Ak necítite lásku vo vzťahu, alebo tu bola a odišla, vaša duša trpí. Niekto sa spamätá a túto dieru v duši sa pokúša zaplátať ako sa len dá a niekto to vzdá a „depkuje“ doma pri televízii.

Čo je láska?

Nie je jednoduché povedať, čo láska znamená. Pre každého predstavuje niečo trochu iné a v rôznych vzťahoch berie rôzne podoby. Ak by sme si to chceli zjednodušiť a použiť nejakú všeobecnú typológiu, môžeme si vypomôcť slávnou triangulárnou teóriou lásky, ktorú vytvoril americký psychológ Robert Sternberg. Podľa neho sa láska môže skladať z troch komponentov. Prvá je intimita (v zmysle pociťovanej blízkosti a dôvernosti vo vzťahu k druhému; zahŕňa porozumenie a zdieľanie, emočnú podporu a i.), druhá vášeň (intenzívne emócie, zamilovanosť a telesná príťažlivosť) a tretí záväzok (patrí sem oddanosť, rozhodnutie udržať vzťah, angažovanosť vo vzťahu). Úplná láska podľa Sternberga zahŕňa všetky tri komponenty; teda aby sme mohli lásku skutočne považovať za naplnenú, má obsahovať záväzok, intimitu i vášeň. To, čo sa hovorí – že veľká láska a vášeň jedného dňa vyprchá – je pravda len z časti. Záleží, ako to chápeme. Trebárs vzhľadom ku spomínanej teórii to skôr znamená, že vášeň, ktorá zo všetkých komponentov na začiatku vzťahu spravidla prevláda, má s časom tendenciu ustúpiť do pozadia a dať priestor intimite a záväzku. A aj keď je v nejakej forme vášeň stále prítomná, je obvyklé, že väčšinu vzťahov v našej kultúre držia pohromade práve pocity intimity a oddanosti a všetko s nimi spojené.

Sám alebo vo vzťahu…

Osamelý sa človek môže cítiť, pokiaľ žije sám, ale aj vo vzťahu. Okolo nás je žiaľ veľa párov, ktoré majú na prvý pohľad nádherný vzťah, prezentujú sa ako ideálny a šťastný pár, no v súkromí im chýba harmónia, pochopenie, cítia sa nešťastní a nemilovaní. Tieto prípady okolie môže vnímať ako ešte horšie než ľudia, ktorí žijú sami, pretože okrem osamelosti a smútku z nenaplneného vzťahu musia riešiť aj vzťahové problémy, ktorých v partnerstve nebýva málo. Vyčerpávajúce sú aj opätovné pokusy naštartovať vzťah, je to celé komplikovanejšie, keďže je treba riešiť viacero línií problémov, a preto sa môže zdať, že je to s pocitom osamotenosti v partnerstve ešte zložitejšie.

Prečo je však pre nás všetkých také dôležité, aby bola v našom živote?

Odpoveď na túto otázku nie je až taká náročná. Potreba lásky je základnou emocionálnou potrebou človeka a tak ako to s potrebami a ich naplňovaním býva, z nich sme živí a budujeme si vlastnú osobnosť, identitu. Ak nám ale chýba a nie je naplňovaná, môže to mať rôzne následky, čo záleží aj od toho ako človek žije aj mimo svojho citového sveta a teda, aké má záľuby, prácu. Vo všeobecnosti však môžeme povedať, že nenapĺňanie tejto potreby, ako aj ostatných potrieb, vedie k frustrácii. Táto sa môže prejavovať tak, že začneme o sebe pochybovať, naša sebadôvera je na nule, v hlave sa nám premávajú negatívne myšlienky, ktoré môžeme smerovať dvoma smermi. Jedným z nich je vonkajšie prostredie, kedy sme voči ostatným neprimerane kritickí, nič sa nám nepáči a pochváliť niekoho? No to isto…. Na druhej strane sme cieľom týchto útokov aj my sami, kedy obraciame tieto negatívne emócie smerom k sebe a sme nešťastní, máme depresívne ladenie, neveríme si.

Takto radšej nie

Túto frustráciu z nedostatku lásky potrebujeme odstrániť. Ak nám však chýbajú zdravé spôsoby, častokrát sa ľudia utiekajú k alk*holu, užívaniu liekov, psychofarmák, sebatrýzneniu. Ak sme dlhodobo žijúci vo vzťahu bez lásky, resp. bez vzťahu, máme tendencie sa uzatvárať do seba, oberať samých seba o možnosti spoznať nových ľudí, sťahujeme sa z nášho sociálneho okolia a znižujeme si šance nájsť si tú lásku u iného človeka, resp. obnoviť pocity lásky u aktuálneho partnera. Toto má vplyv na naše zdravie, objavujú sa poruchy spánku, zhoršuje sa imunita, celkový zdravotný stav. Na druhej strane sa s tým v psychickej oblasti vyrovnávame ako vieme a môže sa objaviť prehnaný pocit nezávislosti, že nikoho nepotrebujem, všetci sú rovnakí, rezignujeme a strácame zmysel života. Táto prílišná nezávislosť od ostatných nám môže zvyšovať nároky na aktuálnych a potenciálnych partnerov, alebo sa môže stať, že keď sa nám naskytne príležitosť nového vzťahu, vrhneme sa doňho „po hlave“, chceme byť s partnerom každú možnú chvíľku, vo všetkom vyhovieť, všetky svoje záujmy centrujeme len naňho/ na ňu a onen partner sa môže cítiť zahltený a tlačený do toho vzťahu a to rozhodne nie je dobrý štart.

Hľadači pokladov

Ľudia, ktorí zúfalo hľadajú partnerskú lásku, majú tendenciu často striedať partnerov. Počujeme od nich, akú majú smolu, že vždy natrafia na nepravého, nariekajú nad nesprávnym výberom. Veľakrát nevidia chyby v sebe, len v tých druhých. Ich vysoké nároky považujú za neoblomné alebo si neuvedomujú, že svojho partnera priam prenasledujú a potom len počujeme, ako oni dali do vzťahu všetko a aj tak stroskotal… Lásky svojho života striedajú tak dlho, pokým nenájdu tú pravú/pravého, a ak sa im to nedarí, stávajú sa z nich doživotným hľadačom šťastia v láske.

Láska má veľa podôb….

Fixovať sa len na partnerstvo a na to, že momentálne ten vzťah nemám alebo nie som v ňom šťastný/á, je škoda, pretože okolo nás existuje mnoho ďalších možností, náhradných zdrojov, kde sa dá načerpať a dotankovať tú lásku, ktorá nám chýba. Samozrejme, nedá sa povedať, že vieme partnerskú lásku nahradiť hocijakou inou. Je jedinečná, avšak my potrebujeme získať svoju jedinečnosť a dôležitosť a to sa dá aj inde. Môže to byť láska k deťom, k zvieratám, ku koníčkom, k priateľom a známym….Treba si uvedomiť, koľko ľudí okolo si nás naozaj váži, má nás rado, záleží im na nás, či už je to rodina, priatelia, ľudia v práci, záľuby, ktoré nás dokážu priviesť k ľuďom bližšie… Samozrejme, nie každý to zvládne hneď, teraz hovoríme o ideálnom stave, kedy si dokážeme nahradiť tú partnerskú lásku z veľkej časti, no dá sa to naučiť, aj keď treba povedať, že to zaberie chvíľku času. Ak sa nám to nedarí, netreba sa báť vyhľadať odbornú pomoc, pomôže to urobiť si akúsi vnútornú inventúru, porozumieť tomu, prečo nás ten pocit samoty tak zamestnáva, na čo v minulosti sa to viaže a zistiť, kde sú tie náhradné zdroje, kde sa dá nájsť tá láska aj inde ako v partnerstve. A vtedy, keď sa prestaneme upínať na to, že sme sami a nešťastní bez lásky, sa častokrát potvrdí známa veta: ani sme sa nehľadali a predsa sme sa našli…

Odporúčané čítanie k téme:

Patríte aj vy medzi tých „šťastných“ rodičov, ktorí sa strachujú so svojimi deťmi čo i len vyjsť na ulicu a nie to ešte na nákupy? Obávate sa, že zase raz budete musieť zdvíhať svoje donedávna vždy usmiate dieťa zo zeme, keď bude kopať nohami do všetkých strán a vrieskať tak hlasno ako stíhačka na leteckých dňoch? Ak áno, vitajte v období vzdoru. A nie, nebojte sa, nemáte doma nič výnimočné a ani trvalé. S týmto problémom sa stretáva takmer každý, kto vychováva malého tvora s pomenovaním človek.

Toto obdobie v detstve, ktoré sa nedá nazvať práve najkrajším, sa môže objaviť už v 1,5 roku života, niekedy aj skôr. Ide o to, že dieťa si začne uvedomovať svoju vlastnú osobnosť, svoje „ja“ a chce sa vo svojom okolí prejaviť, presadiť sa a ukázať svoju slobodu. U niektorých je toto obdobie menej výrazné alebo naopak, môže byť vyhrotené až do krajných situácií, kedy sa zamýšľate aj nad takými vecami, o ktorých sa nehovorí. Jedným z hlavných faktorov, ktoré vplývajú na to, aké bude vaše dieťa, určuje jeho temperament. Ak máte doma flegmatika, tak jeho prejavy nebudú ani zďaleka také ako reakcie cholerického typu.

Ďalším faktorom, ktorý vplýva na to, ako bude dieťa reagovať na riešenie situácií, ktorým bude vystavené, je výchova. Sú dva typy, ktoré sa vyslovene neodporúčajú. Prvým je výchova, kedy sa rodič chová príliš protektívne, dieťa priam rozmaznáva, nedovolí mu prejaviť svoju osobnosť naplno, ukázať, čo všetko dokáže. Rodičia sú často príliš úzkostliví, riešia veci za svoje ratolesti a toto, keď sa spojí s obdobím sebapresadenia sa dieťaťa, smeruje len k tomu, že dieťa s rodičom bojuje. Na druhej strane je zase výchova akoby bez výchovy. Nie sú stanovené hranice, všetko sa dovoľuje a dieťa sa má takmer vo všetkom rozhodnúť samo, a keď nastane situácia, že rodič zrazu od neho niečo chce a očakáva, tak sme prekvapení, že sa milý potomok vzbúri a skúša, čo všetko mu bude tolerované a dovolené resp. reaguje na príkaz svojsky a snaží sa o presný opak. Táto výchova je podľa psychológov jednou z najhorších variant, akú si vybrať.

Ale poďme k veci, ako teda čo najvhodnejšie reagovať v situáciách, kedy by ste boli radšej tí druhí, ktorí len prechádzajú okolo vás a zazerajú, čo to vaše dieťa vyvádza? No pravdupovediac neexistuje žiadne čarovné slovíčko ani ťah, ktorým by ste to zvíjajúce sa klbko kričiace o život ihneď premenili na zlatíčko roka. Treba sa však vyvarovať toho, aby ste sa dopustili chýb, ktoré toto správanie ešte zhoršia. Najčastejšie môžeme na uliciach a hlavne v obchodoch vidieť, ako dospelý na takéto dieťa kričí a naloží mu na zadok. Potom už len nasleduje, že rodič buď rezignuje a tomu malému milému stvoreniu vyhovie, alebo ho za ruku urevané ťahá za sebou s pohľadom skloneným k zemi, aby nevidel všetky tie pohľady, ktoré ho prenasledujú. Toto sa skutočne neodporúča. Ideálne je snažiť sa pozornosť dieťaťa podľa možností odpútať na nejaký iný podnet, niečo, čo ho zaujme a pokúsiť sa tento vzdor prerušiť a ukončiť. Komunikácia s takýmto dieťaťom je náročná, ale musíme sa s ním snažiť hovoriť ako s rovnocenným partnerom. Direktívne nakladanie deti v tomto stave neznášajú. Pokiaľ sa jedná o to, že je odmietané plnenie našich príkazov, je vhodným a zaberajúcim riešením dávať mu na výber. Najjednoduchší príklad je v tom, keď sa dieťa odmieta ráno obliecť do toho, čo sme mu nachystali. Vhodné je, ak sa môže samo rozhodnúť medzi nami dvoma vybranými variantami. Ak je to situácia, v ktorej proste nie je na výber, no je nutné počúvnuť príkaz a sme doma, môžeme vzdor nechať vyprchať, odznieť.

V tomto období vzdoru sa treba hlavne obrniť veľkou trpezlivosťou a dôslednosťou. Musím vás však sklamať, nie je jediné. V puberte príde ďalšie. Pozitívne je, že keď sa vám podarí zvládnuť toto prvé, tak máte šancu, že to, čo ste zasiali v ranom detstve, v puberte budete žať. Správnej výchove zdar!