Od: Bulková Rebeka

Bulková Rebeka — Fri, 18 Feb 2022 17:13:17 +0000

Dnes, (asi pred hodinou) som sa uprostred práce zarazila a uvedomila si, že si vôbec neužívam život. Nerobím čo ma baví, nevenujem sa svojim blízkym, skoro nikam nechodím… len stále pracujem. Stále aj keď sme na turistike myslím na povinnosti a snažím sa stále prekonávať svoje hranice. Cítila som v sebe veľkú prázdnotu. Oddych je pre mňa prekážka a čo i len prechádzka so psom je veľmi nepríjemná záležitosť ktorú chcem ukončiť čo najskôr. Varenie či domáce práce sú tiež len vec ktorá ma zdržiava. Problém je, že partner je tiež v takomto rozpoložení. Celý deň obaja robíme, večer si pozrieme seriál, ideme spať a zas robíme. Obom nám to akosi vyhovuje. Ako sa z toho vymotať, keď si nevieme byť v tomto jeden druhému oporou a vyhrabať sa z toho? Obaja do toho padáme lebo sme tak zvyknutí a boli sme taký ešte než sme sa spoznali. Vypísala som si na papier celý tento problém, všetky asociácie s ním a aj veci, čo by mali mať prednosť pred prácou.. ale nech napíšem čokoľvek tak cítim k tomu odpor, lebo je to “strata” času. Na čo som na tomto svete, keď nie na to, aby som zo seba vydala maximum? Neviem si predstaviť pokojne vychovávať deti a sedieť v rodinnom kruhu, či ísť len tak von na pár hodín a nič nerobiť. Nikam nesmerovať a proste byť… cítim sa kvôli tomu veľmi zle a “choro”.

Komentáre k WORKOHOLIZMUS: PRVÉ PRÍZNAKY TOHO, ŽE STE ZÁVISLÍ OD PRÁCE. AKO SA VYROVNAŤ S WORKOHOLIZMOM?

Od: Bulková Rebeka