Neviem si pomôcť, ale vždy, keď vidím rodinku s deťmi, moja pozornosť smeruje priamo k nim. Všímam si, ako medzi sebou komunikujú otec a syn, matka a dcéra a deti voči svojim rodičom. Usmievam sa, keď vidím, ako si prejavujú lásku, tešia sa z prítomnosti jeden druhého a trávia spolu na prvý pohľad všedné, ale o to viac vzácne chvíle.

Každý človek je jedinečná bytosť a nikto nevznikne sám. Rodíme sa do rodiny, mame a otcovi. Do našich sŕdc je nám vštepená túžba po láske, harmónii, šťastí. Nikto z nás sa na tento svet nepýtal. Sme tu a umeniu žiť sa učíme celý život. Škola života sa začína v našej rodine. Mama a otec sú tí, ktorí nás formujú ako prví.

Rodina pre dieťa vytvára pocit bezpečia a istoty. Obaja rodičia majú pre dieťa osobitý význam a spoločne sa podieľajú na tom, aký človek z ich dieťaťa vyrastie. V týchto riadkov by som sa chcela zamyslieť nad významom vzťahu medzi mužom a jeho synom. Pevné puto vybudované medzi otcom a synom je jedným zo základných stavebných kameňov psychickej pohody budúceho synovho pôsobenia v živote. Spôsob, akým sa spolu hrajú, akým komunikujú. Otec pomáha synovi naučiť sa akceptovať autority, stanoviť si pravidlá a limity, budovať kvalitné vzťahy, a v neposlednom rade mu pomáha, aby sa stal nezávislým a spokojným človekom. To všetko a oveľa viac.. Samozrejme, vzťah otca a syna nie je jediným faktorom, ktorý sa podieľa na tom, aký človek zo syna vyrastie a ako sa mu bude v živote dariť.  Avšak už dlhšiu dobu sa stretávam s chlapcami, synmi, ktorí mi rozprávajú o nenaplnenej potrebe plnohodnotného vzťahu s otcom. Hlbšie som sa začala zamýšľať nad tým, aké miesto má otec v rodine. Poďme sa na to pozrieť spoločne.

Otec v rodine…

Moment, kedy sa muž stáva otcom, patrí k najintenzívnejším a najväčším mužským životným zážitkom. Otcovstvo sa dá chápať aj ako určité životné poslanie. Otcovstvo nezahŕňa len splodenie dieťaťa, ale má dieťaťu ponúknuť pomoc pri dosahovaní všetkého, čo potrebuje nezávislý, samostatný, dospelý človek, aby mohol za seba neskôr prevziať plnú zodpovednosť. Pre otca a otcovstvo nie sú charakteristické len zodpovednosti a povinnosti. Otec disponuje aj určitými právami, preto môžeme na otcovstvo nazerať ako na voľbu či zámer. Postavenie otca v rodine je nezastupiteľné .Otcovia zohrávajú dôležitú, avšak často prehliadanú úlohu v starostlivosti o svoje deti. V minulosti sa na otca nazeralo ako na toho, ktorý rodine poskytuje najmä finančné zabezpečenie. Otec bol ten, ktorý do domácnosti prinášal peniaze a staral sa o materiálne blaho, a matka prioritne poskytovala intenzívnu starostlivosť deťom.  Úloha otca v rodine sa postupom času mení a podlieha spoločenským zmenám. V súčasnosti sa z primárnej roly živiteľa presúva k aktívnej a angažovanej roly otca, ktorá zahŕňa primeranú starostlivosť a výchovu detí. Na druhej strane, stále narastá počet otcov, ktorí o svoju rodinu nejavia záujem a neuvedomujú si alebo nechcú si uvedomiť možné následky svojej neprítomnosti.

Predstava dobrého otca

Čo si predstavíte, keď sa povie dobrý otec? Aký by mal byť?   V dnešnej dobe spočíva predstava dobrého otca (good fathering) v jeho prejavovaní lásky, starostlivosti a súdržnosti pri výchove detí. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že dobrí otcovia sú tí, ktorí sa aktívne zapájajú do života svojich detí. Ale čo to znamená aktívne sa zapájať do života detí?  Predstaviteľ modelu aktívneho otcovstva Pleck tvrdí, že existuje mnoho spôsobov, akým sa môžu otcovia zapájať do starostlivosti o svoje deti. Navrhol päť rôznych oblastí, v ktorých by mali byť otcovia prítomní:

1. spoločné aktivity, ako napríklad hranie hier, čítanie kníh alebo spoločné športovanie
2. prejavovanie vrelosti a citlivosti, čo zahŕňa otcovo objatie, podporu či uznanie
3. monitorovanie správania detí, zvlášť ich rozhodovania
4. nepriama starostlivosť, ktorá predstavuje činnosti, ktoré nezahŕňajú priamu účasť detí ako napríklad; nákup potrebných vecí pre dieťa, zaplatenie krúžkov, predplatenie časopisu a podobne
5. prejav zodpovednosti v zmysle uistenia sa, že potreby dieťaťa sú naplnené.

Zainteresovanosť otcov pri výchove a starostlivosti o deti môžeme charakterizovať prostredníctvom rôznych oblastí. Psychológovia Sarah Allen a Kerry Daly zistili, že prvým viditeľným okruhom, v ktorom sa prejavuje otcova angažovanosť je čas, ktorý trávia spolu so svojimi deťmi. Často si ani neuvedomujeme, ako veľa pre dieťa znamená ak sa otec s dieťaťom hrá, blázni, číta mu, teda nájde si aktivity vo voľnom čase, ktoré absolvuje spoločne s dieťaťom. Významnú rolu pri spoločne trávených chvíľach otca so svojimi deťmi zohráva frekvencia a intenzita kontaktu. Spoločný čas by mal otec organizovať tak, aby bol využitý čo najprospešnejšie pre dieťa. Pre deti je dôležité vedieť, že ich otec je prítomný a bude k dispozícií vždy, ak to budú potrebovať. Osobitný význam má aj vykonávanie rutinnej fyzickej starostlivosti o dieťa, ako je kúpanie, obliekanie, či príprava jedla. Otca považujeme za angažovaného vtedy, ak jeho vzťah k deťom môžeme opísať ako povzbudzujúci, vrúcny, blízky, podporný, láskyplný či starostlivý. O otcovi, ktorý sa svojim deťom od malička plnohodnotne venuje a trávi s nimi dobrovoľne dostatok času môžeme povedať, že sa medzi dieťaťom a nim vytvorila bezpečná, silná vzťahová väzba. Jednoducho povedané: Obaja sa majú radi, dokazujú si to a jeden pre druhého sú neoddeliteľnou súčasťou všedných dní.

Výskum Goetzovej u mužov a žien, ktorí mali výnimočne dobré vzťahy so svojimi otcami, poukázal na významné osobnostné charakteristiky, ktoré sa u týchto otcov pravidelne objavovali. Títo otcovia:

• svojím príkladom vštepovali deťom sebakontrolu a hodnoty.
• vyjadrovali dobrovoľne a pravidelne svoju náklonnosť. Objatie, potľapkanie po pleci alebo obyčajné slová podpory a dôvery od otca majú neopísateľnú moc.. Veď vyskúšajte
• pokladali za svoju prioritu byť tu pre svoje deti . Presne tak, títo otcovia neuprednostnia futbalový zápas, vianočný večierok či pivko s kamarátmi pred chvíľami, ktoré môžu tráviť so svojimi deťmi.
• zapájali deti do svojich aktivít . Ak aj sa otec rozhodne pozrieť si ten futbalový zápas alebo ísť na rybačku, snaží sa, aby sa daná aktivita stala atraktívna aj pre jeho deti.
• nevynechávali deti z rodinných rozhovorov. Komunikujte, komunikujte, komunikujte! J  Nič viac, nič menej. Rozprávajte so svojimi deťmi, úprimne a otvorene.
• prejavovali svojim manželkám rešpekt a lásku.

Ako povedal Theodor Martin Hesburgh:

„Najväčšia vec, ktorú môže otec urobiť pre svoje deti, je milovať ich mamu.“

Otcovo správanie k ženám, ale najmä k manželke do veľkej miery ovplyvňuje spôsob, akým sa syn bude správať k svojej polovičke.

Aký význam má vzťah otec a syn?

Vzťah otca a syna je považovaný za najvýznamnejší a najnáročnejší vzťah v rámci života dvoch mužov. Tento vzťah je dôležitý, pretože otcovia významne vplývajú na osobnostný a sociálny rozvoj synov a ich identifikáciu sa so sebou počas dospievania a v dospelosti. Pre malého chlapca otec prioritne stelesňuje zrelého muža a vzor vlastností. Podpora, uznanie a rešpekt od otca sú pre syna najväčším zdrojom sebavedomia. Páni Floyd a Morman považujú spôsob, akým otcovia prejavujú lásku a náklonnosť svojim synom za dôležitú zložku určujúcu kvalitu vo vzťahu medzi nimi. Synovia a otcovia si pravdepodobnejšie a častejšie vyjadrujú náklonnosť prostredníctvom podporujúcich aktivít skôr ako prostredníctvom priamej verbálnej podpory. Oteckovia sa s deťmi hrajú väčšinou hlučnejšie a akčnejšie hry. Aj keď to často krát môže pôsobiť nebezpečne a nezodpovedne, práve naopak. Tieto hry pomáhajú deťom v predškolskom veku rozvíjať samostatnosť, sústredenosť, ale aj sebavedomie.

Pre otca je syn taktiež veľmi významnou osobou. Otec by sa mal snažiť odovzdať synovi všetko, čo bude v mužskom živote potrebovať a snaží sa ho sprevádzať svetom najlepšie, ako vie. Otca so synom spája silné puto a otec hlboko prežíva všetky synove porážky a víťazstvá. Otcovia by mali vedieť vyjadriť synom svoje pocity. To môže pomôcť synovi uvedomiť si, že otec je tu pre neho za každých okolností a že mu môže dôverovať. Otec rozpráva deťom o svojich skúsenostiach, zážitkoch z obdobia detstva a dospievania. Ukazuje im, ako sa vyrovnáva s úspechom, neúspechom, sklamaním, kritikou, chválou….Otec dáva synovi jedinečný príklad toho, čo taká rola otca so sebou prináša. Keď je otec ochotný pripustiť si vlastné nedostatky, otvára dieťaťu reálny svet, kde sa od neho neočakáva len dokonalosť a bezchybnosť. Otcova ľudskosť umožní synovi vnímať svet, v ktorom nie je všetko čierne alebo biele a kde sa protiklady môžu prelínať a existovať vedľa seba. Viaceré výskumy (napr. Floyd, Palisin) poukázali na to, že muži prejavujú svojím synom viac lásky a náklonnosti v prípade, ak ju aj sami dostávali od svojich otcov. Na rozdiel od matky, ktorá k obom pohlaviam detí pristupuje rovnako citlivo a nežne, otec sa so synom oveľa viac hrá, podporuje jeho telesnú a bádavú aktivitu a samostatnosť. Okrem rozvoja samostatnosti, otcovia u synov podporujú schopnosť prijať riziko a preukázať odvahu. Pomáhajú im presadiť sa v rámci rodiny a v budúcnosti i mimo nej. Poskytujú im také skúsenosti, ktoré budú užitočné pre ich budúce vzťahy s rovesníkmi, ako napríklad podnecovanie k hľadaniu nových riešení, k spoliehaniu sa na vlastné sily, podpichovanie… Je dôležité, aby otcovia takéto svoje správanie vyvažovali a poskytovali dieťaťu aj dostatočné ocenenie. Dospievajúci synovia čakajú od otcov predovšetkým dôveru.  Pre synov je potrebné vedieť, že sa na otcov môžu spoľahnúť a že otcovia veria v ich schopnosti a možnosti. Plynulý prechod od súperivosti (typickej v mladšom veku)  k prejavom dôvery dokáže vzťah otca a syna posilniť. Otec môže dôverovať synovi iba vtedy, ak dôveruje aj sám sebe. Kvalita vzťahu medzi otcom a synom môže mať vplyv na synovo konanie a nazeranie na svet, čo následne pôsobí na všetko okolo neho. Práca na budovaní kvalitného vzťahu medzi otcom a synom je rovnako dôležitá, ako prítomnosť otca v rodine.

Výchovne na dieťa pôsobiť 24 hodín nie je možné, avšak je dôležité dbať na 3 situácie, v ktorých sa naplno formuje vzťah medzi otcom a synom a v ktorých dieťa citlivo reaguje na blízku prítomnosť svojho otca:

– bezprostredne po návrate zo školy, 

– v uvoľnenej atmosfére pred spaním, 

– vo chvíľach, keď je dieťa choré. 

Vtedy dieťa hovorí otvorene a bez zábran. Vo všeobecnosti je pre formovanie vzťahu otca a syna vzácny každý čas, ktorý trávia spolu osamote. Pokiaľ sa otec o dieťa stará a zaujíma od útleho detstva, vytvára sa medzi nimi výnimočné puto, ktoré sa prejavuje vyhľadávaním vzájomného kontaktu. Syn si osvojuje základné hodnoty a rozvíja životné zásady pozorovaním otcovho príkladu v každodennom živote.

Pokiaľ si so svojím otcom synovia nie sú blízki, je pre synov ťažké dôverovať iným mužom, pretože vzťah s otcom je pre nich prvým príkladom mužského priateľstva v živote. Zranenia synov, ktoré vyplývajú zo vzťahu s otcom sú súčasťou prežívania, konania a správania synov a nesú sa s nimi po celý život. Aj napriek problémom, ktoré sa v tomto vzťahu medzi otcom a synom vyskytnú, vždy je možné nájsť príležitosti ako tento vzťah zlepšiť. Podieľanie sa na rovnakých činnostiach alebo skrátka len spoločné trávenie času môže otcom a synom pomôcť pochopiť navzájom jeden druhého a prekonať svoje rozdiely. Myslím, že na to netreba zabúdať, pretože vzťah otca a syna je najviac formujúcim vzťahom v živote muža.

Ako by znela vaša odpoveď na otázku, kto vlastne ste? Každý z nás si prešiel obdobím dospievania a mladej dospelosti, v ktorom sme zápasili s hľadaním a nachádzaním samých seba, svojho pravého ja. Tieto otázky zasahujúce do hĺbky nášho vnútra sa vynárajú znova a znova. Sú  neodmysliteľnou súčasťou každodenného života. Na to, aby sme dokázali prijímať samých seba, musíme zistiť kto vlastne sme. Je dôležité vnímať vlastnú osobu, vďaka ktorej sme schopní určiť smer a správne navigovať svoje životné rozhodnutia. Bez toho sa mnohokrát cítime stratení.

Prečo sa stáva, že strácame vlastnú identitu?

1. Minimalizujeme to, KTO SME a ČO POTREBUJEME. Nedávno som čítala výrok od neznámeho autora, ktorý znel: „Daj, ale nepripusť, aby si bol zneužívaný. Ver, ale nebuď naivný a počúvaj, ale nestrať svoj názor.. “Ak kladieme potreby iných do popredia na úkor tých našich, môže sa stať, že začneme zanedbávať samých seba a zabúdať na to, čo je pre NÁS dôležité.
2. Neudržiavame kontakt s našimi myšlienkami a pocitmi. Nové technológie, alk*hol, jedlo- to všetko zamestnáva našu pozornosť natoľko, že nie sme schopní pýtať sa samých seba ako sa naozaj cítime, čo prežívame. Sme pohltení množstvom informácií, ktoré sa na nás valia z každej strany a tak sa niekedy stáva, že zabúdame sami na seba.
3. Vyrovnávame sa so zmenami našich rolí. Rozchod s partnerom, strata zamestnania, odchod do dôchodku alebo akýkoľvek iný nový či traumatický zážitok tiež zvyčajne prispieva k spochybňovaniu vlastnej identity.
4. Pocity hanby a vlastnej nedostatočnosti, vďaka ktorým následne prichádzame o kúsky seba samého. Kritizovanie od iných, doberanie, vyjadrenia, že sme zlí, hlúpi, zvláštni alebo škaredí…Tieto necitlivé poznámky od iných prispievajú k pochybnostiam o sebe. Možno ste snívali o tom, že budete slávnym šachistom, no medzi známymi vám bolo prezentované, že to nie je dosť “cool“ , tak ste s tým skončili a začali robiť niečo, čo ste už síce nerobili tak radi, ale bolo to uznávané kolektívom a spoločnosťou. Predstierame istú formu, ktorá je všeobecne prijímaná. Avšak nie sme to my. Nosíme masku, pod ktorou ukrývame svoje skutočné ja. Po rokoch takého fungovania, môžeme stratiť prehľad o tom, kto v skutočnosti sme.

Ak si však prajeme znova objaviť samých seba, zachovať si vlastnú tvár ponúkam na zamyslenie pár otázok, ktorých zodpovedanie nám môže pomôcť lepšie porozumieť samým sebe.

Aké sú moje silné stránky?

Kto je pre mňa najdôležitejší a prejavuje mi najväčšiu podporu?

Aké sú moje dlhodobé a krátkodobé ciele? Aké sú moje sny?

Za čo sa hanbím? Čo mi robí starosti?

Aké nové aktivity som ochotný vyskúšať?

V čo verím? Aké sú moje hodnoty?

Ak by som mohol vysloviť jedno želanie, bolo by to …

Kde sa cítim najbezpečnejšie?

Kde alebo pri kom sa cítim spokojný?

Aký je môj najväčší životný úspech, neúspech?

Som nočná sova alebo ranné vtáča? Čo robím preto, aby som svoj spôsob života viac prispôsobil tejto časti mojej povahy?

Čo na svojej práci mám rada a naopak čo sa mi na nej nepáči?

Aká je moja najšťastnejšia spomienka?

Stres pociťujem vtedy keď…

Aká je moja najobľúbenejšia kniha, film, skupina, jedlo, farba, zviera?

Za čo som v mojom živote najviac vďačný?

Navrhujem nám, aby sme si zodpovedali každý deň na jednu, dve z nich. Ak ich preskúmame do hĺbky a úprimne si na nich odpovieme, môžeme postupne skladať celok, nazývaný JA. Znovunachádzanie seba je proces plný premýšľania, rozprávania ale hlavne konania. Tak hor sa do toho