4 chyby, ktoré robíme, keď nás prenasleduje úzkosť

Väčšina zvyčajných spôsobov reakcie na úzkosť situáciu len zhoršuje, hovorí terapeut. Namiesto obvyklej automatickej reakcie navrhuje vedomý prístup k riešeniu problému.

AKÉ STRATÉGIE POUŽÍVAME, KEĎ POCIŤUJEME ÚZKOSŤ

Pravdepodobne ten pocit poznáte až príliš dobre. Srdce sa vám rozbúši, dych sa vám zatají a žalúdok sa vám stiahne. Hrdlo sa vám kŕčovito stiahne, hrudník máte ako obruč. Stávame sa rozrušení, ostražití, snažíme sa nájsť spôsob, ako prevziať kontrolu nad situáciou.

Myšlienky sa ženú rýchlosťou svetla alebo strácame schopnosť jasne myslieť, sme v pomykove.

Ide o typické reakcie, keď mozog vyšle telu signál „hit or run“. Každý má automatické, časom overené spôsoby, ako reagovať na úzkosť, problém je, že všetky zlyhávajú.

1. Snaha zbaviť sa úzkosti

Táto stratégia nefunguje, úzkosti sa nemôžeme zbaviť len preto, že to naozaj chceme. Strach a úzkosť sú reakcie mozgu a tela, ktoré sú neoddeliteľne spojené s históriou nášho druhu. Naši predkovia pravidelne čelili nebezpečným predátorom a tí s rýchlejšími reakciami mali väčšiu šancu prežiť a nakoniec nám odovzdali svoje gény.

Úzkosť je signál, ktorý upozorňuje na niečo dôležité

V mozgu dochádza k uvoľňovaniu kortizolu, ktorý tlačí telo do reakcie „hit or run“. Signál môže byť falošný, ale snaha prehlušiť ho situáciu len zhoršuje.

2. Hľadanie útechy

Mnohí ľudia reagujú na úzkosť horúčkovitým vyhľadávaním informácií v nádeji, že nájdu spôsob, ako sa cítiť bezpečne. Úzkosť často spôsobujú hrozby, ktorým sa nedá úplne vyhnúť. Život moderného človeka je plný nebezpečenstiev.

Môže vás zraziť auto, keď bežíte cez ulicu, môžete vážne ochorieť, prísť o prácu alebo sa stať obeťou trestného činu.

Často neexistujú univerzálne riešenia našich problémov. Keď hľadáme uistenie u iných, môžeme dostať informácie, ktoré len zvyšujú našu úzkosť.

3. „Prežívanie“ a úzkosť

Z vedeckého hľadiska sú obavy kognitívnou zložkou úzkosti. Mnohí ľudia reagujú na úzkosť tým, že sa obávajú, analyzujú situáciu, prechádzajú si v hlave rôzne možnosti. Aj keď na tom vo všeobecnosti nie je nič zlé, existuje veľké riziko, že sa príliš unesieme.

Myslenie sa môže stať obsedantným, negatívnym, začneme o sebe pochybovať a spochybňovať sa, nedokážeme sa situácie nijako zbaviť

„Prečo nezavolal? Odpovie mi? Možno som urobil niečo zle? Čo ak sa mu nepáčila? Možno som sa mu zdala nudná?“ Nemá takmer žiadny zmysel neustále si túto nahrávku prehrávať.

4. Vyhýbanie sa

Úzkosť často vyvoláva túžbu utiecť, skryť sa, zmiznúť. Snažíme sa vyhnúť nepríjemnej situácii, či už ide o večierok s množstvom cudzích ľudí, alebo o začatie náročného projektu.

Z dlhodobého hľadiska sa úzkosť len zhoršuje

Áno, vyhýbanie sa situácii nám môže priniesť dočasnú úľavu, ale pri ďalšom stretnutí s prekážkou to bude ešte ťažšie a situácia sa nám bude zdať ešte desivejšia. Správne by bolo postaviť sa okolnostiam čelom. Strach začne ustupovať, keď mozog „zaregistruje“, že sa nič desivé nedeje.

AK ŽIADNA STRATÉGIA NEFUNGUJE, ČO MÁME ROBIŤ S ÚZKOSŤOU?

Úzkosť teda nemôžeme prinútiť, aby zmizla, a vyhýbanie sa jej len zhoršuje. Takže nám neostáva nič iné, len úzkosť prijať, uznať jej prítomnosť a nezaujato ju pozorovať. To nám pomôže postupne začať meniť náš vzťah k nej.

Budeme schopní triezvo posúdiť, či je hrozba reálna a či je potrebné okamžite konať.

Niekedy môže byť úzkosť dobrá vec, ktorá nám zabráni zostať na mieste a premárniť príležitosti. Ak je taká silná, že nám berie schopnosť premýšľať, treba sa zastaviť, zopárkrát sa zhlboka nadýchnuť a vydýchnuť, cítiť zem pod nohami a uvedomiť si, že v skutočnosti sa nič nebezpečné nedeje, dej sa odohráva len v našej hlave. To pomáha napriek úzkosti získať pocit rovnováhy.