5 mýtov o introvertoch a extrovertoch

Na otázku, čím sa introverti líšia od extrovertov, väčšina ľudí bez váhania odpovie, že introverti sú uzavretí a nespoločenskí, zatiaľ čo tí druhí sú priateľskí a spoločenskí. Psychológovia však tvrdia, že to nie je celkom pravda. Nuž, je čas vyvrátiť pretrvávajúce mýty.

1. INTROVERTI DOPĹŇAJÚ ENERGIU PONORENÍM SA DO MYŠLIENOK, POCITOV A EMÓCIÍ, ZATIAĽ ČO EXTROVERTI ČERPAJÚ SILU Z AKEJKOĽVEK SOCIÁLNEJ INTERAKCIE

Mnohí ľudia si myslia, že introverti sú od prírody samotári. Sú však medzi ľuďmi rovnako často ako extroverti. Aj oni majú radi pútavé rozhovory v dobrej spoločnosti. Obaja sa cítia povzbudení, keď sa rozprávajú s tými, ktorí zdieľajú ich myšlienky a pocity.

Ďalším častým omylom je opisovanie extrovertov ako zhovorčivejších a asertívnejších konverzátorov. Je to čiastočne pravda. Vedci sa však domnievajú, že bez ohľadu na typ osobnosti ľudia pociťujú prílev energie, keď sa cítia príjemne.

Pozorujte introvertov a uvidíte, že doslova žiaria, keď sú vo svojom živle.

V čom je rozdiel? Introverti sa rýchlejšie unavia z dlhých, hlučných večierkov a preplnených podujatí. Potrebujú sa pravidelne stiahnuť do seba, aby načerpali nové sily. Z toho istého dôvodu extroverti vyhľadávajú vzrušujúce zážitky, ako je napríklad zoskok padákom.

2. EXTROVERTI SÚ LEPŠÍMI LÍDRAMI AKO INTROVERTI

Podľa niektorých štúdií sa väčšina generálnych riaditeľov považuje za extrovertov. Značná časť majiteľov a riaditeľov firiem pri výbere kandidátov na kľúčové pozície berie do úvahy introverziu alebo introvertné sklony. Prakticky všetci považujú extraverziu za výhodu lídrov. Je to však skutočne tak?

Vedenie predpokladá schopnosť delegovať zodpovednosť na podriadených, aktívnu interakciu s ľuďmi a časté verejné vystúpenia. To sa vôbec nepodobá preferenciám introvertov, však?

Preto sa väčšina ľudí domnieva, že extroverti sa stávajú úspešnými lídrami vďaka svojim komunikačným schopnostiam

Napriek tomu sú úspešní aj introverti, ktorým boli zverené vedúce úlohy. Dokážu zvládnuť zodpovedné pozície, pretože si cenia iniciatívu, berú do úvahy rôzne názory, pozorne počúvajú svojich podriadených a neustále zlepšujú svoje pracovné metódy.

Extroverti sú do vedúcich pozícií menovaní z určitého dôvodu. Najmä v odvetviach orientovaných na široké publikum – napríklad v šoubiznise. Skutočne dokážu zatriasť neaktívnymi pracovníkmi, ktorí čakajú na pokyny zhora. Majú dostatok entuziazmu a vytrvalosti na to, aby v tých najinertnejších osobnostiach zapálili túžbu realizovať svoj potenciál.

Oba typy osobností môžu byť vynikajúcimi lídrami – je to len otázka tímovej práce. Extrovertný vedúci dokáže z pasívnych pracovníkov vyžmýkať maximum. Introvertný šéf nemá v práci s aktívnymi ľuďmi konkurenciu. Podľa toho je na výber správneho šéfa potrebné pozorovať správanie zamestnancov.

3. EXTROVERTI SÚ BEZKONKURENČNÍ REČNÍCI

Stereotyp, že introverti majú panický strach z verejného vystupovania, je už dlho zakorenený. Z nejakého dôvodu sme presvedčení, že sú mimoriadne plachí a pred veľkým publikom sa strácajú. Na druhej strane, extroverti sú rodení skvelí rečníci.

Väčšina ľudí si však neuvedomuje, že strach z verejného vystupovania nemá nič spoločné s typom osobnosti. Strach spôsobujú iné veci, napríklad nepriateľstvo v publiku, slabá príprava a nedostatok sebadôvery.

Pravdepodobnosť, že introvert prednesie brilantný prejav, je rovnaká ako v prípade extroverta.

Verejný prejav je dar alebo talent, ktorý nezávisí od charakteru. Na to, aby ste mohli predniesť úspešný prejav, musíte si zhromaždiť myšlienky a upokojiť sa, a to dokáže každý, kto si je istý, že jeho informácie sú pre publikum cenné.

V niektorých profesijných sférach, napríklad v predaji alebo službách, sa zohľadňujú aj kritériá extraverzie/intraverzie. Na takéto pozície sa najčastejšie prijímajú extroverti. Zamestnávatelia však zabúdajú, že k povinnostiam zamestnanca patrí viac než len kontakt so zákazníkmi.

Medzi výkonom predaja a extraverziou neexistuje žiadna korelácia. Každý človek, bez ohľadu na osobnosť, musí ovládať súbor zručností potrebných na vykonávanie práce. Introvert môže byť rovnako dobrý predajca ako extrovert.

4. INTROVERTI MAJÚ LEPŠIU INTELIGENCIU A KREATIVITU A VO VŠEOBECNOSTI SÚ NADANEJŠÍ AKO EXTROVERTI

Ako už bolo spomenuté, “darí” sa im v rôznych prostrediach. Všeobecne sa predpokladá, že tie prvé sú inšpirované živým prostredím, zatiaľ čo tie druhé chcú byť ponechané samé sebe.

Introverti sa v skutočnosti neradi zúčastňujú na hlučných skupinových diskusiách. Mnohí z nich priznávajú, že sa im lepšie rozmýšľa v samote a tichu. Po individuálnom brainstormingu sa radi podelia o svoje nápady s tímom. Znamená to, že introverzia nevyhnutne znamená vysokú úroveň inteligencie a kreativity?

Samozrejme, že nie. Inteligencia a kreativita nesúvisia s typom osobnosti. V hre sú aj iné faktory: genetika, prostredie, vzdelanie a talent. Mnohí extroverti majú rovnako vysokú inteligenciu a kreativitu ako introverti. Ich pomer je teda vyrovnaný.

Inteligentní extroverti sa od inteligentných introvertov líšia len spôsobom myslenia

Extroverti sa najlepšie prejavujú v dynamickom prostredí. Preto sú skvelí v skupinových diskusiách. Doslova absorbujú všetky vyslovené myšlienky, okamžite spracúvajú prichádzajúce údaje a poskytujú svojim kolegom hotové závery. Introverti na to isté potrebujú úplnú koncentráciu a pokoj.

Dá sa povedať, že medzi veľkými mysliteľmi sa vyskytujú oba typy osobnosti. Rozdiel je v spôsobe, akým pracujú s informáciami a generujú nápady.

5. INTROVERTI MAJÚ ŤAŽKÚ POVAHU, ZATIAĽ ČO EXTROVERTI VYŽARUJÚ POZITÍVNOSŤ

Slabí introverti sú označovaní za mrzutých, depresívnych, nespoločenských, samotárskych, mizantropických. Tento obraz je dosť pochmúrny.

V prvom rade je táto mylná predstava založená na tom, že milujú samotu a čerpajú v nej energiu. Takéto závery súvisia aj s tým, že extroverti, ktorí si dopĺňajú svoj životný zdroj aktívnou komunikáciou, sa stávajú nepohodlnými, ak trávia menej času medzi ľuďmi.

Extroverti totiž nedokážu zostať dlhší čas sami a začnú sa trápiť. A keďže sa cítia smutne a zle, prenášajú svoje vlastné skúsenosti na introvertov a myslia si, že sa cítia rovnako. Zdá sa teda, že introverti sú úplne nešťastní, ale nie je to pravda.

Väčšina extrovertov si neuvedomuje, že tiché, odľahlé miesto je pre introverta prínosom.

Sú to celkom šťastní ľudia, ktorým zábava nie je cudzia. Introvertom nevadí zábava, milujú večierky, dobrodružstvá a vtipy, ale robia to po svojom.

Na druhej strane, extrovertov sme zvyknutí vnímať ako živých a zábavychtivých. Zdá sa nám, že depresívne nálady sa ich netýkajú. Preto často počúvame: “On/ona je taký/á otvorený/á a veselý/á človek. Odkiaľ sa vzala tá depresia!” Faktom je, že potreba extrovertov byť dlho medzi ľuďmi sa mylne interpretuje ako imunita voči depresii.

Len málo ľudí si uvedomuje, že depresia môže postihnúť kohokoľvek bez ohľadu na osobnosť. A podobne ani úroveň šťastia sa nemeria podľa extroverzie alebo introverzie. To, či je niekto šťastný alebo nešťastný, často určujeme na základe vlastných skúseností a osobnosti.