V živote sa vyskytnú obdobia, kedy vlastná pomoc už nestačí. Správny výber ,,pomocníka“ je podmienený charakterom a závažnosťou ťažkostí, čo nie je vždy jednoduché posúdiť. Vyhľadať psychológa? Kouča? Či radšej vyhľadať psychiatra? Neistota vo výbere môže spôsobovať, že riešenie našich ťažkostí odkladáme. Preto sa v tom poďme zorientovať! V článku vysvetlíme hlavné rozdiely a špecifiká pomáhajúcich profesií, definujeme oblasti, ktorým sa venujú a prezradíme vám na čo si dať pri výbere pozor.

Špecifiká jednotlivých odborníkov

Rýchla zdravotná pomoc sa na človeka pozerá ako na pacienta, ktorý je v život ohrozujúcej situácii. Rieši najťažšie a najurgentnejšie prípady, tým že stabilizuje pomocou liekov a umiestni človeka mimo prostredia, kde došlo k zhoršeniu stavu. Dĺžka liečby závisí od prípadu, no obvyklý je pobyt 2–8 týždňov na oddelení a následná ambulantná liečba až do vymiznutia príznakov.

Psychiater má lekárske vzdelanie, je absolventom 6-ročného všeobecného lekárstva a má psychiatrickú špecializáciu, ktorá u nás trvá 4 roky. Môže mať absolvovaný psychoterapeutický výcvik, ktorým pracuje pri terapiách. Na človeka pozerá ako na pacienta, ktorého telo je mimo biologickej a bio-chemickej rovnováhy a nefunguje podľa medicínskych noriem. Všeobecne rieši ťažšie prípady, kedy človek už nie je schopný zvládať svoj život sám. Na liečbu používa liečivá a metódou je stanovenie diagnózy.

Psychológ nemá lekárske vzdelanie, je absolventom 5-ročného jednoodborového štúdia a po vysokoškolskom vzdelaní môže pokračovať špecializáciou (napr. klinická, poradenská, pracovno-organizačná) a prípadným psychoterapeutickým výcvikom, v ním zvolenom prístupe.

Klinický psychológ je odborník na duševné poruchy, zatiaľ čo poradenský psychológ sa zaoberá poradenstvom v náročných životných situáciách a krízach (napr. smútkové, krízové či vzťahové poradenstvo). Človeka vníma ako bio-psycho-socio-kultúrno-spirituálnu bytosť a jeho problémy vníma v kontexte týchto rovín. Pozerá na klienta ako na človeka, ktorý potrebuje pomôcť, povzbudiť a poradiť.

Psychológa možno vyhľadať v menej urgentných prípadoch, kedy sa človek necíti komfortne a niektoré z funkcií sú ľahšie zmenené či narušené. Hlavnými metódami jeho práce je rozhovor, poradenstvo a psychologické metódy. Psychológ a psychiater spolu v ideálnom prípade spolupracujú a vedia pacienta nasmerovať na správnu liečbu.

Psychoterapeut je nezávislou profesiou a môže, ale nemusí byť aj psychológom alebo psychiatrom. Môže mať absolvované vysokoškolské vzdelanie, ktorého obsahom je zvyčajne práca s ľuďmi. Psychoterapeutom sa človek stáva po absolvovaní akreditovaného dlhodobého psychoterapeutického výcviku, ktorý trvá niekoľko rokov.

Typ psychoterapeutického výcviku môže mať rôzne vstupné nároky na absolventov (napr. typ vzdelania). Vo svete existuje veľký počet psychoterapeutických prístupov, no len obmedzený počet z nich má akreditáciu na Slovensku. Prístup si človek vyberá podľa vlastných preferencií, záujmu, dostupnosti a časových a finančných možností. Rôzne psychoterapeutické prístupy sa líšia v použití metód, ale hlavným cieľom a nástrojom je nadviazať s klientom terapeutický vzťah, ktorý ma ozdravný vplyv. Dĺžka a intenzita terapii závisí od terapeutického prístupu, charakteru problému a individuálnej dohody.

Obsahom psychoterapeutických stretnutí môžu byť rôznorodé typy problémov a ťažkostí, ktoré zasahujú do najrôznejších sfér klienta (napr. rodinná, vzťahová, pracovná oblasť). Ukazuje sa, že úspešnosť psychoterapie nie je tak závislá na psychoterapeutickom prístupe ako na osobnej kvalite a zrelosti terapeuta, správne zvolenej metóde k problému a kvalite terapeutického vzťahu .

Kouč je človek s záujmom o prácu s ľuďmi. Môže a nemusí mať vysokoškolské vzdelanie, ktoré zahŕňa rôzne oblasti (napr. biznis, manažment). Má absolvovaný akreditovaný kurz a prešiel certifikáciou, ktorá mu dáva povolenie pracovať koučingovými metódami. Na človeka pozerá ako na klienta, ktorý prichádza s objednávkou na odstránenie problému a nadobudnutie želaného stavu.

Koučing je treba vnímať v zmysle nadstavby/pozdvihnutia/zlepšenia aktuálneho stavu a má charakter sebarozvojovej aktivity, tzn. človek zvláda bežný život, ale chce fungovať viac vedome a efektívne. Koučing pracuje s presvedčeniami, emóciami aj správaním. Kouč používa pri svojej práci koučingové techniky, ktoré sú založené na správnom kladení otázok, ktoré vedia efektívne podporiť a urýchliť požadovanú zmenu.

Na našom blogu si môžete o tejto téme prečítať viac.
Navštívte platformu ksebe, kde si pár klikmi vyberiete jedného z našich profesionálov a zarezervujete si termín sedenia.

Duševné zdravie znamená viac, ako len absenciu duševnej poruchy. Podľa Národného programu duševného zdravia je väčšina ľudí ďaleko od optimálneho stavu duševného zdravia. Rovnako ako fyzické zdravie nie je samozrejmosť a veujeme mu pozornosť aby sme si ho udržali, v tom duševnom výrazne zaostávame. Podľa výskumov USA má človek až 50% šancu, že dostane duševnú poruchu aspoň raz za život, kým u rakoviny alebo cukrovky je to 40%.

V roku 2017 trpel každý 9 obyvateľ Slovenska jednou, alebo viacerými duševnými poruchami, a to najmä uzkostnými. Z prvotného epidemiologického výskumu vyplýva, že až 67 % ľudí s príznakmi depresie, 80 % závislých na alkohole a 84 % s úzkosťami sa nelieči .

Najčastejšie obavy, ktoré máme z návštevy psychológa /psychologičky

Hoci si mnohí uvedomujeme, že v oblasti starostlivosti o svoje duševné zdravie máme rezervy, predstava vyhľadania odbornej pomoci v nás môže vyvolať zmiešané pocity neistoty, napätia a strachu z neznámeho.

“Človek často nevyhľadá psychológa, pretože má obavy rôzneho druhu, ktoré ho môžu zaplaviť až do takej miery, že sedenie u odborníka odloží na neskôr alebo úplne vylúči ako riešenie. Zároveň, ľudia sú si neistí závažnosťou svojich ťažkostí. Vtedy prekážkou býva, že častokrát nevedia kde majú začať alebo sú zmätení z toho, či majú vyhľadať psychológa, psychiatra, alebo je to skôr na coaching”, opisuje svoju skúsenosť z praxe klinický psychológ Karol Kleinmann.

Obavy a mýty ohľadom terapie sú úplne prirodzené a ukazujú, že aj ľudia, ktorí už na terapiu chodia, sa s nimi statočne popasovali. Patria k nim nasledovné:

• Nemám okolo seba oporu — som v tom sama.
• Bojím sa, že sa ma bude pýtať nepríjemné otázky a bude tlačiť na to, aby som odpovedal / aby som vedel správnu odpoveď.
• Bojím sa, že ma bude súdiť za to aký/á som a ako veci robím/prežívam.
• Bojím sa, že sa budem cítiť trápne a nebudem sa vedieť otvoriť/uvoľniť.
• Predstavoval som si terapeutku, ako si robí zúrivé poznámky, zatiaľ čo budem ležať na gauči a vzlykať.
• Bála som sa, že to moji priatelia a rodina nepochopia.
• Predstavovala som si, že rozprávanie o mojej traume by to celé len zhoršilo.

Kedy určite neváhať a vyhľadať pomoc

Existujú však prípady, kedy je vyhľadanie psychologických sedení priam žiadúce a odkladanie môže situáciu zhoršiť. Sú to napríklad:

• Silne negatívny a intenzívny zážitok.
• Strata blízkej osoby (napr smrť partnera, dieťaťa dôležitej osoby).
• Strata zdravia — dočasná alebo trvalá (zistenie život ohrozujúcej diagnózy, strata končatiny, zraku, alebo inej schopnosti, ktorá zásadne ovplyvní každodenné fungovanie).
• Traumatizujúci zážitok s priamym ohrozením života (ťažká autonehoda, obeť lúpeže/prepadnutia, prekonanie vážnej choroby/zranenia).
• Pretrvávajúci pocit, že niečo nieje v poriadku (dlhotrvajúce napätie, stres, nervozita, obavy,…).
• Dlhotrvajúce partnerské krízy (keď konflikty nie ste schopní riešiť a znemožnujú každodenné fungovanie).
• Ak viacerí z mojho okolia odporúčajú odbornú pomoc.
• Ak sa objavia myšlienky na samovraždu.

Prečítajte si celý obsah blogu  tu.
Navštívte platformu ksebe, kde si pár klikmi vyberiete jedného z našich profesionálov a zarezervujete si termín sedenia.

]]> https://psychoblog.sk/kedy-je-cas-ist-k-psychologovi/feed/ 0