prestať hľadať nedostatočne zaslúženú otcovskú lásku

V ideálnom svete by sme sa mohli vrátiť v čase, získať od otca to, čo…

3 týždne ago

Tri jednoduché kroky, ako prestať byť neviditeľným

Konečne ste sa rozhodli podeliť sa s ostatnými o svoj názor, ale oni vaše vyjadrenie…

3 týždne ago

Znížte sebaúctu a spôsobte fóbie: ako nás filmy a televízne seriály spôsobujú, že sa cítime neúspešní

Filmy a televízne seriály nie sú ani zďaleka také neškodné, ako sa zdá. Áno, pomáhajú…

3 týždne ago