5 hlavných teórií ľudstva o tom, čo sú sny

Sny zabávajú, desia a fascinujú. Odkiaľ sa však berú a na čo slúžia? Ľudstvo sa s týmito otázkami borí už štyritisíc rokov. Tu je päť teórií o tom, prečo ich máme.

Prvý sen známy svetu zaznamenal sumerský kráľ približne 2500 rokov pred naším letopočtom. V tom istom čase sa objavil aj prvý historicky známy výklad sna – kráľova sestra v ňom videla varovanie.

Odvtedy sa ľudia veľmi nezmenili, stále sa snažia rozlúštiť tajné posolstvá snov a dúfajú, že v nich nájdu nápovedu alebo predpoveď. A aké možnosti ponúka veda?

1. PRAKTICKÉ PREDPOVEDE

Aj keď ste nikdy neotvorili Bibliu, pravdepodobne ste počuli príbeh o snoch egyptského faraóna, ktorý je tam opísaný. Panovníkovi sa snívalo o siedmich chudých kravách, ktoré požierali sedem tučných kráv, a o siedmich chudých ušiach, ktoré požierali plné klasy. Faraón si zavolal na pomoc Jozefa, ktorý mu vysvetlil, že Egypt čaká sedem rokov hojnosti a sedem rokov hladu.

Psychologička Kelly Bulkleyová, autorka knihy The Science of Dreams and the Origins of Religion (Veda o snoch a pôvod náboženstva), tvrdí, že takéto zázraky sú základom jednej z najužitočnejších funkcií snov: pomáhajú ľuďom pripraviť sa: „V bdelom stave to robíme neustále. Sme obozretní. V zime bude zima, preto je dobré urobiť si zásoby potravín. Všetko, čo robíme, závisí od našej schopnosti predvídať budúcnosť.“

Myseľ a mozog sú nepretržite fungujúci systém a toto „prípravné“ myslenie pokračuje aj počas spánku

Kelly Bulkleyová sa domnieva, že najkratšia definícia snov je „hra predstavivosti“, ktorá sa najčastejšie týka budúcnosti: „Už Aristoteles si všimol, že počas spánku, keď nás nerušia drobné každodenné starosti, nám prchavé dojmy môžu poskytnúť lepšiu predstavu o budúcnosti.“

Evoluční psychológovia tvrdia, že naša myseľ si počas spánku vizualizuje potenciálne nebezpečenstvá vonkajšieho sveta. Takto sa na ne psychika pripravuje – bez ohľadu na to, či si sen pamätáme.

2. TIPY

Historik psychiatrie George Macari v knihe Vynález modernej mysle hovorí o sérii snov Reného Descarta, vďaka ktorým si uvedomil, že „problémy priestoru možno zredukovať na algebraické“ a že prírodný svet sa riadi matematickými pravidlami.

Zmenil vedecký koncept reality

Sen Sigmunda Freuda v noci pred pohrebom jeho otca v októbri 1896 podnietil psychoanalytika k napísaniu knihy Výklad snov – sníval sa mu lístok s odkazom: „Musíte zavrieť oči.“

Abraham Lincoln mal často sny. Podľa spomienok jedného z jeho kolegov navštevovali prezidenta živé vízie v noci pred každou „veľkou a dôležitou vojnovou udalosťou“. Povráva sa, že niekoľko dní pred atentátom sa mu niekoľkokrát snívalo o pohrebe v Bielom dome.

3. POSOLSTVÁ Z PODVEDOMIA

Na prelome 19. a 20. storočia si Sigmund Freud myslel, že sny sú posolstvá z nášho nevedomia: „Výklad snov je hlavnou cestou k poznaniu nevedomej činnosti mysle.“ Veril, že účelom snov je realizácia potlačených túžob. Ich význam sa dá chápať asociatívne.

Jeho žiak a rival Carl Jung sa na sny pozeral z väčšej perspektívy. Podľa neho sú sny cestou do tých častí mysle, ktoré ležia mimo nášho vedomia. Ich cieľom je odovzdať nám určité posolstvá prostredníctvom univerzálnych, ale personalizovaných symbolov.

Takže sny o partnerovi, ktorý vás opustil, môžu byť vnímané ako znamenie, že vám uniká príležitosť.

Jungián Maxon McDowell, ktorý už 29 rokov využíva výklad snov vo svojej terapeutickej praxi, je presvedčený, že sny sú „posolstvom nášmu vedomiu o predtuchách a náhľadoch, ktoré osobnosť považuje za dôležité a potrebné, a pokusom o ‚pochopenie seba samého‘.

4. NASTAVENIE DÁT

Sny sa začali seriózne skúmať v 50. rokoch 20. storočia po tom, ako Eugene Aserinsky a Nathaniel Kleitman z Chicagskej univerzity objavili REM fázu spánku. Dnes vedci začínajú určovať „podstatu“ snov zo skenov mozgu tým, že trénujú algoritmy na rozpoznávanie toho, ako vyzerá mozgová aktivita počas bdelosti.

Spomínaná Kelly Bulkleyová vytvorila databázu snov a snov, ktorá zhromaždila viac ako 20000 snov od dobrovoľníkov z celého sveta

Podľa neho sú už teraz viditeľné charakteristické psychologické témy. Napríklad ľudia sú v snoch málokedy sami a častejšie sa nám sníva o tých, na ktorých sme citovo naviazaní: „Sny odrážajú to, čo nás trápi v našich vzťahoch. Sny sú spôsobom, ako zhodnotiť naše vzťahy, pochopiť, na kom nám záleží a čo nás trápi.“ A podnecujú k činom.

5. PRÁCA S PAMÄTOU

Neurológovia tvrdia, že kaleidoskop obrazov v snoch je vedľajším produktom procesu vytvárania spomienok. Keď sa rôzne pramene našich skúseností naviažu na seba, výsledok sa nám zdá byť známy aj cudzí zároveň.

„Tieto fantastické, zložito usporiadané obrazy nemajú nič spoločné s vedomím,“ tvrdí výskumníčka Sue Lewellynová z Manchesterskej univerzity. – „Nie sú ‚skutočné‘, pretože sú zmesou niekoľkých rôznych spomienok.“

Počas fázy REM spánku sú tieto obrazy vnímané ako sny

Rovnaký proces pomáha pri učení. Vedci raz uskutočnili experiment: účastníci mali vyriešiť virtuálne bludisko a potom si zdriemnuť. Tí, ktorým sa snívalo o bludisku, ktorým práve prešli, dosiahli lepšie výsledky v následnom teste.

Biológovia z Chicagskej univerzity pod vedením Daniela Margoliasha skúmali mozog spiacich zebrovitých amadín. Vedci zistili, že jeho aktivita je rovnaká ako aktivita bdelých vtákov, keď spievajú, aby prilákali partnera. Opýtať sa vtáka, o čom presne sníval, sa, žiaľ, nepodarí, ale zdá sa, že svoje schopnosti zdokonaľujú v spánku.