5 DUŠEVNÝCH PORÚCH, KTORÉ VÁS MÔŽU ZNIČIŤ

Zdroj

Kdesi hlboko v mozgu, v našich nervových bunkách prebýva naša osobnosť, myšlienky, pocity a túžby. Málokedy si však uvedomíme, aký krehký je základ, na ktorom spočíva naše vedomie. Niekedy stačí jedna stresová situácia, nehoda alebo génová chyba a naše „ja“ sa zmení na nepoznanie.

1. Bipolárna porucha

Príznaky bipolárnej poruchy, predtým známej ako maniodepresívna psychóza, začínajú vo veku 15 až 30 rokov. Vedci sa domnievajú, že choroba je čiastočne genetická, pretože sa často vyskytuje v rodinách. Stresová udalosť alebo užívanie drog môže byť tiež faktorom, ktorý môže urýchliť alebo podporiť nástup tohto ochorenia. Príznaky ochorenia sú s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobené nerovnováhou chemických zlúčenín, tzv. neurotransmiterov v mozgu.

2. Autizmus

Albert Einstein (1879–1955) bol nielen najznámejším vedcom na svete, ale podľa niektorých ľudí aj jedným zo známych ľudí s Aspergerovým syndrómom. Tento syndróm, klasifikovaný ako autistická porucha, znamená, že človek má problémy s komunikáciou a nadväzovaním kontaktov. O Einsteinovi sa hovorilo, že bol v detstve samotár a opakoval stále tie isté vety. Bol však známy svojim vynikajúcim zmyslom pre humor, ktorý sa u ľudí s ťažkým Aspergerovým syndrómom nenachádza. Silnejšie formy autizmu je možné diagnostikovať už u dojčiat vo veku 12–18 mesiacov. Rodičia si ich však často nevšimnú. Myslia si, že majú „dobré dieťa“, pretože je pokojné a nevyžaduje si veľa pozornosti. Napriek tomu sú niektoré príznaky pomerne ľahko rozpoznateľné.

3. Paranoidná porucha

Existuje niekoľko typov schizofrénie, pričom paranoidná porucha je najznámejšia. Jedným z typických symptómov sú halucinácie, ktoré môžu byť sluchové (hlasy v hlave, ktoré vám niečo hovoria), ale aj zrakové alebo hmatové. Až 5 percent schizofrenikov konči svoj život samovraždou alebo pokusom o ňu. Genetické a environmentálne faktory sú zodpovedné za nástup schizofrénie.

4. Asociálna porucha osobnosti

Väčšina ľudí si spája tento koncept s niekým ako bol Ted Bundy (1946–1989). Tento sériový vrah spáchal v 70. rokoch 30 vrážd. Bundy bol zároveň veľmi inteligentný, mal pekný dom a medzi ľuďmi bol obľúbený. Za svoje činy bol nakoniec odsúdený na smrť. Samozrejme, nie všetci disociálni ľudia sú vrahovia. Táto porucha sa vyskytuje u 3 percent mužov a 1 percentom žien celej populácie, čo znamená, že asociálne osobnosti nájdeme aj medzi politikmi, kňazmi a manažérmi spoločností. Na prvý pohľad môžu títo ľudia pôsobiť celkom milo a dokonca očarujúco rovnako ako Ted Bundy. Vo vnútri sú však chladní a majú vypočítavý charakter. Sú nemilosrdní pri dosahovaní svojich cieľov, nemajú žiadne výčitky svedomia, pocit viny alebo jednoduchú empatiu. Môžu bez mihnutia oka klamať a manipulovať s ostatnými. Jedným zo spôsobov, ako vedia dosiahnuť cieľ, je násilie. Vedci sa domnievajú, že tento typ správania pochádza zo štruktúry mozgu, takže psychopati sa týmto spôsobom formujú od narodenia. Existuje množstvo publikácií, ktoré naznačujú, že mozog ľudí s psychopatiou funguje nielen odlišne od mozgu zdravých ľudí, ale má aj inú štruktúru. Týka sa to napríklad tých častí mozgu, ktoré sú zodpovedné za emócie. Pacienti s asociálnou osobnosťou jednoducho nič necítia, nezažívajú strach a neboja sa bolesti.

5. Capgrasov syndróm

Predstavte si, že prídete domov z práce a niekto je u vás doma. Vyzerá ako váš partner, je tiež oblečený rovnako, ale rozhodne to nie je on. Existuje dojem, že niekto nahradil vášho manžela / manželku identickým dvojčaťom. Toto je typický príznak Capgrasovho syndrómu, čo je pomerne zriedkavý stav. Ľudia s podobnými poruchami sú pre vedcov dobrým predmetom výskumu, pretože ich správanie veľa hovorí o tom, ako funguje náš mozog. Je zaujímavé, že ľudia s Capgrasovým syndrómom spoznávajú svojich blízkych v telefóne, ale keď sa s nimi stretnú, považujú ich za nepravdivých.