Vzťahy sa niekedy rozpadávajú. Z rôznych dôvodov. Viacerí z nás si to už zažili, niektorí mali šťastie nájsť „toho pravého/tú pravú“ na prvý šup 🙂 Niekedy sme my tí, ktorí opustíme, niekedy sme zas tí „opustení“, inokedy je to vecou spoločného rozhodnutia.

Avšak čo sa stáva s dušou človeka, ktorý je ten „nechaný“? Čo s bolesťou, ktorá ostáva v našej duši, nezávisle od toho, či sme a či nie, spokojní s rozhodnutím nášho/našej ex?

„Vraj čas všetko zahojí“

Jednoduchá fráza a určite ste ju už počuli. Že? Avšak povedať niekomu, koho práve partner/ka nechala, nie je maximum. V svojej hlave totiž len ťažko nájde „kognitívne zdroje“ na to, aby to pochopil. Nedá sa čeliť reálnej bolesti práve teraz, „odľahčením“ frázy o potencionálnej úľave v budúcnosti. To je ako sťažovať sa na zimu a čakať 6 mesiacov, že potom príde leto. Je to pravda. Leto príde, ale teraz potrebuješ kabát! Pri zvládnutí tejto bolesti potrebuješ najlepší kabát, ktorým sú priatelia, prípadne vlastná sieť známych, príbuzných a blízkych.

„On alebo ona má už iného/inú!“

„Ou jééé!“ To sa ale ťažko počúva. Predovšetkým, lebo sloveso „mať“ navádza myslieť na vlastníctvo. A osoby sa nevlastnia, a ani ty by si nemal/a dovoliť, aby ťa niekto „vlastnil/a“. Osoby sú príležitosťou k tomu, aby priniesli („pridali“) niečo zaujímavé do nášho života. Napríklad nový pohľad na život, novú radosť, novú bolesť, nový plán, nové dobrodružstvo a kopu ďalších vecí. Čím je puto medzi osobami intímnejšie, tým viac podstatnejších a vplyvnejších vecí pribudne do nášho života. To robí vzťahy špeciálne. Keď odstránime koncept vlastníctva a sústredíme svoju pozornosť na koncept príležitostí, logicky nám z toho vychádza, že je potrebné, aby sme si vytvorili čím viac možných intímnejších pút. Je to ako keby ti povedali: ,,Cestuj najviac ako môžeš!“ Samozrejme nemá to zmysel, keďže vzťah na to, aby sa stal intímnym, potrebuje svoju „exkluzivitu“. To znamená výlučnosť. Výhradné právo. Možnosť byť tým „jedinečným“ vzťahom.

Aj preto, ak vzťah skončí, je normálne, že cítime potrebu vyplniť toto prázdno príležitostí, ktoré sa vytvorilo a chceme ho vyplniť prvou osobou, ktorá nám dáva nádej, že toto prázdno bude vyplnené novými príležitosťami.

„Nedokážem sa od toho odosobniť a znova sa naštartovať“

Často je to spôsobené asymetriou, ktorá tento vzťah zasiahla.

Pamätáte si jednu z prvých počítačových hier Pong? Vzťah je ako hracie pole a dvaja zamilovaní sú ako tie čiaročky, ktoré si odbíjajú loptičku. Pohyby jednej paličky odpovedajú na pohyby druhej paličky. Ďalšia sa potom znovu pohne a loptičku odbije a tak ďalej. Toto je symetria.

Ak sa jedna z paličiek nepohybuje primeraným spôsobom, nereagujúc na pohyby druhej paličky, loptička skončí v prázdne a hra sa skončila. Toto je asymetria.

Ak sa hra skončí, môžeš vypnúť obrazovku a robiť niečo iné. Alebo môžeš ostať na ňu uprene pozerať, snažiac sa pochopiť, kto a kde urobil chybu. Medzi možnosťami pozerať sa na ukončenú hru a možnosťou začať novú hru, si isto vyberieš tú druhú možnosť.

„Ako sa znovu vzchopiť“

Samota predstavuje komfortnú zónu skoro pre všetky osoby (nie osamotenosť), okrem osoby, ktorú práve partner/ka nechal/a. Dôvod je jednoduchý. Nemôžeš odpovedať na prázdno prázdnom.

A tu robí veľa ľudí chybu. Preto na prázdno sa nemôže odpovedať ani pokusom zaplniť ho. Opakom prázdna nie je plno. Opakom prázdna je pohyb.

Na to, aby si znovu našiel/našla „pokoj“ je potrebné si vybudovať svoje dni bez osoby, ktorá ťa „nechala“. Konaj, rob to, čo sa ti páči (v tomto prípade sa môžeš aj rozmaznávať 😉 ), objavuj nové veci a trúfni si aj na veci, ktoré si predtým neskúsil/a. V prázdne sa môžeš hýbať viac slobodnejšie a obdobie po ukončení vzťahu sa môže stať ideálnym momentom na odhalenie vecí, na ktorých si doteraz ani nemyslel/a. 😉

Viac sa o téme dočítate na stránkach talianskeho blogu Psiche

Come rispondere al dolore di venire lasciati – PSICHE.ORG

Le relazioni a volte finiscono. Capita talmente spesso che quasi tutti avranno provato questa esperienza dolorosa. Quando succede puoi essere quello che lascia, quello che viene lasciato oppure essere entrambe le cose, se l’allontanamento avviene di comune accordo. Oggi parliamo a chi è stato lasciato.